J\u00e1n Kalv\u00edn (1509-1564) je najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm protestantsk\u00fdm teol\u00f3gom v\u0161etk\u00fdch \u010dias a\u00a0pr\u00e1vom ho m\u00f4\u017eeme nazva\u0165 jedn\u00fdm z\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch pilierov protestantizmu, ktor\u00ed kedy \u017eili. Svetov\u00fd teol\u00f3g, uzn\u00e1van\u00fd u\u010dite\u013e, cirkevn\u00fd \u0161t\u00e1tnik a\u00a0stato\u010dn\u00fd reform\u00e1tor. Mnoh\u00ed mu pripisuj\u00fa, \u017ee mal najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed vplyv na Kristovu cirkev od prv\u00e9ho storo\u010dia. Filip Melanchton ho pova\u017eoval za najlep\u0161ieho vyklada\u010da P\u00edsma vo vtedaj\u0161ej cirkvi a\u00a0preto ho jednoducho ozna\u010dil ako \u201eTeol\u00f3ga\u201c. Charles Spurgeon povedal o\u00a0Kalv\u00ednovi: \u201eHovoril pravdu ove\u013ea jasnej\u0161ie ne\u017e ktor\u00fdko\u013evek in\u00fd \u010dlovek, ktor\u00fd kedy d\u00fdchal. Vedel o\u00a0P\u00edsme ove\u013ea viac a\u00a0dok\u00e1zal ho vysvetli\u0165 ove\u013ea jasnej\u0161ie ako hocikto in\u00fd.\u201c<\/p>\n
Kalv\u00edn sa narodil 10. j\u00fala 1509 rodi\u010dom Gerardovi a\u00a0Jeanne Cauvinovcom vo franc\u00fazskom meste Noyon, pribli\u017ene 65km severne od Par\u00ed\u017ea. Gerard bol not\u00e1rom a finan\u010dn\u00fdm spr\u00e1vcom r\u00edmsko-katol\u00edckeho biskupa v\u00a0Noyone a\u00a0preto mal aj vy\u0161\u0161ie spolo\u010densk\u00e9 postavenie. Vo veku 14 rokov nast\u00fapil mlad\u00fd J\u00e1n do jednej z\u00a0najlep\u0161\u00edch vzdel\u00e1vac\u00edch in\u0161tit\u00faci\u00ed v\u00a0Eur\u00f3pe, na Par\u00ed\u017esku univerzitu, kde za\u010dal \u0161tudova\u0165 teol\u00f3giu, aby sa mohol sta\u0165 k\u0148azom. Tu bol obklopen\u00fd princ\u00edpmi renesancie, humanizmu a\u00a0scholastiky. Bol ve\u013emi nadan\u00fdm \u0161tudentom, preto\u017ee magistersk\u00fd titul z\u00edskal u\u017e v\u00a0roku 1528.<\/p>\n
\u010coskoro po tom, ako Kalv\u00edn z\u00edskal titul, sa jeho otec dostal do konfliktu s\u00a0Noyonsk\u00fdm biskupom, \u010do viedlo k\u00a0tomu, \u017ee Gerard poslal svojho syna \u0161tudova\u0165 pr\u00e1vo na univerzitu v\u00a0meste Orle\u00e1ns (1528) a\u00a0nesk\u00f4r do Bourges (1529). Tu sa Kalv\u00edn nau\u010dil gr\u00e9\u010dtinu a\u00a0vycibril si svoje analytick\u00e9 myslenie a\u00a0presved\u010div\u00fa argument\u00e1ciu. Tieto schopnosti sa uk\u00e1zali nesk\u00f4r, po\u010das jeho kazate\u013eskej slu\u017eby, ako ve\u013emi u\u017eito\u010dn\u00e9. Po Gerardovej n\u00e1hlej smrti (1531) sa J\u00e1n vr\u00e1til ku svojej ve\u013ekej z\u00e1\u013eube, ktorou bolo \u0161t\u00fadium klasicistickej literat\u00fary. Nesk\u00f4r sa vr\u00e1til do Bourges, aby si dokon\u010dil \u0161kolu a\u00a0z\u00edskal magistersk\u00fd titul z\u00a0pr\u00e1va (1532).<\/p>\n
