Ako pastor \u010dasto chodievam nav\u0161tevova\u0165 \u010dlenov zboru do psychiatrickej lie\u010debne. Tentokr\u00e1t som v\u0161ak i\u0161iel do lie\u010debne nav\u0161t\u00edvi\u0165 ve\u013emi vz\u00e1cnu kamar\u00e1tku S\u00e1ru. Nemala nabl\u00edzku \u017eiadnu rodinu, ale \u017eila iba nieko\u013eko kilometrov od n\u00e1s. Ke\u010f S\u00e1re diagnostikovali pokro\u010dil\u00fa rakovinu prsn\u00edka, tak sa o\u00a0\u0148u za\u010dala moja man\u017eelka stara\u0165. Kedyko\u013evek sme mali \u010das, tak sme ju nav\u0161t\u00edvili. Jeden lie\u010debn\u00fd postup sa v\u0161ak zle zvrtol. Ved\u013eaj\u0161ie \u00fa\u010dinky tejto lie\u010dby sp\u00f4sobili, \u017ee S\u00e1ra skon\u010dila na psychiatrickej lie\u010debni.<\/p>\n
Ke\u010f som ju v\u00a0jedno dopoludnie bol nav\u0161t\u00edvi\u0165, pozrela sa na m\u0148a s\u00a0boles\u0165ou v\u00a0o\u010diach a\u00a0skoro ma ani nespoznala. Pripomenul som jej, \u017ee ako zbor na \u0148u mysl\u00edme a\u00a0tak isto som jej pripomenul Kristovu l\u00e1sku vo\u010di nej. Slzy sa jej skot\u00fa\u013eali po l\u00edcach a\u00a0len ticho vyriekla: \u201eVinn\u00e1\u201c.<\/p>\n
Vedel som, \u017ee S\u00e1ra potrebuje ma\u0165 pod nohami skalopevn\u00e9 evanjelium a\u00a0preto som otvoril Bibliu v\u00a0Rimanom 8. kapitole a\u00a0za\u010dal som jej \u010d\u00edta\u0165: \u201eNieto teda teraz u\u017e ods\u00fadenia t\u00fdch, \u010do s\u00fa v\u00a0Kristovi Je\u017ei\u0161ovi a\u00a0nechodia pod\u013ea tela, ale pod\u013ea Ducha.\u201c Po t\u00fdchto slov\u00e1ch sa jej o\u010di roz\u017eiarili a\u00a0tak som \u010d\u00edtal \u010falej, a\u017e k\u00fdm som sa nedostal ku 30. ver\u0161u a\u00a0potom sa stalo nie\u010do \u00fa\u017easn\u00e9. S\u00e1ra za\u010dala nahlas citova\u0165 tento ver\u0161.<\/p>\n
Obaja sme v\u00a0bielej sterilnej miestnosti nahlas citovali so slzami v\u00a0o\u010diach tieto vz\u00e1cne zas\u013e\u00fabenia: \u201eA ktor\u00fdch Boh predur\u010dil, t\u00fdch aj povolal. A\u00a0ktor\u00fdch povolal, t\u00fdch aj ospravedlnil. A\u00a0ktor\u00fdch ospravedlnil, t\u00fdch aj osl\u00e1vil.\u201c (Rimanom 8:30). V\u00a0tom momente ani jeden z\u00a0n\u00e1s nepochyboval o\u00a0doktr\u00edne vyvolenia. Nesmierne sme sa radovali z\u00a0toho, \u017ee sme boli vyvolen\u00ed. S\u00e1ra sa nedok\u00e1zala prid\u0155\u017ea\u0165 Boha vo svojej najtemnej\u0161ej hodine, ale vedela, \u017ee Boh ju aj napriek zl\u00e9mu zdravotn\u00e9mu stavu neust\u00e1le pevne dr\u017e\u00ed.<\/p>\n
Pote\u0161enie v\u00a0Bo\u017eej zvrchovanosti<\/strong><\/p>\n \u010casto som sa s\u00a0doktr\u00ednou vyvolenia stret\u00e1val len v\u00a0teoretickej rovine. Pozeral som sa na \u0148u z\u00a0odborn\u00e9ho poh\u013eadu a\u00a0nie z\u00a0poh\u013eadu uctievania a\u00a0d\u00f4very. Stretnutie so S\u00e1rou to zmenilo. Vidie\u0165 S\u00e1rinu istotu a\u00a0pote\u0161enie, ktor\u00e9 nach\u00e1dzala v\u00a0Bo\u017eej doktr\u00edne vyvolenia, zmenilo moje vn\u00edmanie toho, pre\u010do n\u00e1m Boh zjavil, \u017ee si n\u00e1s vyvolil u\u017e od stvorenia sveta. Boh n\u00e1m nedovolil nahliadnu\u0165 do tajomstva Jeho zvrchovanej v\u00f4le preto, aby n\u00e1s zmiatol, ale preto, aby n\u00e1s pote\u0161il svojou nikdy nekon\u010diacou a\u00a0ve\u010dnou l\u00e1skou vo\u010di n\u00e1m.