Kniha Jób mnou otriasla a taktiež ma veľmi formovala. Keď som ju prvýkrát čítala, robila mi problémy. Nezdalo sa mi to v poriadku. Jób bol predsa spravodlivý človek. Ale počas rokov mi tento príbeh pomohol porozumieť viac Bohu a teológii utrpenia. Naučilo ma to, že Boh sám – nie niečo, čo mi dal – je mojím najväčším pokladom.
Pred rokmi mi kolega spomenul, čo sa naučil od Jóba. Prekvapilo ma, že jeho štúdium viedlo k pozoruhodne inému záveru, než to moje. Povedal mi: „Jób pre svoje utrpenie dostal všetko naspäť a ešte oveľa viac. Boh ho požehnal ešte väčším počtom detí a väčším množstvom peňazí, ako mal predtým. Tento príbeh nám ukazuje toto: keď robíme správnu vec, vždy nám to prinesie požehnanie a prosperitu.“
Hoci prvá časť bola správna, nesúhlasila som s jeho záverom. Znelo to ako posolstvo tzv. „evanjelia zdravia, bohatstva a prosperity“: Že Božím cieľom pre nás je dokonalé zdravie, úplné šťastie a finančný zisk v tomto živote. Toto „evanjelium“ prosperity hovorí: „Jednoducho potrebujeme vymenovať to, čo chceme, žiť správnym spôsobom a potom prehlasovať svoje víťazstvo. Takto vyzerá život s Bohom.“
Zápasila som s tým, pretože som vedela, že toto nie je skutočným životom s Bohom. Takéto zmýšľanie je modloslužbou. Znamená to vyzdvihnúť Božie dary nad Neho samého, nad Darcu. A je to veľký útok na Božie hodnoty.
Skutočný život v hojnosti
Zástancovia „evanjelia“ prosperity vidia veci inak. Myslia si, že sú biblické a citujú Písmo, aby podporili svoje vyhlásenia. Jeden z týchto veršov je aj Ján 10:10: „Ja som prišiel, aby mali život a to v hojnej miere!“
Pán Ježiš nám dáva život v hojnosti, ale tento život v hojnosti nezávisí od okolností.
Diagnóza rakoviny, krach na burze a vzbura dieťaťa nemôžu zrušiť ten život v hojnosti, ktorú máme v Kristovi. A zázračné uzdravenie, priaznivý vývoj na burze a návrat strateného syna ho takisto nezmenia. Skutočný život v hojnosti je v Bohu, ktorý je Pánom nad dobrými vecami a nad hroznými vecami v našom živote. Ako hovorí Jób: „Dobré prijímame od Boha, a zlé by sme nemali prijímať?“ (Jób 2:10)
Keď budeme tvrdiť, že život bez bolesti je Božou odmenou pre spravodlivých, naznačujeme zraneným, že svoje problémy si vyrobili sami. Ako hovorí Randy Alcorn: „Je tragédia, že evanjelium prosperity otrávilo cirkev a oslabilo našu schopnosť bojovať so zlom a utrpením. Niektoré zbory dnes nemajú miesto pre bolesť. Tí, ktorí hovoria, že ich Boh uzdravil, dostanú mikrofón, zatiaľ čo tí, ktorí ďalej trpia, zahanbene mlčia, alebo sú vykázaní von zadnými dverami.“
Mňa samotnú na takýchto uzdravovacích stretnutiach vyhodili von zadnými dverami po tom, ako ma verejne pokarhali. K mnohým ďalším chorým ľuďom sa správali podobne, pretože predpokladali, že ak nie ste uzdravený, je to vaša chyba. „Pretože Božia vôľa je pre každého, aby bol uzdravený. Vždy. Verný nebude nikdy trpieť.“
Ale takáto viera je v rozpore s Bibliou. Pán Ježiš hovorí, že budeme trpieť (Ján 16:33). Peter hovorí, že nemáme byť prekvapení, keď trpíme (1. Petrov 4:12). Jakub hovorí, aby sme očakávali skúšky a pokladali to za každú radosť (Jakub 1:2). A Pavel hovorí, že súženie prináša trpezlivosť a slávu (Rimanom 5:3-5, 2. Korintským 4:17).
Samozrejme, že uzdravenie v tomto živote môže tiež priniesť Bohu slávu. Niekedy Boh nadprirodzene zasiahne do nášho života a zázračne nás z našej choroby uzdraví. A keď sa to stane, Boh je oslávený.
Videla som však, že Pán Boh môže byť ešte viac oslávený, keď ľudia nie sú uzdravení, a napriek tomu Ho aj uprostred utrpenia ďalej chvália – keď sú pripravení o všetko, čo majú, a všetko, čo im zostane, je iba samotný Boh. A On im stačí.
Boh je najviac oslávený, keď uprostred veľkej straty prehlásime, že je pre nás dostatočný. Práve tak, ako to urobil Jób.
Darca vzácnejší než dary
Evanjelium prosperity učí, že teraz žijeme pre Božie materiálne požehnanie. Jób učí, že žijeme pre Božiu večnú slávu. Stredobodom evanjelia prosperity je naša hodnota. Stredobodom toho, čo hovorí Jób a celé Písmo, je Božia hodnota.
Satan je zvestovateľom evanjelia prosperity, keď hovorí Bohu, že Jóbova poslušnosť je založená na Božom požehnaní a že keď mu tieto požehnania vezme, Jób podľa neho Boha prekľaje do Jeho tváre. Satan predpokladá, že Jób si váži Boha iba pre to, čo mu dáva.
Ale Boh tvrdí presný opak. Boh trvá na tom, že Jób Ho miluje pre to, kým je, a nie pre to, čo mu dáva. A keď je Jób po tom, ako všetko stratí, schopný povedať: „Hospodin dal, Hospodin aj vzal, nech je požehnané meno Hospodinovo“ (Jób 1:21), prehlasuje tým všetko-prevyšujúcu hodnotu Pána Boha. Boh samotný, nie Jeho dary, je Jóbov skutočný poklad.
Žalmista vyznáva: „Kohože mám na nebi? A keď som s Tebou, netúžim po zemi. Aj keď mi hynie telo i srdce, Boh mi je skalou srdca naveky a mojím údelom.“ (Žalm 73:25-26).
Nech môžeme my všetci, rovnako ako Jób, nájsť svoj poklad v Bohu, ktorý je naším večným údelom.
Vaneetha Rendall Risner
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/the-poverty-of-the-prosperity-gospel