N\u00e1hle obr\u00e1ten\u00fd<\/strong><\/p>\n Po\u010das \u0161t\u00fadia na univerzite v\u00a0Orle\u00e1ns sa Kalv\u00edn stretol s\u00a0rann\u00fdmi reforma\u010dn\u00fdmi my\u0161lienkami cez Lutherove diela, o\u00a0ktor\u00fdch sa \u010dasto diskutovalo na akademickej p\u00f4de. N\u00e1sledkom t\u00fdchto my\u0161lienok Kalv\u00edn uveril v\u00a0Krista. Kalv\u00edn nap\u00edsal svoje svedectvo obr\u00e1tenia do predslovu svojho diela s n\u00e1zvom \u201eKoment\u00e1re ku knihe \u017dalmov\u201c (1557):<\/p>\n \u201eBol som ve\u013emi odhodlan\u00fd nasledova\u0165 v\u00f4\u013eu svojho otca, \u0161t\u00fadium pr\u00e1va, ale Boh svoj\u00edm veden\u00edm a\u00a0prozrete\u013enos\u0165ou dal m\u00f4jmu \u017eivotu in\u00e9 smerovanie. Spo\u010diatku som bol oddan\u00fd p\u00e1pe\u017eskej autorite, spod ktorej sa nebolo \u013eahk\u00e9 vymani\u0165. Boh v\u0161ak svoj\u00edm z\u00e1sahom oslobodil moju myse\u013e a\u00a0zmenil moje zatvrdnut\u00e9 srdce, ktor\u00e9 bolo tak tvrd\u00e9 vo\u010di poslu\u0161nosti vo\u010di Nemu, ako len mohlo by\u0165. A\u00a0ke\u010f som zak\u00fasil, \u010do je to skuto\u010dn\u00e1 zbo\u017enos\u0165, vzplanul som nesmiernou t\u00fa\u017ebou v\u00a0nej pokra\u010dova\u0165 a\u00a0hoci som svoje \u0161t\u00fadium pr\u00e1va neodhodil, venoval som mu podstatne menej \u00fasilia.\u201c<\/p>\n V\u00a0novembri roku 1533 Nicolas Cop, rektor Par\u00ed\u017eskej univerzity a\u00a0Kalv\u00ednov priate\u013e, mal \u00favodn\u00fa re\u010d k\u00a0otvoreniu zimn\u00e9ho semestra. Vo svojom prejave volal po reform\u00e1cii postavenej na Novej zmluve a\u00a0po odmietnut\u00ed scholastickej teol\u00f3gie. Cop sa stretol s\u00a0tvrd\u00fdm odporom vo\u010di tomuto prejavu. Je ve\u013emi pravdepodobn\u00e9, \u017ee Kalv\u00edn pomohol Copovi pri p\u00edsan\u00ed tohto \u00favodn\u00e9ho prejavu, preto\u017ee sa zachovala k\u00f3pia tohto prejavu nap\u00edsan\u00e1 Kalv\u00ednov\u00fdm rukopisom. Na z\u00e1klade tohto d\u00f4kazu musel Kalv\u00edn utiec\u0165 z\u00a0Par\u00ed\u017ea, preto\u017ee mu hrozilo v\u00e4zenie. \u00dato\u010disko na\u0161iel na panstve Louis du Tilleta, ktor\u00fd bol ve\u013ek\u00fdm sympatizantom reform\u00e1cie. V\u00a0Tilletovej rozsiahlej teologickej kni\u017enici za\u010dal Kalv\u00edn \u010d\u00edta\u0165 popri Biblii aj diela cirkevn\u00fdch otcov, najm\u00e4 August\u00edna. Tvrdou pr\u00e1cou, genialitou a\u00a0Bo\u017eou milos\u0165ou sa z\u00a0Kalv\u00edna st\u00e1val teol\u00f3g samouk dos\u0165 z\u00e1sadn\u00e9ho v\u00fdznamu.<\/p>\n V\u00a0roku 1534 sa Kalv\u00edn pres\u0165ahoval do \u0160vaj\u010diarska do mesta Bazilej, ktor\u00e9 sa stalo protestantskou pevnos\u0165ou, aby mohol \u010falej \u0161tudova\u0165 v\u00a0samote. V\u00a0Bazileji nap\u00edsal prv\u00e9 vydanie svojho ve\u013ekodiela s\u00a0n\u00e1zvom \u201eIn\u0161tit\u00facie kres\u0165ansk\u00e9ho n\u00e1bo\u017eenstva,\u201c ktor\u00e9 sa stalo jeho majstrovsk\u00fdm dielom a\u00a0najv\u00fdznamnej\u0161ou knihou nap\u00edsanou po\u010das reform\u00e1cie. V\u00a0nej op\u00edsal z\u00e1klady protestantskej viery a\u00a0predstavil presved\u010div\u00e9 argumenty, ktor\u00e9 obhajovali reformovan\u00fa interpret\u00e1ciu P\u00edsma. \u00da\u017easn\u00fdm veden\u00edm za\u010dal Kalv\u00edn p\u00edsa\u0165 toto dielo vo veku 25 rokov, iba rok po jeho obr\u00e1ten\u00ed. T\u00e1to kniha bola publikovan\u00e1, ke\u010f mal 26 rokov.