R.C. SPROUL Božia úplná zvrchovanosť
Nikto z nás nemá nárok na Božiu milosť. Ak sme ju dostali, nič v nás nebolo toho dôvodom.
Nikto z nás nemá nárok na Božiu milosť. Ak sme ju dostali, nič v nás nebolo toho dôvodom.
Tak rýchlo si na milosť zvykáme, že za nejaký čas si budeme myslieť, že na ňu máme právo.
Má Boh niečo spoločené so všetkými nešťastiami a katastrofami?
Máme rôzne povolania, rôzne zamestnania a úlohy, ktoré nám Boh v tomto živote zveril. Všetci sa však podieľame na rovnakom povolaní: zomrieť. Každý z nás je povolaný zomrieť. Toto povolanie je rovnakým povolaním od Boha ako povolanie ku kazateľskej službe Kristovi. Niekedy toto povolanie zomrieť prichádza náhle a bez varovaní.
Nicejský koncil je často nesprávne prezentovaný sektami a iným náboženskými hnutiami. Skutočným záujmom koncilu pritom bolo jasne a jednoznačne vysvetliť vzťah medzi Otcom a Synom. Je Kristus stvorený alebo je pravým Bohom? Koncil vyslovil, že je pravým Bohom. Napriek tomu sa oponenti Kristovho božstva jednoducho nevzdávali ani po tom, čo koncil vyriekol rozhodnutie.
Len niekoľko vecí je viac kontroverzných medzi kresťanmi ako Božia zvrchovanosť. Je Boh skutočne zvrchovaný nad všetkým vrátane kalamít, prírodných katastrof, smrti a démonov alebo je Jeho zvrchovanosť obmedzená len na tie veci, ktoré považujeme za dobré ako napríklad: materiálne požehnanie, rodinné blaho, osobné spasenie a dobré zdravie?
Boh všetko vie, všetko môže a nie je existenčne závislý od ničoho mimo Neho samotného.
Trojica, jeden Boh zjavený v troch osobách tej istej podstaty, je pravdivé pomenovanie bytostnej reality jediného Boha.
Môže Boh ospravedlniť kriminálnika, ak je dokonale spravodlivý?
Ako Boh dokazuje svoju spravodlivosť v potrestaní hriechov?
Realita Božej Trojice nie je ľudským výmyslom ale skutočnosťou: Boh Otec, Boh Syn, Boh Duch Svätý. Jediný Boh, zjavený v troch osobách s tou istou podstatou.
Jozefovo náhle a nečakané povýšenie do pozície faraónovej pravej ruky nebolo zásluhou karmy a ani to nebolo žiadne odškodnenie. Zrada jeho bratov, poníženie v otroctve a nespravodlivosť jeho uväznenia boli skúsenosti, ktoré riadil Boh v rámci príprav na monumentálnu záchrannú akciu.
Môže to znieť čudne, ale dokonca aj vo väzení zakúšal Jozef Božie požehnanie. Jeho administratívne zručnosti si všimol správca väzenia a onedlho zveril Jozefovi všetky záležitosti, ktoré sa diali vo väzení. Jozef bol tak schopný a efektívny, že správca “žalára nedohliadal na nič, čo mal Jozef v rukách, pretože Hospodin bol s ním. Hospodin korunoval úspechom všetko, čo Jozef robil.”
Jedenásť vážnych tvárí úzkostlivo pozeralo na podlahu. S očami upretými do zeme, celá ich pozornosť bola sústredená na muža pred miestnosťou. Skrčený v napätom tichu, jedenásti kľačali pred najmocnejším vládcom v krajine s vedomím, že má moc ich popraviť.
Ako súvisí Božia zvrchovanosť s ľudskou vôľou?
Otázka o existencii zla dokazuje, že nie úplne rozumieme, o čo v skutočnosti ide.
Je ťažké prijať doktrínu o vyvolení a predurčení, pretože si to v našej obmedzenej mysli silno protirečí s veršami o evanjelizácii a Božej úprimnej túžbe po spasení všetkých ľudí. Čo s tým?
Božiu svätosť berieme príliš ľahkovážne. Jej porozumenie veľmi súvisí s bázňou, ktorú máme pred Bohom.
Nedávno sa skončil mojej manželke obľúbený seriál a celkom ju to vzalo. Jednou z jeho ústredných tém bolo poukázanie na kultúru služobníctva. Kedykoľvek nejaký člen rodiny zazvonil, hlavný sluha ho okamžite ubezpečil, že dostane, čo potrebuje. Zaráža ma, že takto funguje mnoho ľudí dnes, obzvlášť tínedžeri, ktorí považujú Boha za čašníka.