Keď máš chuť to vzdať
Utrpenie akéhokoľvek druhu môže byť nebezpečenstvom pre našu vieru. Bolesť v nás vyvoláva pochybnosti, či je Ježiš lepší ako to, čo sme stratili, či už ide o zdravie, peniaze, sny, nezávislosť alebo život milovanej osoby.
Utrpenie akéhokoľvek druhu môže byť nebezpečenstvom pre našu vieru. Bolesť v nás vyvoláva pochybnosti, či je Ježiš lepší ako to, čo sme stratili, či už ide o zdravie, peniaze, sny, nezávislosť alebo život milovanej osoby.
Sťažovanie sa je vo svete univerzálnym platidlom. Takmer bez výnimky prepája najbežnejšie situácie. Platíte v potravinách? Len si zašomrite nad tým, aké je vonku chladné alebo horúce počasie, a pokladník sa k vám rýchlo pridá. Nalievate si v práci do hrnčeka firemnú kávu? Poukážte na to, aká je dnes slabá alebo silná, a vaši kolegovia súhlasne hlavami prikývnu.
Keď si čítaš Písmo, tá prvá otázka, ktorú si musíš položiť je: ‘Čo mi tento verš hovorí o Bohu?’
To, po čom túži pravá viera, sa nedá kúpiť v žiadnom obchode.
Boh nás stvoril, aby sme sa hýbali a patrične to aj využívame. Prepojil naše mysle s odmenou za pohyb nazývanou „endorfíny,“ ktorá to všetko ešte umocňuje. Cvičenie teda robí ľudí šťastnejšími. Skrze históriu sa pravidelne objavovali rôzne hnutia propagujúce pohyb, ale inovácie a progres zapríčinili vznik sedavého spôsobu života do nevídanej miery.
My nie sme tí, ktorí majú vyslovovať finálny ortieľ nad ľuďmi. Máme sa však pozerať na ich životy a rozlišovať podľa ovocia, ktoré prinášajú.
„Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je kráľovstvo nebeské.“ Matúš 5:10 Posledné dve blahoslavenstvá v Matúšovi 5 odhaľujú Božie požehnanie rovnakej skupiny ľudí a pomáhajú nám pochopiť jednu zo základných právd kresťanského života: Tí, ktorí sú prenasledovaní kvôli Kristovi a kvôli Jeho spravodlivosti, sú príjemcami veľkého požehnania (verše 10-12). Aké je to požehnanie?
„Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať.“ Matúš 5:9 Ak by sa niekto spýtal na jednoslovné vyjadrenie toho, čo mu prinesie viera v evanjelium, niet pochýb o tom, že väčšina kresťanov by odpovedala slovom „spasenie“. Zaiste ide o správnu odpoveď, keďže sme vierou v Ježiša Krista zachránení spred Božieho hnevu (1. Tesalonickým 1:9-10).
„Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia.“ Matúš 5:8 V predchádzajúcom verši sme si mohli uvedomiť, že prepojenie medzi milosrdenstvom, ktoré prijímame a milosrdenstvom, ktoré prejavujeme druhým, môže byť niekedy desivé. Ak by sme dokázali plnšie obsiahnuť hlboké pravdy Písma, nepochybne by sme zahrnuli šieste blahoslavenstvo taktiež medzi desivé pasáže.
„Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu.“ Matúš 5:7 Božie slovo úžasne potešuje tých, ktorí veria v Krista. Zároveň si však musíme priznať, že nás niektoré pasáže desia. Uvažujme na chvíľu nad podobenstvom o zlom sluhovi z Matúša 18:21-35, ktorý nedokázal odpustiť.
„Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú.“ Matúš 5:6 Každý, kto sa aspoň pasívne zaujíma o americkú kultúru, nepochybne súhlasí, že táto spoločnosť je poháňaná veľkou mierou súťaživosti. Napriek stále prítomnej existencii síl, ktoré sa ju snažia eliminovať, úspechy v ekonomike a na akademickom poli dokazujú, že mala nepochybne pozitívny vplyv na túto krajinu.
“Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú.” Matúš 5:5 Z každého svetonázoru nevyhnutne vyplývajú dôsledky a niektoré svetonázory mali tak negatívny dopad ako Nietzscheho nihilizmus. Jeho predstava o nadčloveku, supermanovi, ktorý si vytvára vlastné hodnoty, žije podľa vlastných pravidiel a uplatňuje svoju vôľu k moci, bola hnacou silou nacistického Nemecka a pokusom o vyhladenie „nehodiacich sa“ jednotlivcov v koncentračných táboroch.
“Blahoslavení plačúci, lebo oni potešenia dôjdu.” Matúš 5:4 Porozumenie toho, že Kristus začína blahoslavenstvá zasľúbením, že kráľovstvo nebeské patrí len tým, ktorí uznávajú svoju chudobu v duchu a teda činia pokánie a veria v evanjelium (Matúš 5:3), nám pomáha vyhnúť sa základnej chybe, ktorá sa často vyskytuje vo výkladoch Ježišových vyučovaní.
“Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské.” Matúš 5:3 Cirkev počas celej svojej histórie považovala Matúšovo evanjelium za primárny nástroj vyučovania, hlavne kvôli začleneniu veľkých blokov Ježišových inštrukcií vrátane kázne na hore. Naše štúdium začíname práve touto známou kázňou.
Ako môžeme vedieť, že Boh je naozaj naším Otcom?
Čo vlastne znamenajú slová “byť soľou a svetlom sveta” pre kresťana v 21. storočí? Sú tieto slová povolaním do boja za sociálnu spravodlivosť a postavenie sa za ľudí na okraji spoločnosti? Alebo sú výzvou pre aktivizovanie sa a lobovanie za reformu spoločnosti cez politiku?
Sedel som oproti mužovi, ktorý vyjadroval rozhorčenie nad svojou manželkou a manželstvom. Ušetrím vás detailov, ale hovoril niečo takéto: „Potrebujem to. Ona mi to neposkytuje. Som nešťastný. Prečo mi to neposkytuje?“ To, čo ti cez môj opis neviem sprostredkovať, je jeho sklamanie v hlase. Bol si už na jeho mieste, všakže?
14. júna začali majstrovstvá sveta (pozn. ďalej len MS) vo futbale na štadióne Lužniki v Moskve. Diváci z celého sveta sledovali, ako sa 32 tímov zišlo pri otvorení najväčšieho sviatku oslavujúceho šport, ktorý je známy pod názvom futbal. Nasledujúci mesiac bude asi 3,2 miliarda ľudí sledovať, ako budú jednotlivé tímy súťažiť v 11-tich mestách Ruska.
Praktizovanie trpezlivosti je práve tými chvíľami, kedy najviac pociťujeme páľavu posvätenia a vnútorných vzdychov Ducha (Rimanom 8:23). Chvíľami sa môže zdať, že sa meníme do podoby Ježiša takmer bez námahy. Vietor Ducha v našich plachtách kŕmi samozábudlivosť. Avšak súčasťou čakania je aj vedomá námaha. Zakúšame horkosť pilulky trpezlivosti a preciťujeme, ako sa pomaly zosúva dole naším hrdlom.