<\/p>\n V\u00a0roku 1536 sa Kalv\u00edn rozhodol odcestova\u0165 do \u0160trasburgu, kde chcel \u010falej pokra\u010dova\u0165 v\u00a0\u0161t\u00fadiu ako tich\u00fd u\u010denec. Ale vojna medzi Franti\u0161kom I. a\u00a0Karolom V. (cis\u00e1r sv\u00e4t\u00e9ho R\u00edma) don\u00fatila Kalv\u00edna \u00eds\u0165 ok\u013eukou a\u00a0tak sa ocitol v\u00a0\u017deneve, kde chcel str\u00e1vi\u0165 jednu noc. Av\u0161ak hne\u010f ako vst\u00fapil do mesta, tak ho \u013eudia spoznali ako autora knihy \u201eIn\u0161tit\u00facie kres\u0165ansk\u00e9ho n\u00e1bo\u017eenstva\u201c. T\u00ed, ktor\u00ed boli na strane reform\u00e1cie, ho ihne\u010f zobrali za Williamom Farelom, ktor\u00fd bol vodcom protestantsk\u00e9ho hnutia v\u00a0\u017deneve u\u017e desa\u0165 rokov. \u017deneva v\u00a0tom \u010dase odhlasovala odstr\u00e1nenie vplyvu r\u00edmsko-katol\u00edckej cirkvi a\u00a0tak sa stala reformovan\u00fdm mestom, ktor\u00e9 v\u0161ak z\u00fafalo potrebovalo u\u010dite\u013ea, ktor\u00fd by dok\u00e1zal zrozumite\u013ene tlmo\u010di\u0165 reforma\u010dn\u00e9 pravdy. Zanieten\u00fd Farel vyzval Kalv\u00edna, aby sa ujal tejto \u00falohy. Ke\u010f Kalv\u00edn zav\u00e1hal, tak sa Farel uch\u00fdlil k\u00a0hrozb\u00e1m. Kalv\u00edn to zaznamenal t\u00fdmito slovami:<\/p>\n \u201eFarel, ktor\u00fd bol nesmierne zap\u00e1len\u00fd pre \u0161\u00edrenie evanjelia, ihne\u010f nasadil v\u0161etko svoje \u00fasilie, aby ma \u010do najdlh\u0161ie zdr\u017eal. A\u00a0potom, ako zistil, \u017ee mojou t\u00fa\u017ebou je venova\u0165 sa samostatn\u00e9mu \u0161t\u00fadiu bez in\u00fdch z\u00e1v\u00e4zkov a\u00a0\u017ee \u017eiadne prosby vo\u010di mne nepom\u00f4\u017eu,\u00a0za\u010dal sa mi vyhr\u00e1\u017ea\u0165 slovami, \u017ee Boh prek\u013eaje toto moje rozhodnutie utiahnu\u0165 sa k\u00a0samo\u0161t\u00fadiu, ke\u010f odmietnem poda\u0165 pomocn\u00fa ruku, ke\u010f je to najviac potrebn\u00e9. Tieto slov\u00e1 vo mne vyvolali tak\u00fd nepokoj, \u017ee som nakoniec upustil od svojho prvotn\u00e9ho pl\u00e1nu.\u201c<\/p>\n Kalv\u00edn za\u010dal svoju slu\u017ebu v\u00a0\u017deneve najprv ako lektor a\u00a0nesk\u00f4r ako kazate\u013e. Po Farelovom boku za\u010dal pracova\u0165 na zmene \u017eivota v\u00a0cirkvi tak, aby bola v\u00a0s\u00falade s\u00a0u\u010den\u00edm P\u00edsma. Medzi reformami, ktor\u00e9 zaviedol, bola aj cirkevn\u00e1 discipl\u00edna spojen\u00e1 s\u00a0prij\u00edman\u00edm ve\u010dere P\u00e1novej. Toto sa prestalo p\u00e1\u010di\u0165 mnoh\u00fdm vysoko postaven\u00fdm ob\u010danom \u017denevy, ktor\u00ed \u017eili hrie\u0161ne \u017eivoty. Tento spor dosiahol vyvrcholenie, ke\u010f 23. apr\u00edla 1538 Kalv\u00edn odmietol vykona\u0165 prij\u00edmanie pamiatky niektor\u00fdm \u013eu\u010fom vo vysokom postaven\u00ed, ktor\u00ed \u017eili v\u00a0hriechu. Toto nap\u00e4tie nabralo tak\u00e9 rozmery, \u017ee Kalv\u00edn aj s\u00a0Farelom boli n\u00faten\u00ed opusti\u0165 \u017denevu.