<\/p>\n Pre S\u00e1ru to bolo nesmiernym povzbuden\u00edm, ke\u010f si mohla pripomen\u00fa\u0165 Bo\u017eiu l\u00e1sku vo\u010di nej, ktor\u00e1 trv\u00e1 od vekov a\u017e naveky. Vedela, \u017ee ju ni\u010d nem\u00f4\u017ee odl\u00fa\u010di\u0165 od Bo\u017eej l\u00e1sky, ktor\u00e1 je v\u00a0Kristovi.<\/p>\n Na\u0161e spasenie neza\u010dalo nami samotn\u00fdmi, ani si ho sami nedok\u00e1\u017eeme udr\u017ea\u0165 a\u00a0vlastnou silou ho nem\u00f4\u017eeme ani dokona\u0165. Sled udalost\u00ed, ktor\u00fd viedol k\u00a0na\u0161ej sp\u00e1se neza\u010dal na\u0161\u00edm naroden\u00edm, ani Je\u017ei\u0161ov\u00fdm naroden\u00edm. V\u0161etko sa to za\u010dalo e\u0161te vo ve\u010dnej minulosti, pred stvoren\u00edm sveta. Nepodmienen\u00e9 vyvolenie odstra\u0148uje z\u00a0n\u00e1\u0161ho srdca ak\u00fako\u013evek p\u00fdchu a\u00a0z\u00e1rove\u0148 n\u00e1s pozdvihuje v\u00a0\u0165a\u017ek\u00fdch \u010dasoch.<\/p>\n Ke\u010f sa zd\u00e1, \u017ee mra\u010dn\u00e1 v\u00a0\u017eivote zakr\u00fdvaj\u00fa Otcovu tv\u00e1r, ke\u010f sa n\u00e1m r\u00facaj\u00fa v\u0161etky vz\u0165ahy, ke\u010f n\u00e1m zistia nejak\u00e9 v\u00e1\u017ene ochorenie, potrebujeme istotu, ktor\u00fa n\u00e1jdeme v\u00a0milosti Bo\u017eieho vyvolenia. A\u00a0ke\u010f n\u00e1m v\u00a0\u017eivote \u017eiari slnko, ke\u010f n\u00e1s \u017eivotn\u00fd partner a\u00a0deti miluj\u00fa a\u00a0v\u00a0pr\u00e1ci sa n\u00e1m dar\u00ed lep\u0161ie, ako by sme \u010dakali, tak Bo\u017e\u00ed dar vyvolenia n\u00e1m pripom\u00edna, \u017ee ka\u017ed\u00fd dar je len darom Jeho milosti.<\/p>\n Prid\u0155\u017ea\u0165 sa a\u00a0by\u0165 dr\u017ean\u00fd<\/strong><\/p>\n Ke\u010f som po nieko\u013ek\u00fdch d\u0148och nav\u0161t\u00edvil S\u00e1ru, bola u\u017e na tom lep\u0161ie. Zn\u00ed\u017eili jej d\u00e1vky liekov, \u010d\u00edm sa zmiernili aj ved\u013eaj\u0161ie \u00fa\u010dinky, no napriek tomu bola st\u00e1le na pozorovan\u00ed v\u00a0nemocnici. Ke\u010f sme potom spolu spievali piese\u0148 \u201eLen v\u00a0Kristovi,\u201c spievali sme tak hlasno, \u017ee n\u00e1s bolo po\u010du\u0165 v\u00a0celej miestnosti.<\/p>\n Poznanie toho, \u017ee ten najmocnej\u0161\u00ed vo vesm\u00edre n\u00e1s dr\u017e\u00ed vo svojich ruk\u00e1ch, n\u00e1s nap\u013a\u0148alo nesmiernou istotou. \u201eJa im d\u00e1m ve\u010dn\u00fd \u017eivot a\u00a0nezahyn\u00fa naveky a\u00a0nikto mi ich nevytrhne z\u00a0ruky. \u010co mi dal Otec, je v\u00e4\u010d\u0161ie ako v\u0161etko, a\u00a0nikto to nem\u00f4\u017ee vytrhn\u00fa\u0165 Otcovi z\u00a0ruky.\u201c (J\u00e1n 10:28-29). Boh pozn\u00e1 v\u0161etky na\u0161e slabosti a\u00a0dokonale pozn\u00e1 na\u0161u hrie\u0161nos\u0165, ale napriek tomu si n\u00e1s vyvolil, pri\u0161iel pre n\u00e1s a\u00a0dokonale n\u00e1s vyk\u00fapil Kristovou krvou na kr\u00ed\u017ei.<\/p>\n