Tento článok je v poradí 7. článok zo série “10 klamstiev”. Predchádzajúci článok: 6. klamstvo: Dobré skutky nakoniec prevážia tie zlé
„Navzdory všetkému, stále verím, že ľudia sú vo svojom srdci dobrí. Jednoducho nemôžem postaviť svoju nádej na základoch pozostávajúcich zo zmätku, biedy a smrti.“ (Anne Frank: The Diary of Young Girl, Denník Anny Frankovej).
Tieto slová sú veľmi znepokojujúce. Vyslovila ich Anna Franková, mladé židovské dievča, ktoré strávilo dva roky skrývaním sa v nacistami okupovanom Holandsku. Onedlho nato sa ocitla v koncentračnom tábore, kde aj zomrela, pričom jej zápisník s názvom „Denník Anny Frankovej“ sa po jej smrti stal bestsellerom.
Je ohromujúce vidieť, že toto mladé dievča, napriek zverstvám, ktorých bola svedkom, dokázalo veriť v to, že ľudia sú vo svojej podstate dobrí. Sama v úvodnom citáte povedala, že jej viera bola založená „navzdory“ dôkazom a nie na základe dôkazov. Zdá sa, že jej viera pramenila skôr z nádeje alebo túžby než z presvedčenia.
Smutné na týchto slovách je hlavne to, že Anna Franková uverila veľmi populárnej a rozšírenej lži.
Viera v prirodzené ľudské dobro (pelagianizmus)
Viera v to, že ľudia sú vo svojej podstate dobrí, má svoj pôvod v klamstve, ktorého korene siahajú až do 4. storočia nášho letopočtu. Prvýkrát vyslovil túto myšlienku mních menom Pelagius. Veľmi dôrazne vystupoval proti biblickej doktríne dedičného hriechu, ktorá hovorí, že celé ľudstvo sa stalo hriešnym skrze Adamov pád.
Táto heréza bola vyvrátená na Efezskom koncile v roku 431 nášho letopočtu. Túto takzvanú pelagionistickú vieru prijala väčšina svetskej kultúry a preto je stále viac rozšírenou aj v dnešnej dobe. Hoci ateisti a darwinisti veria v morálnu neutralitu človeka, napriek tomu je viera v ľudské prirodzené dobro veľmi populárna.
Myšlienky tohto učenia môžeme zreteľne vidieť už aj v politike, školstve, médiách a mnohých iných oblastiach. Mnoho verejných činiteľov radšej zneužíva sociálne systémy pre získanie vlastného bohatstva, než aby svojim správaním poukazovali na slušný spôsob života. Psychológovia sa neustále snažia pomocou rôznych výskumov ľudského správania popierať hriešnu povahu človeka. A spoločnosť je tak plná mladých ľudí, ktorí sa cítia skôr ako obete zla než ako samotní páchatelia zla, čím sa snažia vyhnúť zodpovednosti za svoje hriešne konanie. Chyby hľadajú v okolnostiach, nie v sebe.
Aj samotné rodičovstvo je už nakazené týmto učením o tom, že človek je v podstate dobrý. Práve naše deti sú najväčším empirickým dôkazom dedičného hriechu. Koniec koncov vieme, že naše deti nemusíme vôbec učiť klamstvu, zlosti, sebeckosti, pretože všetko toto majú už v sebe. Ale podobne ako Anna Franková, aj mnohí rodičia radšej veria vo vrodené dobro svojich detí aj navzdory veľkému množstvu dôkazov, ktoré poukazujú na pravý opak.
Boh nám zapísal svoje pravidlá morálneho správania do našich sŕdc (Rimanom 2:14-15) a preto dokážeme inštinktívne vycítiť, čo je dobré a čo nie. No napriek tejto skutočnosti žijeme podľa svojej prirodzenej túžby konať proti tomu, čo je správne.
Je očividné, že toto klamstvo je vo svete veľmi rozšírené. Smutná je aj skutočnosť, že táto heréza už nie je rozšírená len vo svete, ale vo veľkej miere začína presakovať aj do cirkvi.
