Heinrich Bullinger (1504-1575) sa pova\u017euje za najvplyvnej\u0161ieho reform\u00e1tora druhej gener\u00e1cie. Ako nasledovn\u00edk Ulricha Zwingliho v\u00a0Z\u00fcrichu upevnil a\u00a0pokra\u010doval vo \u0161vaj\u010diarskej reform\u00e1cii, ktor\u00fa za\u010dal jeho predchodca. Philip Schaff nap\u00edsal o\u00a0Bullingerovi: \u201eBol mu\u017eom pevnej viery, odv\u00e1\u017eny, umiernen\u00fd, trpezliv\u00fd a\u00a0vytrval\u00fd. Bol ve\u013emi prezierav\u00fd.\u201c V\u0161etky tieto vlastnosti boli k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdmi k\u00a0tomu, aby mohla by\u0165 pravda zachovan\u00e1 a\u00a0\u0161\u00edren\u00e1 aj v\u00a0\u0165a\u017ek\u00fdch \u010dasoch. Po\u010das 44 rokov vo funkcii hlavn\u00e9ho kazate\u013ea v\u00a0Z\u00fcrichu nap\u00edsal viac diel ako Martin Luther, J\u00e1n Kalv\u00edn a\u00a0Ulrich Zwingli dokopy. Bol nesmierne v\u00fdznamnou osobnos\u0165ou pri \u0161\u00edren\u00ed reforma\u010dn\u00e9ho u\u010denia po\u010das reform\u00e1cie. Bullingerov vplyv v\u00a0celej Eur\u00f3pe bol tak \u010falekosiahly, \u017ee Theodore Beza ho nazval \u201espolo\u010dn\u00fdm pastierom v\u0161etk\u00fdch kres\u0165ansk\u00fdch zborov.\u201c<\/p>\n
Bullinger sa narodil 18. j\u00fala 1504 v\u00a0mali\u010dkom \u0161vaj\u010diarskom meste\u010dku Bremgarten, 16 km z\u00e1padne od Z\u00fcrichu. Jeho otec, ktor\u00fd sa tie\u017e volal Heinrich, bol miestnym k\u0148azom, ktor\u00fd \u017eil v\u00a0pr\u00e1vnom man\u017eelstve s\u00a0Annou Wiederkehr. Tak\u00fdto vz\u0165ah bol v\u00a0r\u00edmskom katolicizme zak\u00e1zan\u00fd, ale Bullingerov otec dostal zvl\u00e1\u0161tne povolenie na vstup do tak\u00e9hoto vz\u0165ahu, preto\u017ee sa dohodol s\u00a0biskupom, \u017ee mu za to bude plati\u0165 ro\u010dn\u00fd poplatok. Mlad\u00fd Heinrich bol piatym die\u0165a\u0165om, naroden\u00fdm v\u00a0tomto nelegit\u00edmnom zv\u00e4zku. Man\u017eelstvo Bullingerov\u00fdch rodi\u010dov bolo nakoniec formalizovan\u00e9 v\u00a0roku 1529, ke\u010f sa Bullingerov otec pripojil do reforma\u010dn\u00e9ho hnutia.<\/p>\n
Heinrichov otec ho odmali\u010dka viedol ku k\u0148azstvu. Vo veku dvan\u00e1s\u0165 rokov bol poslan\u00fd do kl\u00e1\u0161tornej \u0161koly v\u00a0Emmerichu, tie\u017e zn\u00e1mej ako \u0160kola bratstva spolo\u010dn\u00e9ho \u017eivota (\u201eSchool of the Brethren of the Common Life\u201c). T\u00e1to \u0161kola kl\u00e1dla d\u00f4raz na stredovek\u00fdch teol\u00f3gov, ak\u00fdmi boli Tom\u00e1\u0161 Akvinsk\u00fd (1225-1274) a\u00a0John Duns Scotus (1265-1308). Tu prijal Bullinger pokro\u010dil\u00e9 humanistick\u00e9 vzdelanie, najm\u00e4 v\u00a0latin\u010dine. V\u00a0tom istom obdob\u00ed sa dostal pod vplyv tzv. \u201emodernej oddanosti,\u201c ktor\u00e1 kl\u00e1dla d\u00f4raz na eucharistiu a\u00a0hlbok\u00fd duchovn\u00fd \u017eivot. Bullingera k\u00a0tomuto hnutiu pri\u0165ahovali hlbok\u00e9 medit\u00e1cie a\u00a0h\u013eadanie osobnej duchovnej sk\u00fasenosti s\u00a0Bohom. Po\u010das tohto obdobia sa u\u00a0Bullingera za\u010dala prejavova\u0165 pozoruhodn\u00e1 schopnos\u0165 u\u010di\u0165 sa.<\/p>\n
