„Zavolali teda toho človeka, ktorý bol slepý, druhý raz a vyzvali ho: ‘Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešny.’ On však odpovedal: ‘Či je hriešny neviem, ale jedno viem, že som bol slepým a teraz vidím.’“ (Ján 9:24-25)
Vyhlásenie „Vzdaj Bohu slávu!“ sa javí ako pozitívne, až kým si neprečítame zvyšnú časť odseku, v ktorom farizeji dospeli k záveru, že Ježiš bol hriešnikom a preto nemohol konať takéto zázraky. Muž, ktorému kládli otázky, bol voči nim priamočiary a v podstate im povedal: „Neviem, či je hriešnik. Dokonca Ho ani nepoznám. Jediné, čo viem, je: Bol som slepý a teraz vidím.“
Týmito jednoduchými slovami tento muž svedčil o Kristovi. Dosvedčil Kristove vykupiteľské dielo. Napriek tomu však nekázal evanjelium. Čo sa tým snažím povedať? Ako evanjelikálny kresťania často používame jazyk, ktorý je nie je úplne presný alebo biblický. Určite ste už niekedy počuli výrazy ako: „Chcem sa stať evanjelistom, aby som mohol svedčiť o Kristovi.“ Alebo niekedy povieme: „Včera som mal možnosť svedčiť,“ čím máme na mysli, že včera sme mali možnosť zvestovať evanjelium. Máme tendenciu si zamieňať slová „evanjelizovať“ a „svedčiť“ napriek tomu, že nie sú synonymami. Kedykoľvek poukazujem na osobu Krista, tak svedčím o Kristovi. To však neznamená to isté ako hlásať evanjelium.
Pred viac ako tridsiatimi rokmi som na podujatí s názvom „Evangelism Explosion“ (Explózia evanjelia) vyučoval viac ako 250 ľudí tomu, ako správne evanjelizovať a povzbudzoval som ich do evanjelizácie v Ohiu. Jedným z dôležitých bodov tohto programu bolo aj to, že každý z účastníkov si musel spísať a naučiť sa naspamäť svoje svedectvo. Vaše osobné svedectvo je vaším príbehom o tom, ako ste sa stali kresťanom. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby kresťania vedeli povedať iným ľuďom okolo seba dôvod, prečo a ako sa stali veriacimi. Každý z nás by mal mať pripravené osobné svedectvo a mal by byť ochotný sa s ním podeliť.
Nemali by sme si však mýliť osobné svedectvo s evanjeliom. Zdieľanie nášho svedectva nie je evanjelizáciou. Môže byť akousi predprípravou pre evanjelizáciu. Naše svedectvá môžu (ale zároveň nemusia) byť prijaté ľuďmi, s ktorými práve hovoríme. Je mnoho ľudí, ktorí sa možno stotožnia s mojím svedectvom a povedia: „Áno, viem presne, o čom hovorí, aj ja prežívam presne to isté.“ Avšak nie každý sa dokáže stotožniť s mojím príbehom. V každom prípade, evanjelium nie je o mojom príbehu. Boh nezasľúbil, že môj príbeh bude Jeho mocou na spasenie. Evanjelium nie je o mne. Evanjelium je o Ježišovi Kristovi. Evanjelium je zvesť o Ježišovom zachraňujúcom diele, skrze ktoré môžu byť hriešnici očistení od hriechov a zmierení so svätým a spravodlivým Bohom.
Jasne to vidíme z tohto úryvku z Jánovho evanjelia. Uzdravený mohol povedať: „Bol som slepý a teraz vidím.“ Bolo to nádherné svedectvo. Nebolo to však evanjelium, pretože ten muž nepovedal farizejom o Ježišovom zachraňujúcom diele a o tom, ako môžu byť skrze vieru v Ježiša očistení zo svojich hriechov. Preto sa musíme naučiť nie len svoje osobné svedectvo ale aj konkrétne prvky a obsah biblického evanjelia. Evanjelizácia sa uskutočňuje vtedy, keď sa ľuďom hlása evanjelium.
Preložené z: https://www.ligonier.org/blog/your-testimony-not-gospel/