Zbory akceptujúce toto učenie
Zbor Bethel v Reddingu v Kalifornii je najlepším príkladom. Bethel je asi najväčším a najznámejším charizmatickým zborom v Spojených štátoch. Sú veľmi známi aj vďaka hudobnej skupine Jesus Culture, svedectvám o cestách do neba, zlatým prachom, ktorý púšťajú z ventilácie a považujú to za zázrak a mnohými inými bizarnými vecami. Ale za týmito zvláštnymi modernými fenoménmi sa skrýva staroveká heréza.
Eric Johnson (syn Billa Johnsona) je jedným z kazateľov v zbore Bethel. Vo svojej kázni s názvom „Radosť z posvätenia“ povedal nasledovné slová: „Nerodíte sa zlí. Je udivujúce, aké množstvo učenia a teológie začína myšlienkou, že človek sa rodí zlý. Avšak vždy keď začínate kázeň takýmto postojom, vytvárate manipulatívne prostredie… Každá vláda, každý štátny systém musí byť založený na myšlienke a koncepte toho, že človek je vo svojej podstate dobrý. Aj napriek tomu, že osoba nie je zachránená, musíme začať s týmto predpokladom.“
Podobne ako pápež hovoriaci ex-cathedra, Eric Johnson ďalej vo svojej kázni trvá na tom, aby pravdy Písma boli znovu definované na základe ich vlastnej vymyslenej a heretickej teológie. V závere tejto kázne ešte povedal slová, ktoré len potvrdzujú jeho presvedčenie o tom, že človek je vo svojej podstate dobrý: „Musíme prispôsobiť svoju teológiu. Musíme upraviť svoj základný postoj, keď sa pozeráme na ľudí… Musíme upraviť svoj pohľad na ľudí. Musíme si uvedomiť, že ľudia sú dobrí a chcú robiť dobré veci.“
Toto Johnsonovo pochybenie vedie ku katastrofe. Jediným nádychom urobil pokánie úplne zbytočným pre mnohých ľudí, ktorí ho počúvali, a úplne poprel celé evanjelium. Jeho falošné evanjelium iba zatratí tých, ktorí ho prijmú.
Človek je úplne hriešny
Nepopierateľnou pravdou však je, že človek je úplne skazený. Toto nie je len o tom, že neznovuzrodený človek nie je schopný robiť nič dobré alebo cnostné. Znamená to, že hriech prenikol celú ich osobnosť a aj zdanlivo dobré veci koná na základe hriešnych motívov.
Jediný spôsob, ako človek nemôže vidieť túto skutočnosť je, že si strčí hlavu do povestného piesku. Pretože keby sme boli vo svojej podstate dobrí, nepotrebovali by sme vôbec v ničom argumentovať, neboli by hádky ani vojny. Naša hriešnosť je dôvodom, prečo potrebujeme políciu, vládu a vojská. Je to dôvod, prečo máme na dverách zámky, steny okolo väzníc a ozbrojené sily na hraniciach.