<\/p>\n Exil a\u00a0n\u00e1vrat<\/strong><\/p>\n Kalv\u00edn sa utiahol do \u0160trasburgu, kam mal namieren\u00e9 pred dvomi rokmi. Jeho cie\u013eom bolo strati\u0165 sa z\u00a0o\u010d\u00ed verejnosti. Ale \u0161trasburgsk\u00fd hlavn\u00fd reform\u00e1tor, Martin Bucer, naliehal na Kalv\u00edna, aby pokra\u010doval vo svojej verejnej kazate\u013eskej slu\u017ebe a\u00a0tie\u017e sa mu vyhr\u00e1\u017eal podobne ako predt\u00fdm Farel. Nakoniec sa podvolil Bucerovi a\u00a0stal sa kazate\u013eom pre skoro 500 protestantsk\u00fdch ute\u010dencov z\u00a0Franc\u00fazska.<\/p>\n Napriek tejto slu\u017ebe mal ako teol\u00f3g v\u00a0exile dostatok \u010dasu a\u00a0slobody, aby mohol v\u00a0\u0160trasburgu p\u00edsa\u0165. Po\u010das tohto obdobia nap\u00edsal Kalv\u00edn svoje koment\u00e1re k\u00a0listu apo\u0161tola Pavla Rimanom a\u00a0roz\u0161\u00edril svoje \u201eIn\u0161tit\u00facie kres\u0165ansk\u00e9ho n\u00e1bo\u017eenstva\u201c o\u00a0franc\u00fazsky preklad. V\u00a0tomto istom \u010dase nap\u00edsal aj svoj list kardin\u00e1lovi Sadoletovi, v\u010faka ktor\u00e9mu ho pova\u017eovali za najv\u00e4\u010d\u0161ieho obrancu reform\u00e1cie. Po odchode Kalv\u00edna zo \u017denevy nap\u00edsal kardin\u00e1l Jacopo Sadoleto otvoren\u00fd list, kde vyz\u00fdval obyvate\u013eov \u017denevy, aby sa op\u00e4\u0165 pridali k\u00a0r\u00edmsko-katol\u00edckej cirkvi. Star\u0161\u00ed mesta naliehali na Kalv\u00edna, aby sa vyjadril k\u00a0tomuto listu a\u00a0tak Kalv\u00edn odpovedal presved\u010divou obhajobou Bo\u017eej sl\u00e1vy, ktor\u00e1 je v\u00a0milosti evanjelia. Po\u010das obdobia str\u00e1ven\u00e9ho v\u00a0\u0160trasburgu sa Kalv\u00edn zosob\u00e1\u0161il s\u00a0Idelette de Bure, vdovou s\u00a0dvoma de\u0165mi, ktor\u00e1 mu priniesla ve\u013ea pote\u0161enia.<\/p>\n Po tom, ako str\u00e1vil Kalv\u00edn tri \u0161\u0165astn\u00e9 roky v\u00a0\u0160trasburgu, star\u0161\u00ed mesta \u017deneva mu nap\u00edsali list s\u00a0prosbou, aby sa vr\u00e1til do ich mesta ako ich kazate\u013e. Po\u010das jeho nepr\u00edtomnosti sa politick\u00e1 a\u00a0n\u00e1bo\u017eensk\u00e1 situ\u00e1cia zhor\u0161ila. Spo\u010diatku sa Kalv\u00edn nemal v\u00a0\u00famysle vr\u00e1ti\u0165. V\u00a0liste, ktor\u00fd nap\u00edsal Farelovi 29. marca 1540, nap\u00edsal: \u201eRad\u0161ej by som stokr\u00e1t zomrel, ako znova tis\u00edckr\u00e1t denne za\u017e\u00edval t\u00fa \u0165a\u017eobu, ak\u00fa som za\u017e\u00edval v \u017deneve.