Tento princ\u00edp sa zd\u00e1 by\u0165 pravdiv\u00fd takmer v\u00a0ka\u017edej oblasti \u017eivota: Najnapl\u0148uj\u00facej\u0161ie radosti, ktor\u00e9 za\u017e\u00edvame, s\u00fa dosiahnut\u00e9 cez nepriaze\u0148 a\u00a0snahu, zatia\u013e \u010do tie chatrn\u00e9, nezdrav\u00e9 a\u00a0plytk\u00e9 m\u00f4\u017eeme z\u00edska\u0165 bez n\u00e1mahy. Napl\u0148uj\u00face radosti obvykle vy\u017eaduj\u00fa h\u00fa\u017eevnat\u00e9 \u00fasilie.<\/p>\n
\u010eal\u0161\u00ed podobn\u00fd princ\u00edp sa zd\u00e1 by\u0165 tie\u017e pravdiv\u00fd: Akon\u00e1hle sa nasledovanie napl\u0148uj\u00facej radosti premie\u0148a z\u00a0in\u0161piruj\u00facej my\u0161lienky na tvrd\u00fa pr\u00e1cu, odmena n\u00e1hle str\u00e1ca svoju pr\u00ed\u0165a\u017elivos\u0165. Preto o\u00a0\u0148u mus\u00edme h\u00fa\u017eevnato z\u00e1pasi\u0165, aj ke\u010f to tak nec\u00edtime.<\/p>\n
Pova\u017eujem oba princ\u00edpy za pravdiv\u00e9, ke\u010f pr\u00edde na \u010fakovanie Bohu. Srdce naplnen\u00e9 v\u010fakyvzdan\u00edm pre\u017e\u00edva hlbok\u00fa rados\u0165. Av\u0161ak pestovanie v\u010fa\u010dn\u00e9ho srdca je \u0165a\u017ekou pr\u00e1cou.<\/p>\n
Boh to o\u00a0n\u00e1s v\u0161etko vie a\u00a0svoje mnoh\u00e9 prik\u00e1zania o\u00a0tom, \u017ee Ho m\u00e1me velebi\u0165 v\u010fakou (\u017dalm 69:31), predstupova\u0165 pred Neho s\u00a0po\u010fakovan\u00edm (\u017dalm 95:2), spieva\u0165 Mu v\u010faku (\u017dalm 147:7), predklada\u0165 v\u010faku v\u00a0modlitb\u00e1ch (Filipsk\u00fdm 4:6), jes\u0165 s\u00a0\u010fakovan\u00edm (1. Timoteovi 4:3) a\u00a0za v\u0161etko \u010fakova\u0165 (1. Tesalonick\u00fdm 5:18), n\u00e1m nedal ako pripomienku na\u0161ich v\u00edn s\u00favisiacich s nev\u010fa\u010dnos\u0165ou. Tieto prik\u00e1zania s\u00fa sk\u00f4r predpismi dobr\u00e9ho Lek\u00e1ra, ktor\u00e9 n\u00e1m pom\u00e1haj\u00fa unikn\u00fa\u0165 od chronick\u00fdch prepadov odraden\u00ed.<\/p>\n
Pre\u010do sme odraden\u00ed?<\/strong><\/p>\n Odradenie je z\u00a0defin\u00edcie nedostatkom odvahy.<\/p>\n Biblick\u00e1 odvaha je schopnos\u0165ou \u010deli\u0165 neistote, nepriazni, nebezpe\u010denstvu alebo utrpeniu s\u00a0vierou naplnenou n\u00e1dejou, \u017ee Boh zachov\u00e1 svoje slovo vo\u010di n\u00e1m, nech sa stane \u010doko\u013evek. Pavel povedal, \u017ee ke\u010f\u017ee s\u00fa v\u00a0Kristovi v\u0161etky Bo\u017eie zas\u013e\u00fabenia \u00e1no, obzvl\u00e1\u0161\u0165 tie o zm\u0155tvychvstan\u00ed, sme v\u017edy dobrej mysle (2. Korintsk\u00fdm 1:20, 5:6).<\/p>\n Av\u0161ak my nie sme st\u00e1le dobrej mysle. Pre\u010do? Preto\u017ee nevera v\u00a0Bo\u017eie zas\u013e\u00fabenia n\u00e1m berie odvahu. Toto je cie\u013eom satanov\u00fdch d\u00f4kladn\u00fdch rozmanit\u00fdch strat\u00e9gi\u00ed. Tie s\u00fa zm\u00e4to\u010dne sofistikovan\u00e9, ale jeho cie\u013e je jednoduch\u00fd: zastra\u0161i\u0165 kres\u0165anov. Odraden\u00ed kres\u0165ania s\u00fa ne\u0161kodn\u00fdmi hrozbami. S\u00fa to tich\u00ed evanjelisti, ktor\u00fdch chudokrvn\u00e1 viera vie by\u0165 n\u00e1kazliv\u00e1.