„Veď všetko toto deje sa pre vás, aby rozhojnená milosť rozmnožila vďačnosť čím viacerých na slávu Božiu.“ 2. Korintským 4:15
Vďačnosť Bohu je radostnou emóciou. Prežívame pocit radostnej zadĺženosti kvôli Jeho milosti. V samotnej emócii vďačnosti sme teda príjemcami. Vďačnosť už vo svojej podstate oslavuje darcu. Keď ju cítime, uznávame svoju potrebu a Božiu dobrotivosť, plnosť a bohatstvo Jeho slávy.
Podobne ako keď sa pokorím a ocením servis v reštaurácii slovom: „Ďakujem“, tak sa pokorujem a vyvyšujem Boha, keď k Nemu cítim vďačnosť. Rozdiel samozrejme spočíva v tom, že v skutočnosti som nekonečne zaviazaný Bohu za Jeho milosť a všetko, čo pre mňa robí, pretože je to bezplatné a nezaslúžené.
Avšak pointou je to, že vďačnosť oslavuje darcu. Oslavuje Boha. A toto je Pavlovým konečným zámerom vo všetkej jeho námahe. Áno, namáha sa v záujme cirkvi – pre dobro cirkvi. Cirkev však nie je tým najvyšším cieľom. Počúvaj znova: „Veď všetko toto deje sa pre vás, aby rozhojnená milosť rozmnožila vďačnosť čím viacerých na slávu Božiu.“ Všetko pre vaše dobro – pre Božiu slávu!
Úžasné na evanjeliu je to, že odpoveď, ktorú od nás požaduje na Božiu slávu, je tiež odpoveďou najviac prirodzenou a radostnou, konkrétne ide o vďačnosť za milosť. Božia všadeprítomná sláva v dávaní a naša pokorná radosť v prijímaní sa nebijú. Radostná vďačnosť oslavuje Boha.
Život, ktorý vzdáva slávu Bohu za jeho milosť, a život najhlbšej radosti sú tým istým životom. A to, čo z nich robí jedno, je vďačnosť.
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/glorify-god-by-giving-thanks
