Jedn\u00fdm z\u00a0mojich najvzru\u0161uj\u00facej\u0161\u00edch dn\u00ed bol de\u0148, ke\u010f som sa obr\u00e1til ku Kristovi. Bol som naplnen\u00fd t\u00fa\u017ebou evanjelizova\u0165. Ve\u013emi ma v\u0161ak zarm\u00fatilo, ke\u010f som povedal svojim kamar\u00e1tom o\u00a0svojom obr\u00e1ten\u00ed a\u00a0oni si mysleli, \u017ee som sa zbl\u00e1znil. Iba sa na tom zab\u00e1vali a\u00a0aj napriek tomu, \u017ee som im zvestoval evanjelium, zostali neobr\u00e1ten\u00ed. Napokon sa ma v\u0161ak op\u00fdtali: \u201ePre\u010do nezalo\u017e\u00ed\u0161 triedu a\u00a0nenau\u010d\u00ed\u0161 n\u00e1s v\u0161etko, \u010do si sa nau\u010dil o\u00a0Je\u017ei\u0161ovi?\u201c Hovorili to s\u00a0ve\u013ekou v\u00e1\u017enos\u0165ou. Bol som z\u00a0toho nad\u0161en\u00fd a\u00a0tak sme sa dohodli, kedy sa budeme stret\u00e1va\u0165. Nikdy sa v\u0161ak neobjavili.<\/p>\n
Napriek mojej \u00faprimnej t\u00fa\u017ebe evanjelizova\u0165 som v\u00a0tom neuspel. T\u00e1to skuto\u010dnos\u0165 ma zasko\u010dila e\u0161te v\u00a0za\u010diatkoch mojej slu\u017eby. Napriek tomu som v\u0161ak zistil, \u017ee Kristus si pou\u017eil mnoh\u00fdch \u013eud\u00ed a\u00a0obdaril ich svojim Duchom tak\u00fdm sp\u00f4sobom, \u017ee boli nesmierne efekt\u00edvni v\u00a0zvestovan\u00ed evanjelia. Dodnes sa nesta\u010d\u00edm \u010dudova\u0165, ke\u010f niekto pr\u00edde za mnou s\u00a0t\u00fdm, \u017ee skrze moju slu\u017ebu ho P\u00e1n priviedol k viere. Je\u017ei\u0161 n\u00e1m vo svojom ve\u013ekom poveren\u00ed v\u00a0Mat\u00fa\u0161ovi 28 naprikazoval len evanjelizova\u0165 ale predov\u0161etk\u00fdm to, aby sme \u010dinili u\u010den\u00edkov.<\/p>\n
Je\u017ei\u0161 e\u0161te pred t\u00fdmto poveren\u00edm povedal tieto slov\u00e1: \u201eDan\u00e1 mi je v\u0161etka moc na nebi aj na zemi\u201c (Mat\u00fa\u0161 28:18). A\u017e n\u00e1sledne na to povedal zn\u00e1me slov\u00e1: \u201eCho\u010fte a \u010di\u0148te mi u\u010den\u00edkmi v\u0161etky n\u00e1rody…\u201c (Mat\u00fa\u0161 28:19). Ke\u010f Je\u017ei\u0161 d\u00e1val cirkvi toto poverenie, hovoril autoritat\u00edvne. Poskytol cirkvi mand\u00e1t, na z\u00e1klade ktor\u00e9ho mali nie len evanjelizova\u0165 ale aj \u010dini\u0165 u\u010den\u00edkov. Na z\u00e1klade tohto vyvst\u00e1va ot\u00e1zka: Kto je u\u010den\u00edk?<\/p>\n
U\u010den\u00edk je najjednoduch\u0161ie definovan\u00fd ako niekto, kto sa sna\u017e\u00ed dosiahnu\u0165 maxim\u00e1lne vzdelanie v\u00a0ur\u010ditom odbore alebo remesle a\u00a0nasleduje ur\u010dit\u00fd sp\u00f4sob spr\u00e1vania. Mohli by sme teda poveda\u0165, \u017ee u\u010den\u00edk je vo svojej podstate \u017eiak. Napr\u00edklad gr\u00e9cky filozofi ako Sokrates, Plat\u00f3n a\u00a0Aristoteles mali svojich u\u010den\u00edkov. Sokrates sa opisoval ako Hom\u00e9rov u\u010den\u00edk, ktor\u00e9ho Sokrates pova\u017eoval za najv\u00e4\u010d\u0161ieho myslite\u013ea v\u00a0gr\u00e9ckych dejin\u00e1ch.<\/p>\n