Zlé veci, ktoré ľudia robia, nerobia pre nedostatok vzdelania. Hriešnici sa zámerne búria proti Božím pravdám a Jeho spravodlivosti. Ako aj sám Pán Ježiš povedal: „Súd je v tom, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia milovali väčšmi tmu než svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto robí zle, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo.“ Ján 3:19-20
Keď sa vrátime späť do 1. knihy Mojžišovej 6. kapitoly, jasne uvidíme, že potopa, ktorú Boh zoslal na zem bola jasným dôkazom hriešnosti ľudského srdca: „Hospodin videl, že ľudská zloba na zemi je veľká a všetko zmýšľanie ľudského srdca je ustavične naklonené ku zlu.“ 1. kniha Mojžišova 6:5
Apoštol Pavel každému veriacemu jasne pripomína, že primárnym bojom pre hriešnikov nikdy nie je nedostatok dôkazov o Bohu, ale ich láska ku každej forme odporu voči Nemu. „Veď hnev Boží z neba zjavuje sa proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde, lebo im je zjavné, čo môžu vedieť o Bohu: veď sám Boh im to zjavil. Lebo čo je neviditeľné z Neho, Jeho večná moc a božskosť, to od stvorenia sveta rozjímaním môžu pozorovať z Jeho diel, takže nemajú ospravedlnenia, že hoci poznali Boha, neoslavovali Ho ako Boha a neďakovali Mu, ale v mudrovaní upadli do prevrátenosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Vydávali sa za múdrych a stali sa bláznami, zameniac slávu nepominuteľného Boha za podobnosť obrazu pominuteľného človeka, vtákov, štvornožcov a plazov.“ Rimanom 1:18-23
Ateizmus, darwinizmus a hedonizmus sú len výhovorkami pred skutočnosťou toho, že človek miluje hriech, nenávidí Boha a odmieta brať akúkoľvek zodpovednosť za svoju vinu. A toto všetko preto, lebo ľudia sú prirodzene hriešni kvôli Adamovmu pádu, ktorý je opísaný v 1. knihe Mojžišovej v 3. kapitole: „Preto ako skrze jedného človeka hriech prišiel na svet a skrze hriech smrť, tak prišla smrť na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ (Rimanom 5:12) „Lebo ako skrze neposlušnosť jedného človeka mnohí sa stali hriešnymi, tak aj skrze poslušnosť jedného človeka mnohí budú ospravedlnení.“ (Rimanom 5:19)
V knihe „Evanjelium podľa Pavla“ vyjadruje John MacArthur pripísanie Adamovho hriechu na každého jeho potomka slovami: „Celé ľudstvo bolo namočené do tohto hriešneho stavu kvôli Adamovmu hriechu. Lebo ako skrze neposlušnosť jedného človeka sa mnohí stali hriešnymi… (Rimanom 5:19). Toto je doktrína dedičného hriechu: pravdy, ktorú Pavel opisuje v liste Rimanom 5:12-19… Našu spoluvinu s Adamovou vzburou dokazujeme zakaždým, keď zhrešíme. A keďže nikto iný okrem Ježiša nežil bezhriešny život, nikto nemá právo na to, aby mohol spochybňovať doktrínu dedičného hriechu a už vonkoncom nie ju vyhlasovať za nespravodlivú.“
Potrebujeme zanechať klamstvo o tom, že človek je vo svojej podstate dobrý a radšej by sme mali prijať biblickú pravdu, že človek je úplne skazený. Pochopiteľne je to pre ľudí nepríjemná skutočnosť a bez evanjelia a jeho riešenia je to iba zlá správa.
Avšak bez zlej správy by evanjelium znelo veľmi zvláštne a nezmyselne. Kríž by sa stal mätúcim. A nebol by ani dôvod na to, aby Ježiš zomrel ako zástupná obeť za hriechy. Ak je ľudstvo vo svojej podstate dobré, tak evanjelium je len obyčajnou fraškou a Kristova smrť len tragickou zbytočnosťou. Ak niekto odmieta dedičnosť Adamovho hriechu, tak odmieta aj Kristovu zástupnú obeť.
Cameron Buettel
Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B180308
Výborná séria článkov “10 klamstiev” s linkami:
Úvod: Prečo sú satanove klamstvá také presvedčivé?
1. klamstvo: Pravda je relatívna
2. klamstvo: Život je z náhody
3. klamstvo: Tolerancia je najväčšou cnosťou
4. klamstvo: Náš pozemský majetok má trvalú hodnotu
5. klamstvo: Zmyslom života je osobné šťastie
6. klamstvo: Dobré skutky nakoniec prevážia tie zlé
7. klamstvo: Ľudia sú vo svojej podstate dobrí
8. klamstvo: Človek môže zmeniť sám seba
9. klamstvo: Smrť je len príjemnou premenou
10. klamstvo: Nie je dostatok dôkazov o Božej existencii