<\/p>\n Je v\u00f4bec prekvapen\u00edm, \u017ee stratu odvahy pova\u017eujeme za chronick\u00fd probl\u00e9m? Denne s\u00fa pred na\u0161e o\u010di, u\u0161i a\u00a0srdcia predkladan\u00e9 d\u00f4vody, aby n\u00e1s odradili a\u00a0n\u00e1\u0161 pretrv\u00e1vaj\u00faci hriech je r\u00fdchly, aby im uveril.<\/p>\n Pr\u00e1ve preto Pavel hovor\u00ed, \u017ee \u201esme teda v\u017edy dobrej mysle… lebo \u017eijeme vierou a\u00a0nie viden\u00edm\u201c (2. Korintsk\u00fdm 5:6-7). Svetsk\u00e9 vn\u00edmanie m\u00e1 tendenciu podkopa\u0165 na\u0161u odvahu. Av\u0161ak viera m\u00e1 tak\u00fa siln\u00fa n\u00e1dej, \u017ee ani samotn\u00e1 smr\u0165 nedok\u00e1\u017ee utlmi\u0165 jej odvahu.<\/p>\n V\u010fakyvzdanie a\u00a0odvaha<\/strong><\/p>\n \u010co to m\u00e1 ale v\u0161etko spolo\u010dn\u00e9 s\u00a0v\u010fakyvzdan\u00edm? Nie je ni\u010d tak povzbudiv\u00e9, ako vidie\u0165 Bo\u017eiu rozhoj\u0148uj\u00facu sa milos\u0165 (2. Korintsk\u00fdm 9:8). C\u00edtime v\u010fa\u010dnos\u0165, ke\u010f si ju uvedom\u00edme (2. Korintsk\u00fdm 1:11).<\/p>\n Biblick\u00e9 v\u010fakyvzdanie nie je len v\u010fa\u010dnou reakciou na milos\u0165 prijat\u00fa od Boha, ale aj prostriedkom pre vn\u00edmanie milosti. Nejedn\u00e1 sa len o prik\u00e1zanie, ktor\u00e9 by sme mali dodr\u017eiava\u0165, ale je to aj povolanie vidie\u0165 za na\u0161e norm\u00e1lne porozumenie stovky milost\u00ed, ktor\u00e9 by sme inak minuli kv\u00f4li na\u0161ej hrie\u0161nej kr\u00e1tkozrakosti. Z\u00e1rove\u0148 ide o povolanie vidie\u0165 bud\u00face milosti v\u00a0Bo\u017e\u00edch zas\u013e\u00fabeniach a\u00a0\u010fakova\u0165 za nich Bohu u\u017e teraz.<\/p>\n Preto n\u00e1m Boh tak \u010dasto v\u00a0Biblii naria\u010fuje, aby sme Mu vzd\u00e1vali v\u010faku. Prik\u00e1zania n\u00e1s nab\u00e1daj\u00fa p\u00fdta\u0165 sa: \u201eZa \u010do by som mal by\u0165 v\u010fa\u010dn\u00fd?\u201c Iba t\u00e1to samotn\u00e1 ot\u00e1zka vie zastavi\u0165 na\u0161e my\u0161lienky od vybo\u010denia do odradenia a\u00a0navracia n\u00e1s sp\u00e4\u0165 na ko\u013eaj viery.\u00a0\u00a0<\/strong><\/p>\n N\u00fati n\u00e1s odpoveda\u0165 a\u00a0pri odpovedan\u00ed vidie\u0165 milosti. Tak\u017ee poslu\u0161n\u00fd skutok vzd\u00e1vania v\u010faky Bohu v\u00a0skuto\u010dnosti vedie do v\u010fa\u010dn\u00fdch pocitov vo\u010di Bohu. Prik\u00e1zania s\u00fa samo o\u00a0sebe milostiv\u00e9. Bo\u017e\u00edm z\u00e1merom je, aby sa praktizovanie v\u010fakyvzdania stalo milostiv\u00fdm zvykom. \u010c\u00edm viac tak\u00fdchto zvykov vypestujeme, t\u00fdm viac v\u010fa\u010dnosti budeme poci\u0165ova\u0165. Zist\u00edme, \u017ee \u010fakova\u0165 za v\u0161etko (1. Tesalonick\u00fdm 5:18) nie je nedosiahnute\u013en\u00fdm ide\u00e1lom, ale vrastaj\u00facou napl\u0148uj\u00facou rados\u0165ou a\u00a0mocn\u00fdm liekom proti odradeniu.<\/p>\n