Hom\u00e9ra sk\u00f4r pova\u017eujeme sk\u00f4r za b\u00e1snika ako filozofa. Av\u0161ak Sokrates ho vn\u00edmal ako najvy\u0161\u0161ieho u\u010dite\u013ea starovek\u00e9ho Gr\u00e9cka. Sokrates mal takisto svojho vlastn\u00e9ho \u0161tudenta, ktor\u00fdm bol Plat\u00f3n. Plat\u00f3n mal tak isto svojich u\u010den\u00edkov, t\u00fdm najzn\u00e1mej\u0161\u00edm bol Aristoteles. Aristoteles mal tie\u017e u\u010den\u00edkov, z\u00a0ktor\u00fdch najzn\u00e1mej\u0161\u00edm bol Alexander Ve\u013ek\u00fd. Je udivuj\u00face, ako bol starovek\u00fd svet formovan\u00fd iba 4 osobami: Sokratom, Aristotelom, Plat\u00f3nom a\u00a0Alexandrom Ve\u013ek\u00fdm. V\u00a0skuto\u010dnosti je takmer nemo\u017en\u00e9 porozumie\u0165 hist\u00f3rii z\u00e1padnej civiliz\u00e1cie bez toho, aby sme nevedeli ni\u010d o\u00a0t\u00fdchto \u0161tyroch jednotlivcoch, ktor\u00fd si boli svojim sp\u00f4sobom u\u010d\u0148ami navz\u00e1jom.<\/p>\n
Aristoteles bol zn\u00e1my ako \u201eperipatetick\u00fd\u201c filozof. To znamen\u00e1, \u017ee bol u\u010dite\u013eom, ktor\u00fd nemal st\u00e1le miesto, kde by vyu\u010doval, ale chodil z\u00a0miesta na miesto. Jeho \u0161tudenti ho nasledovali, ke\u010f kr\u00e1\u010dal po uliciach At\u00e9n. V\u00a0ur\u010ditom zmysle Aristotelovi \u017eiaci t\u00fdm, \u017ee chodili s\u00a0n\u00edm po uliciach, napodob\u0148ovali jeho ka\u017edodenn\u00fa rutinu a spr\u00e1vanie.<\/p>\n
Napriek tomu, \u017ee t\u00edto filozofi nepochopili prav\u00fd biblick\u00fd koncept u\u010den\u00edctva, svojim \u017eivotom vniesli ur\u010dit\u00e9 svetlo do toho, \u010do to znamen\u00e1 by\u0165 u\u010den\u00edkom. Biblick\u00fd koncept u\u010den\u00edctva nezah\u0155\u0148a v\u00a0sebe len chodenie s\u00a0U\u010dite\u013eom a\u00a0u\u010denie sa Jeho sp\u00f4sobu \u017eivota. Je v\u00a0tom omnoho viac.<\/p>\n
Je\u017ei\u0161 bol t\u00fdm najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm peripatetick\u00fdm u\u010dite\u013eom v\u00a0dejin\u00e1ch. Kamko\u013evek i\u0161iel, Jeho \u017eiaci Ho nasledovali. Na za\u010diatku svojej slu\u017eby si Je\u017ei\u0161 vybral konkr\u00e9tnych jednotlivcov za u\u010den\u00edkov. Po\u010das toho, ako spolu putovali krajinou, \u017eiadal od u\u010den\u00edkov, aby si zapam\u00e4tali v\u0161etko, \u010do bude robi\u0165 a\u00a0hovori\u0165. Navy\u0161e \u013eudia si nepod\u00e1vali \u017eiadne \u017eiadosti do Je\u017ei\u0161ovej \u0161koly. Je\u017ei\u0161 si vyberal svojich u\u010den\u00edkov. On s\u00e1m osobne pri\u0161iel za potenci\u00e1lnymi u\u010den\u00edkmi a\u00a0dal im tento jednoduch\u00fd pr\u00edkaz: \u201eNasleduj ma!\u201c Ten pr\u00edkaz bol doslovn\u00fd, to znamen\u00e1, \u017ee mali zanecha\u0165 v\u0161etko: svoju pr\u00e1cu, rodinu a\u00a0priate\u013eov, aby mohli nasledova\u0165 Je\u017ei\u0161a.<\/p>\n