\u201c Ale Kalv\u00edn nakoniec zmenil svoj postoj aj\u00a0napriek nebezpe\u010denstvu, ktor\u00e9 mu v\u00a0\u017deneve hrozilo. Poddal sa Bo\u017eej v\u00f4li a\u00a0vr\u00e1til sa do svojej slu\u017eby kazate\u013ea vo \u0160vaj\u010diarsku.<\/p>\n Kalv\u00edn sa vr\u00e1til do \u017denevy 13. septembra 1541, po 3,5 roku v exile. Vo svojej prvej k\u00e1zni po n\u00e1vrate do \u017denevy pokra\u010doval ver\u0161om, ktor\u00fdm naposledy prestal. T\u00e1to nadv\u00e4znos\u0165 bola odv\u00e1\u017enym vyjadren\u00edm toho, \u017ee jeho k\u00e1zanie bude ma\u0165 charakter v\u00fdkladov\u00e9ho k\u00e1zania ver\u0161 po ver\u0161i.<\/p>\n Kalv\u00ednova druh\u00e1 pastora\u010dn\u00e1 \u010dinnos\u0165 v\u00a0\u017deneve mala dve obdobia. Prv\u00e9 obdobie, bolo obdobie sk\u00fa\u0161ok (1541-1555), kedy musel \u010deli\u0165 ve\u013ek\u00e9mu odporu a\u00a0\u0165a\u017ekostiam. Tieto sk\u00fa\u0161ky sa za\u010dali prejavova\u0165 skrze najvplyvnej\u0161ie \u017eenevsk\u00e9 rodiny. Nemali radi Kalv\u00edna hlavne preto, \u017ee bol cudzincom. Taktie\u017e \u010delil odporu ve\u013emi liber\u00e1lnych ob\u010danov \u017denevy, ktor\u00ed \u017eili neviazan\u00fdm hrie\u0161nym \u017eivotom. Naj\u0165a\u017e\u0161ou sk\u00fa\u0161kou pre Kalv\u00edna v\u0161ak bola situ\u00e1cia, ktor\u00fa sp\u00f4sobil Michael Servetus v\u00a0roku 1553 svoj\u00edm heretick\u00fdm u\u010den\u00edm. Tento zn\u00e1my kac\u00edr bol nakoniec up\u00e1len\u00fd miestnymi star\u0161\u00edmi, kde bol Kalv\u00edn prizvan\u00fd ako hlavn\u00fd svedok. Po\u010das tohto prv\u00e9ho obdobia za\u017eil Kalv\u00edn e\u0161te nieko\u013eko tvrd\u00fdch sk\u00fa\u0161ok, ak\u00fdmi boli smr\u0165 jeho syna Jacquesa v\u00a0roku 1542 a\u00a0smr\u0165 jeho man\u017eelky Idelette v\u00a0roku 1549.<\/p>\n Toto obdobie \u0165a\u017ek\u00fdch sk\u00fa\u0161ok nakoniec ust\u00fapilo a\u00a0posledn\u00fdch 9 rokov Kalv\u00ednovho \u017eivota (1555-1564) m\u00f4\u017eeme nazva\u0165 obdob\u00edm pokoja a \u00fatechy. Po dlhom \u010dase z\u00edskal Kalv\u00edn kone\u010dne podporu star\u0161\u00edch mesta. S\u00a0touto podporou mohol Kalv\u00edn zalo\u017ei\u0165 \u017denevsk\u00fa akad\u00e9miu v\u00a0roku 1559 zalo\u017een\u00fa na princ\u00edpoch, ktor\u00e9 videl v\u00a0\u0160trasburgu. Akad\u00e9mia mala s\u00fakromn\u00fa \u0161kolu pre z\u00e1kladn\u00e9 vzdelanie \u013eud\u00ed a\u00a0potom mala verejn\u00fa \u0161kolu, ktor\u00e1 sa venovala pokro\u010dilej\u0161ej v\u00fdu\u010dbe biblick\u00fdch jazykov a\u00a0teol\u00f3gie pre bud\u00facich slu\u017eobn\u00edkov, pr\u00e1vnikov a\u00a0lek\u00e1rov. V\u00a0roku 1559 bolo tie\u017e vydan\u00e9 posledn\u00e9 piate vydanie jeho zn\u00e1mych In\u0161tit\u00facii. V\u00a0roku 1560 bola vydan\u00e1 \u017denevsk\u00e1 Biblia v\u00a0angli\u010dtine, ktor\u00e1 bola prvou Bibliou s\u00a0teologick\u00fdmi pozn\u00e1mkami na okrajoch.