J. MACARTHUR Odmietnutie neomylnosti Písma
Čo povedať osobe, ktorá odmieta neomylnosť Písma?
Čo povedať osobe, ktorá odmieta neomylnosť Písma?
Diakoni a diakonky slúžia neobyčajným spôsobom v zbore. Nemajú však autoritu nad nikým, nemajú komisie ani výbory, nehlasujú o ničom. Obetavo slúžia.
My kážeme ukrižovaného Krista, pretože skrze kázanie si On podmaňuje svet.
Každý, kto vedie Kristovu cirkev, musí neustále rásť do podoby Krista. Presne toto naznačuje Pavel Timoteovi, keď mu prikazuje, aby bolo jeho „napredovanie všetkým zjavné“ (1. Timoteovi 4:15). V predchádzajúcich článkoch tejto série sme sa pozreli na naliehavú výzvu apoštola Pavla týkajúcu sa kresťanského vodcovstva, ktorú nájdeme v 1. liste Timoteovi 4:6-15.
Pán Ježiš Kristus nemal čas na to, aby bol poslušný dvom pánom. Aj svojich poslucháčov varoval, že „nikto nemôže slúžiť dvom pánom.“ (Matúš 6:24). Oddanosť na čiastočný úväzok pre pravého Pánovho služobníka neprichádza do úvahy.
Polovičatosť nemá miesto v kresťanskej službe. Apoštol Pavel nám zreteľne hovorí o tom, že kresťanská služba si vyžaduje nesmiernu horlivosť. Skutočného Božieho služobníka opisuje ako toho, ktorý sa neúprosne snaží o pravú biblickú službu. Apoštol Pavel dôrazne hovorí Timoteovi tieto slová: „Kým neprídem, buď usilovný v predčitovaní Písma, napomínaní a vyučovaní“ (1. Timoteovi 4:13).
Zbor by nemal posudzovať svojich slúžiacich bratov len podľa toho, ako kážu. Dokonca aj ten najlepší kazateľ dokáže oslabiť vplyv svojich kázní, pokiaľ žije život naplnený hriechom. Je tragické, že dnešná cirkev je preplnená kazateľmi, ktorých správanie veľmi často popiera posolstvá jeho kázní.
Verný služobník Krista je viac znepokojený obsadenými stoličkami než prázdnymi.
Jednota cirkvi s Kristom začala vo večnej minulosti a siaha až do večnej budúcnosti.
V kultúre, ktorá opovrhuje autoritou a podriadením, je mnoho ľudí nedôverčivých voči ľuďom, ktorí hovoria autoritatívne alebo prezentujú nejakú vonkajšiu objektívnu pravdu. Kresťania nesmú podľahnúť takémuto skepticizmu. Nemali by sme byť cynickými voči každému, kto káže s autoritou. Musíme pochopiť, že nie je arogantné, keď niekto vyučuje Božie slovo v autorite, pokiaľ táto autorita pramení z Boha.
Je skutočne pravdou, že pastoračná služba je nebom pre tých, ktorí sa chcú vyhnúť ťažkej práci? Pre bežného pozorovateľa, ktorý vidí svojho kazateľa len dve hodiny v nedeľu doobeda, sa to tak môže javiť. Takýto postoj je však veľmi ďaleko od pravdy, keď hovoríme o skutočnom slúžiacom kazateľovi, ktorý vedie Boží ľud.
Verná služba je prirodzeným výsledkom osobnej zbožnosti. Oswald Sanders napísal vo svojej knihe “Spiritual Leadership” (Duchovné vodcovstvo): „Duchovné ciele môžu dosiahnuť len duchovní ľudia, ktorí používajú duchovné metódy.“ (Oswald Sanders, Spiritual Leadership, str. 40). Kľúčovou vecou v službe je zbožnosť.
Dnes je veľmi vznešené, keď niekto povie, že má otvorenú myseľ. Je však naozaj tak veľmi cnostné otvárať svoju myseľ? Každý z nás máme dvere na dome preto, aby sme niečo udržali vo vnútri a aby niečo zostalo vonku. A tieto dvere otvárame podľa svojho najlepšieho uváženia tak, aby sme sa nevystavovali zbytočnému nebezpečenstvu.
Dnešná kultúra je nesmierne zaťažená na diéty. Sme neustále dookola bombardovaní rôznymi možnosťami, čo by sme mali alebo nemali jesť. Koniec koncov, ako nám to stále pripomínajú, v stávke je naše fyzické zdravie.
Každý z nás si uvedomuje dôležitosť výstražných značiek počas jazdy v aute. Naša bezpečnosť veľmi často závisí od dopravných značiek, ktoré sú na uliciach alebo popri cestách na diaľnici a obzvlášť od tých značiek, ktoré nás varujú pred nebezpečím priamo pred nami.
Služba pre mnohých nie je zrovna synonymom pre vodcovstvo. V politickom a sekulárnom svete sú vodcovia väčšinou tými, ktorí si radšej nechávajú slúžiť, ako by mali oni sami niekomu slúžiť. Rovnaký postoj vidno aj v mnohých veľkých náboženských zriadeniach.
Milosť je Božou priazňou voči tým, ktorí si zaslúžia Jeho hnev.
Skutočná spasiteľná viera je spojená so znovuzrodením, premenou, obnovou, novým životom a dobrými skutkami.
John MacArthur a R.C. Sproul diskutujú o závažných chybách vo vyučovaniach o Božej láske.
Existuje mnoho skutočných kresťanov so zlou teológiou, ktorí veria, že môžu stratiť svoje spasenie. Sú však v bezpečí Božej náruče, aj keď si to nemyslia.