

„Ajhľa, blahoslavíme vytrvalých. O Jóbovej vytrvalosti ste počuli, a videli ste aj to, aký koniec mu pripravil Pán, lebo ľútostivý je Pán a milosrdný.“ Jakub 5:11
Za každou chorobou a postihnutím je konečná Božia vôľa. Niežeby do toho nebol zapojený satan – je pravdepodobne vždy takým či onakým spôsobom zapojený s deštruktívnym zámerom (Skutky 10:38). Jeho moc však nie je rozhodujúca. Nemôže konať bez Božieho povolenia.
To je jedným z bodov Jóbovej nemoci. Text objasňuje, že keď na Jóba prišla choroba, „satan…Jóba ranil zhubným vredom“ (Jób 2:7). Jeho manželka na neho naliehala, aby Boha preklial. Jób však povedal: „Dobré prijímame od Boha, a zlé by sme nemali prijímať?“ (Jób 2:10). A opäť inšpirovaný autor knihy (rovnako ako to urobil v 1:22) Jóba chváli slovami: „Pri tom všetkom sa Jób neprehrešil svojimi perami.“
Inými slovami: Toto je správny pohľad na Božiu zvrchovanosť nad satanom. Satan je skutočný a môže mať prsty v našich nešťastiach, ale jeho ruka nie je posledná a nie je ani rozhodujúca.
Jakub objasňuje, že Boh mal dobrý úmysel vo všetkých Jóbových trápeniach: „O Jóbovej vytrvalosti ste počuli, a videli ste aj to, aký koniec mu pripravil Pán, lebo ľútostivý je Pán a milosrdný.“ (Jakub 5:11)
Toto je to isté ponaučenie, ktoré sa učíme z 2. Korintským 12:7, kde Pavel hovorí, že jeho tŕň v tele bol „anjel-satan“, a napriek tomu bol daný za účelom jeho vlastnej svätosti – zabrániť tomu, aby bol namysleným: “… a aj pre neobyčajnosť zjavení. Preto, aby som sa nepovyšoval, bol mi daný osteň do tela, anjel-satan, deptať ma, aby som sa nepovyšoval.”
Pokora teraz nie je satanovým zámerom v súžení. Je Božím zámerom. To znamená, že Boh tu používa satana na uskutočnenie svojich dobrých zámerov v Pavlovom živote. Vlastne, Božie vyvolené deti satan nemôže zničiť a Boh všetky jeho útoky nakoniec obracia proti nemu a v náš prospech.
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/how-satan-serves-god