<\/p>\n Kalv\u00edn vysielal franc\u00fazsky hovoriacich kazate\u013eov, ktor\u00fdch vychovaj pre slu\u017ebu evanjelia, zo \u017denevy do in\u00fdch franc\u00fazsky hovoriacich oblast\u00ed v\u00a0Eur\u00f3pe. V\u00e4\u010d\u0161ina z\u00a0nich odi\u0161la do Franc\u00fazska, kde sa k\u00a0reform\u00e1cii pripojila jedna desatina obyvate\u013estva. Nakoniec do Franc\u00fazska odi\u0161lo 1300 mision\u00e1rov vyu\u010den\u00fdch v\u00a0\u017deneve. V\u00a0roku 1560 bolo zalo\u017een\u00fdch vo Franc\u00fazsku viac ako 100 tajn\u00fdch zborov zalo\u017een\u00fdch mision\u00e1rmi vyslan\u00fdmi zo \u017denevy. V\u00a0roku 1562 sa po\u010det t\u00fdchto zborov rozr\u00e1stol na 2150 s\u00a0tromi mili\u00f3nmi \u010dlenov. V\u00a0niektor\u00fdch zboroch sa po\u010det \u010dlenov po\u010d\u00edtal na tis\u00edce. Vznikol tu zbor takzvan\u00fdch Hugenotov, ktor\u00ed takmer potla\u010dili katol\u00edcku protireform\u00e1ciu vo Franc\u00fazsku. Okrem Franc\u00fazska boli mision\u00e1ri zo \u017denevy vysielan\u00ed zaklada\u0165 zbory aj do Talianska, Ma\u010farska, Po\u013eska, Nemecka, Holandska, Anglicka, \u0160k\u00f3tska, Por\u00fdnia a\u00a0dokonca aj do Braz\u00edlie.<\/p>\n Rozl\u00fa\u010dka<\/strong><\/p>\n Na za\u010diatku roku 1564 Kalv\u00edn v\u00e1\u017ene ochorel. Posledn\u00fa k\u00e1ze\u0148 mal 6. febru\u00e1ra v\u00a0katedr\u00e1le sv\u00e4t\u00e9ho Petra. V\u00a0apr\u00edli u\u017e bolo jasn\u00e9, \u017ee dlho \u017ei\u0165 nebude. Sila jeho viery postaven\u00e1 na Bo\u017eej zvrchovanosti sa prejavila aj v\u00a0jeho z\u00e1vete. 25. apr\u00edla 1564 dal Kalv\u00edn nap\u00edsa\u0165 tieto slov\u00e1:<\/p>\n \u201e\u010eakujem Bohu nielen preto, \u017ee sa nado mnou, \u00fabohou bytos\u0165ou, zmiloval a\u00a0vytrhol ma z\u00a0priepasti modl\u00e1rstva, v ktorej som bol zaseknut\u00fd, aby ma priviedol do svetla Jeho evanjelia a\u00a0aby som bol \u00fa\u010dastn\u00edkom doktr\u00edny spasenia, ktorej som bol nehodn\u00fd. Vo svojom milosrdenstve mi bol oporou napriek mojim mnoh\u00fdm hriechom a\u00a0nedokonalostiam, za ktor\u00e9 som si zasl\u00fa\u017eil Jeho odmietnutie a s\u00fad. Ale On bol a\u017e nato\u013eko milostiv\u00fd, \u017ee si ma bol ochotn\u00fd pou\u017ei\u0165 na sprostredkovanie a\u00a0oznamovanie pravdy svojho evanjelia.\u201c<\/p>\n O\u00a0tri dni nesk\u00f4r, 28. apr\u00edla 1564, si Kalv\u00edn do svojej sp\u00e1lne zavolal svojich kolegov, aby sa s\u00a0nimi rozl\u00fa\u010dil. Varoval ich, \u017ee reforma\u010dn\u00e9 boje e\u0161te z\u010faleka neskon\u010dili, ale pr\u00e1ve za\u010d\u00ednaj\u00fa: \u201eBudete ma\u0165 \u0165a\u017ekosti, ke\u010f si ma Boh zoberie… Ale vzmu\u017ete sa a\u00a0posil\u0148ujte sa navz\u00e1jom, lebo Boh si pou\u017eije a\u00a0zachov\u00e1 tento zbor. A\u00a0uis\u0165ujem v\u00e1s, \u017ee ho ochr\u00e1ni.\u201c S\u00a0t\u00fdmito slovami predal zodpovednos\u0165 zo svojich slab\u00fdch r\u00fak do ich.<\/p>\n Kalv\u00edn zomrel 27. m\u00e1ja 1564 v\u00a0n\u00e1ru\u010d\u00ed Theodora Bezu, jeho n\u00e1stupcu. Kalv\u00ednove posledn\u00e9 slov\u00e1 boli: \u201eAko dlho Pane?