„Pre svoje meno, Hospodine, odpusť mi moju vinu, lebo je veľká.“ Žalmy 25:11
DOKTRÍNA: Ak skutočne prídeme k Bohu po milosť, veľkosť nášho hriechu nebude žiadnou prekážkou pre jeho odpustenie. Nasledovné veci musíme mať na pamäti, keď skutočne prichádzame k Bohu po milosť:
Mali by sme vidieť našu úbohosť a vnímať našu potrebu milosti. Tí, ktorí svoju úbohosť nevnímajú, nemôžu skutočne vzhliadať k Bohu a prosiť o milosť, pretože základom božskej milosti je práve jej dobrota voči úbožiakom. Žiadna milosť nemôže byť prejavená tam, kde chýba úbohosť. Predpoklad milosti bez predpokladu úbohosti alebo predpoklad spoluúčasti bez predpokladu tragickej udalosti si odporuje. Preto ľudia sami seba nemôžu vidieť ako vhodné objekty milosti, pokiaľ najprv nerozoznajú, že sú úbožiakmi. A ak to nerozoznajú, je nemožné, aby prišli k Bohu po milosť. Musia si uvedomiť, že sú deťmi hnevu, že právo je proti nim a že sú vystavení jeho prekliatiu. Boží hnev spočíva na nich a On je nahnevaný každý deň, pokým sú pod ťažobou hriechu (Žalmy 6:11). Musia si uvedomiť, že je prestrašnou vecou byť predmetom Božieho hnevu. Je prehroznou vecou mať Boha za svojho nepriateľa. Musia si uvedomiť, že ťažoba hriechu z nich robí úbohé stvorenia, aj keď dočasne si užívajú radosti. Nie sú ničím iným len biednymi, zničenými stvoreniami, pokiaľ je na nich Boh nahnevaný. Sú bez sily a musia zahynúť, a to večne, kým im Boh nepomôže. Musia pochopiť, že ich prípad je úplne zúfalý, lebo nič a nikto im nedokáže pomôcť. Musia pochopiť, že visia nad priepasťou večnej mizérie a nevyhnutne do nej padnú, pokiaľ sa Boh nad nimi nezmiluje:
- Božia milosť je dostatočná na ospravedlnenie tých najväčších aj tých najmenších hriechov, pretože Jeho milosť je nekonečná. A to, čo je nekonečné, je nad tým, čo je najväčšie aj najmenšie. Keďže Boh je nekonečne veľký, On je nad kráľmi a On je nad žobrákmi. Je takisto nad tým najvyšším anjelom ako aj nad tým najhnusnejším červom. A keďže je Božia milosť nekonečná, musí byť dostatočná na ospravedlnenie všetkých hriechov ako aj jedného hriechu.
- Kristovo zadosťučinenie stačí na odstránenie tej najväčšej viny ako aj tej najmenšej: „…krv Ježiša, Jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu“ (1. Jána 1:7), „Vedzte teda, mužovia, bratia, že sa vám skrze Neho zvestuje odpustenie hriechov a že od všetkých (hriechov), od ktorých vás ani zákon Mojžišov nemohol ospravedlniť, je každý veriaci ospravedlnený skrze Neho.“ (Sk 13:38-39).
Všetky hriechy tých, ktorí skutočne prídu k Bohu po milosť, sú zadosťučinené. Hovorí to Boh, ktorý je pravdivý. Nejde o neuveriteľnú vec, žeby ich bol pripravený všetky ospravedlniť. Keď Kristus plne zaplatil za každý hriech, resp. niesol zadosťučinenie, ktoré je dostatočné pre všetkých, nie je to, že avedlňuje najväčšie hriechy bez predsudku na slávu svojej svätosti, žiadnym spôsobom nekonzistentné so slávou božích vlastností. Božia svätosť nedovolí, aby schvaľovala hriech, ale vydáva náležité svedectvo o svojej nenávisti k nemu. Keďže Kristus zadosťučinil za hriech, Boh teraz môže milovať hriešnika aj neschvaľovať hriech, a tým hriešnikom môže byť aj ten najväčší hriešnik. Dostatočným dôkazom Božieho odporu voči hriechu je, že vylial svoj hnev na svojho jediného milovaného Syna, ktorý zobral vinu na seba. Nič nedokáže ukázať Boží odpor voči hriechu viac než toto.
