„Akože unikneme my, ak zanedbávame také veľké spasenie…?“ Židom 2:3
Uvedomuješ si výnimočnosť svojho spasenia alebo ho zanedbávaš?
Reaguješ na vznešenosť svojho spasenia? Alebo k nemu pristupuješ ako k svojej poslednej vôli, závetu alebo ku kúpnej zmluve od svojho auta alebo domu? Raz si ju podpísal a je niekde v šanóne. Nie je cennou vecou v tvojej mysli. Zriedka kedy si na ňu spomenieš. Nemá na teba žiadny každodenný dopad. V skratke, nedbáš o ňu.
Ak zanedbávaš svoje spasenie, čo v skutočnosti zanedbávaš? Toto má pisateľ listu naozaj na mysli, keď hovorí: „Nezanedbávaj svoje spasenie!“
- Nezanedbávaj, že ťa Boh miluje.
- Nezanedbávaj, že ti je odpustené, že si prijatý, chránený, posilňovaný a vedený všemocným Bohom.
- Nezanedbávaj obeť Krista na kríži.
- Nezanedbávaj bezplatný dar spravodlivosti, ktorý sa pripisuje vierou.
- Nezanedbávaj odstránený Boží hnev a zmierujúci Boží úsmev.
- Nezanedbávaj vnútorné prebývanie Ducha Svätého, spoločenstvo a priateľstvo so živým Kristom.
- Nezanedbávaj vyžarovanie Božej slávy na tvári Pána Ježiša.
- Nezanedbávaj voľný prístup k trónu milosti.
- Nezanedbávaj nevyčerpateľný poklad Božích zasľúbení.
Ide o skutočne vznešenú spásu. Jej zanedbanie je veľmi zlé. Nezanedbávaj tak veľké spasenie. Pretože ak to urobíš, môžeš nejako uniknúť pred súdom? To sa vlastne pisateľ pýta: „Ako unikneme my, ak zanedbávame také veľké spasenie?“ Takže byť kresťanom je skutočne vážnou vecou, nie trpkou vecou, ale vážnou vecou. Mali by sme byť nadovšetko úprimní ohľadom nášho šťastia v našom veľkom spasení.
Nenechajme sa odviesť týmto svetom k pominuteľným a samovražedným pôžitkom z hriechu. Nezanedbávajme svoju večnú radosť z Boha – čo je cieľom tejto spásy. Radšej si vypichneme oči, akoby sme sa nechali zlákať od takej veľkej spásy.
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/do-you-neglect-your-salvation