\u201c Boli to slov\u00e1 citovan\u00e9 z\u00a0P\u00edsma (\u017dalm 79:5, 89:47). Zomrel citovan\u00edm P\u00edsma, ktor\u00e9 tak dlho a\u00a0verne k\u00e1zal. Ako pokorn\u00fd slu\u017eobn\u00edk bol na vlastn\u00fa \u017eiados\u0165 pochovan\u00fd na be\u017enom cintor\u00edne do hrobu bez mena.<\/p>\n Steven Lawson<\/em><\/a><\/p>\n Prelo\u017een\u00e9 z: http:\/\/www.ligonier.org\/blog\/theologian-ages-john-calvin\/<\/a><\/p>\n <\/p>\n \u010cl\u00e1nky Stevena Lawsona o reform\u00e1toroch prvej vlny:<\/p>\n Reform\u00e1cia a mu\u017ei na jej \u010dele https:\/\/pravdavlaske.sk\/clanky\/ J\u00e1n Kalv\u00edn (1509-1564) je najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm protestantsk\u00fdm teol\u00f3gom v\u0161etk\u00fdch \u010dias a\u00a0pr\u00e1vom ho m\u00f4\u017eeme nazva\u0165 jedn\u00fdm z\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch pilierov protestantizmu, ktor\u00ed kedy \u017eili. Svetov\u00fd teol\u00f3g, uzn\u00e1van\u00fd u\u010dite\u013e, cirkevn\u00fd \u0161t\u00e1tnik a\u00a0stato\u010dn\u00fd reform\u00e1tor. Mnoh\u00ed mu pripisuj\u00fa, \u017ee mal najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed vplyv na Kristovu cirkev od prv\u00e9ho storo\u010dia.<\/p>","protected":false},"author":13,"featured_media":5428,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[83],"tags":[179,149],"ppma_author":[217],"class_list":["post-5425","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-nazory","tag-biografia","tag-steven-lawson"],"authors":[{"term_id":217,"user_id":13,"is_guest":0,"slug":"ligonier-ministries","display_name":"Ligonier Ministries","avatar_url":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/?s=96&d=mm&r=g","0":null,"1":"","2":"","3":"","4":"","5":"","6":"","7":"","8":""}],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5425","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/13"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5425"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5425\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":11421,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5425\/revisions\/11421"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media\/5428"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5425"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5425"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5425"},{"taxonomy":"author","embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/ppma_author?post=5425"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
\nPevnos\u0165 pravdy: Martin Luther https:\/\/pravdavlaske.sk\/clanky\/
\nRevolucion\u00e1r Z\u00fcrichu: Ulrich Zwingli https:\/\/pravdavlaske.sk\/clanky\/
\nVelik\u00e1n prekladate\u013eov: William Tyndale https:\/\/pravdavlaske.sk\/clanky\/
\nNe\u00fanavn\u00fd teol\u00f3g: Heinrich Bullinger https:\/\/pravdavlaske.sk\/clanky\/
\nTeol\u00f3g tis\u00edcro\u010dia: John Calvin https:\/\/pravdavlaske.sk\/clanky\/