Je\u017ei\u0161 bol v\u0161ak viac ako len peripatetick\u00fd u\u010dite\u013e. Jeho u\u010den\u00edci Ho volali \u201eMajstre\u201c. Ich cel\u00fd \u017eivot sa zmenil nie preto, \u017ee Ho nasledovali ako ve\u013ek\u00e9ho U\u010dite\u013ea, ale preto, \u017ee ho nasledovali ako P\u00e1na p\u00e1nov. Toto je prav\u00e1 podstata biblick\u00e9ho u\u010den\u00edctva: \u00faplne sa podda\u0165 pod Kristovu autoritu. Nasledovanie Je\u017ei\u0161a vy\u017eaduje cel\u00fd n\u00e1\u0161 \u017eivot. Gr\u00e9cki filozofi sa u\u010dili od svojich u\u010dite\u013eov, aby \u010dasom mohli zdokonali\u0165 ich u\u010denie. Kristovi u\u010den\u00edci v\u0161ak nemaj\u00fa tak\u00e9to poverenie. My sme povolan\u00ed k\u00a0tomu, aby sme rozumeli a\u00a0\u010falej roz\u0161irovali u\u010denie, ktor\u00e9 n\u00e1m zjavil Boh skrze Krista. M\u00e1me vyu\u010dova\u0165 tak starozmluvn\u00fa \u010das\u0165 P\u00edsma, preto\u017ee poukazuje na Krista, ako aj novozmluvn\u00fa \u010das\u0165 P\u00edsma, v\u00a0ktorej s\u00fa zaznamenan\u00e9 priamo Kristove slov\u00e1 alebo slov\u00e1 t\u00fdch, ktor\u00fdch Kristus ur\u010dil, aby hovorili.<\/p>\n
Ve\u013ek\u00e9 poverenie je Kristov\u00fdm poveren\u00edm pre u\u010den\u00edkov, aby \u0161\u00edrili Jeho moc po celom svete. M\u00e1me \u0161\u00edri\u0165 evanjelium ka\u017ed\u00e9mu, aby Ho mohlo viac a\u00a0viac \u013eud\u00ed vola\u0165 \u201eMajstre\u201c. Toto poverenie v\u0161ak nie je len poveren\u00edm zvestova\u0165 evanjelium. Nie je to len poverenie, aby sme z\u00edskavali viacer\u00fdch \u010dlenov zboru. Je to sk\u00f4r povolanie, aby sme robili u\u010den\u00edkov:\u00a0u\u010den\u00edci s\u00fa \u013eudia, ktor\u00ed z\u00a0cel\u00e9ho srdca nasleduj\u00fa u\u010denie a\u00a0\u017eivot Majstra. Tak\u00e9to nasledovanie je celo\u017eivotn\u00e1 sk\u00fasenos\u0165, pri ktorej sa u\u010d\u00edme myslie\u0165 ako Kristus, plni\u0165 Jeho v\u00f4\u013eu a\u00a0sme ochotn\u00fd sa podda\u0165 Jeho vedeniu.<\/p>\n
Preto ke\u010f n\u00e1s Je\u017ei\u0161 vysiela do cel\u00e9ho sveta, mus\u00edme zvestova\u0165 svetu Jeho agendu, nie na\u0161u vlastn\u00fa. Ve\u013ek\u00e9 poverenie n\u00e1s vol\u00e1 k\u00a0tomu, aby sme v\u00a0r\u00e1mci zboru spolupracovali s\u00a0ostatn\u00fdmi kres\u0165anmi na tom, aby sme vo svete vychov\u00e1vali u\u010den\u00edkov, ktor\u00ed uctievaj\u00fa Boha a\u00a0so z\u00e1palom nasleduj\u00fa Je\u017ei\u0161a Krista.<\/p>\n