Boh môže skrze Krista ospravedlniť toho najväčšieho hriešnika bez akéhokoľvek poškvrnenia úcty Svojho majestátu. Božský majestát si vskutku vyžaduje prejavy úcty, ale utrpenie Kristovo plne vykompenzovalo jeho urážku. Nech je pohŕdanie akokoľvek veľké, keď sa taká úctyhodná osoba ako Kristus podujme byť Prostredníkom pre toho, kto uráža, a trpí preňho tak veľa, plne to vykompenzuje urážku Výsosti neba a zeme. Utrpenie Kristovo plne uspokojuje spravodlivosť. Spravodlivosť Boha, ako najvyššieho Vladára a Sudcu sveta, vyžaduje potrestanie hriechu. Najvyšší Sudca musí súdiť svet podľa pravidla spravodlivosti. Zákon nie je prekážkou na ceste ospravedlnenia najväčšieho hriechu, pokiaľ človek skutočne príde k Bohu po milosť. Pretože Kristus naplnil Zákon, niesol jeho prekliatie vo svojom utrpení: „Kristus nás vykúpil spod zlorečenstva zákona tým, že sám sa stal zlorečenstvom za nás. Lebo je napísané: Zlorečený každý, kto visí na dreve“ (Galatským 3:13).
- Kristus neodmietne záchranu ani toho najväčšieho hriešnika, ktorý správnym spôsobom príde k Bohu po milosť, pretože je to Jeho práca. Je to Jeho práca byť Spasiteľom hriešnikov. Je to práca, pre ktorú prišiel na svet, a preto proti nej nebude mať námietky. Neprišiel volať k pokániu spravodlivých ale hriešnych (Matúš 9:13). Hriech je presne to zlo, ktoré prišiel na svet napraviť, preto nebude namietať voči žiadnemu hriešnikovi ani popierať jeho veľkú hriešnosť. Čím viac je človek hriešny, tým väčšmi potrebuje Krista. Hriešnosť človeka bola dôvodom Kristovho príchodu na svet. Lekár nebude mať námietky proti tomu, že by mal liečiť chorého, ktorý k nemu príde a ktorý veľmi potrebuje jeho pomoc.
- V tomto spočíva sláva milosti vykúpením Kristovým v mnohom, totiž v jej dostatočnosti na odpustenie najväčším hriešnikom. Celý plán spasenia je stvorený za účelom oslavy Božej milosti, ktorá je zadarmo. Bohu ležala oslava tohto milosrdenstva na srdci od večnosti, a preto vymyslel prostriedok na záchranu hriešnikov. Veľkosť božskej milosti sa veľmi prejavuje v tom, že Boh v Kristovi zachraňuje najväčších páchateľov zla. Čím väčšia je vina hriešnika, tým viac sa prejavuje slávna a zázračná milosť v jeho odpustení: „A keď sa rozhojnil hriech, ešte väčšmi sa rozhojnila milosť“ (Rímskym 5:20). Vykupiteľ je oslávený v tom, že je dostatočný, aby vykúpil tých, ktorí sú pretkaní hriechom, v tom, že Jeho krv je dostatočná na obmytie tej najväčšej viny, v tom, že je schopný zachrániť ľudí dokonale a v tom, že vykupuje aj z tej najväčšej mizérie. Je to pre Krista česť, zachrániť tých najväčších hriešnikov podobne, ako je česť pre lekára liečiť tie najzúfalejšie choroby a zranenia.
Kristus bude bezpochyby ochotný zachrániť najväčších hriešnikov, ak Nemu prídu. On sa nestiahne späť. Keď vidíme, ako sa obetoval, aby ich vykúpil, nebude neochotný ukázať, že je schopný vykúpiť dokonale. Pokiaľ nevidíte dostatočnosť Krista, ktorá vás ospravedlňuje bez akejkoľvek vašej vlastnej spravodlivosti, ktorou by ste sa odporúčali, neprijme vás. Spôsob, akým byť prijatý, je prísť nie kvôli tomu, že by sa vám malo polepšiť a vy sa stanete viac hodnotnými alebo aspoň menej úbohými, ale prísť kvôli číremu povzbudeniu z Kristovej hodnosti a Božej milosti.
Johnatan Edwards
Preložené z knihy: „God’s Gospel of Grace“: https://www.chapellibrary.org/book/ggog/gods-gospel-of-grace
Z článku „Veľká vina nie je žiadnou prekážkou pre ospravedlnenie navracajúceho sa hriešnika“ v diele Práce Jonathana Edwardsa, zv. 2, dotlač: Banner of Truth Trust.