Univerzita v\u00a0Kol\u00edne<\/strong><\/p>\n O\u00a0tri roky nesk\u00f4r, v\u00a0roku 1519, Bullinger pokra\u010doval na kol\u00ednskej univerzite, kde \u0161tudoval tradi\u010dn\u00fa scholastick\u00fa teol\u00f3giu. Kol\u00edn bol najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm mestom v\u00a0Nemecku a\u00a0r\u00edmsky katolicizmus tu bol hlboko zakorenen\u00fd. P\u00e1pe\u017esk\u00fd vplyv bol ve\u013emi siln\u00fd a\u00a0vo ve\u013ekom sa tu zhroma\u017e\u010fovali nemeck\u00ed mystici. Akvinsk\u00fd a\u00a0Scotus predt\u00fdm na tejto \u0161kole u\u010dili a\u00a0ich scholastick\u00fd vplyv tu zostal pevne zakorenen\u00fd. Ale Bullinger sa prikl\u00e1\u0148al k\u00a0humanistick\u00fdm postojom. Po\u010das svojho \u0161t\u00fadia \u010d\u00edtal diela cirkevn\u00fdch otcov, ak\u00fdmi boli Chrysostom, Ambrose a\u00a0August\u00edn. Ich naliehanie na autoritu P\u00edsma viedlo Bullingera ku samostatn\u00e9mu \u0161t\u00fadiu Biblie. O\u00a0tomto nad\u0161en\u00ed, ktor\u00e9 nesk\u00f4r priznal, nevedel \u017eiaden z\u00a0jeho spolu\u017eiakov.<\/p>\n Po\u010das \u0161t\u00fadia v\u00a0Kol\u00edne bol Bullinger vystaven\u00fd u\u010deniu ved\u00faceho humanistu t\u00fdch dn\u00ed, Desideria Erasma Rotterdamsk\u00e9ho (1466-1536). Erazmus Rotterdamsk\u00fd vyzdvihoval P\u00edsmo nad aristotelovsk\u00fa logiku a\u00a0sna\u017eil sa reformova\u0165 cirkev na z\u00e1klade Kristovho mor\u00e1lneho u\u010denia. Av\u0161ak Lutherove diela boli t\u00fdmi, ktor\u00e9 najviac ovplyvnili Bullingerovo zm\u00fd\u0161\u013eanie. Lutherove knihy boli p\u00e1len\u00e9 v\u00a0Kol\u00edne, \u010do len podnietilo Bullingerov z\u00e1ujem o\u00a0ich obsah. \u010coskoro bola jeho myse\u013e pln\u00e1 Lutherov\u00fdch my\u0161lienok. \u010c\u00edtal aj Melanchtonove dielo Loci communes (1521), prv\u00e9 systematick\u00e9 spracovanie luter\u00e1nskej teol\u00f3gie. V\u00a0\u0148om Melanchtom spracoval hlavn\u00e9 doktr\u00edny reform\u00e1cie, otroctvo v\u00f4le a\u00a0ospravedlnenie jedine z viery. Toto dielo taktie\u017e ovplyvnilo Bullingera. Semienko reform\u00e1cie bolo zasiate do jeho mysle. Vo veku 17 rokov prijal k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa pravdu, \u017ee ospravedlnenie je jedine z viery v\u00a0samotn\u00e9ho Krista. Po\u010das tejto osobnej premeny Bullinger z\u00edskal magistersk\u00fd titul.<\/p>\n V\u00a0roku 1522 sa Bullinger vr\u00e1til domov do Bremgarten ako nov\u00fd \u010dlovek. Pokra\u010doval v\u00a0neprestajnom \u0161t\u00fadiu Biblie a\u00a0popri tom sa venoval aj Lutherov\u00fdm a\u00a0Melanchtonov\u00fdm dielam. V\u00a0nasleduj\u00facom roku sa stal riadite\u013eom \u0161koly v\u00a0cisterci\u00e1nskom kl\u00e1\u0161tore v\u00a0Kappel. V rokoch 1523-1529 u\u010dil mn\u00edchov Nov\u00fd z\u00e1kon a\u00a0predstavoval im reforma\u010dn\u00e9 u\u010denie. V\u010faka jeho vplyvu bola om\u0161a nahraden\u00e1 reforma\u010dn\u00fdmi bohoslu\u017ebami a\u00a0z\u00a0mnoh\u00fdch mn\u00edchov sa stali reformovan\u00ed kazatelia.<\/p>\n Bullinger si v\u00a0roku 1527 zobral p\u00e4\u0165mesa\u010dn\u00e9 vo\u013eno a\u00a0i\u0161iel na v\u00fdlet do Z\u00fcrichu: t\u00e1to cesta ve\u013emi ovplyvnila jeho \u017eivot. Z\u00fa\u010dastnil sa Zwingliho predn\u00e1\u0161ok a\u00a0za\u010dal s\u00a0n\u00edm budova\u0165 vz\u0165ah, ktor\u00fd mal na neho a\u00a0na bud\u00facu \u0161vaj\u010diarsku reform\u00e1ciu hlbok\u00fd vplyv. Dostal poverenie sprev\u00e1dza\u0165 Zwingliho na diskusiu v\u00a0Berne, ktor\u00e1 bola zah\u00e1jen\u00e1 7. janu\u00e1ra 1528. Pri tejto pr\u00edle\u017eitosti bolo prednesen\u00fdch a\u00a0podp\u00edsan\u00fdch 10 Bernsk\u00fdch t\u00e9z. V\u010faka tomuto v\u0161etk\u00e9mu mal Bullinger mo\u017enos\u0165 nahliadnu\u0165 do fungovania reform\u00e1cie. N\u00e1sledne na to cestoval Bullinger ka\u017edoro\u010dne do Z\u00fcrichu, aby diskutoval s\u00a0Zwinglim o\u00a0teol\u00f3gii. Prostredn\u00edctvom tejto \u00fazkej spolupr\u00e1ce si Zwingli v\u0161imol Bullingerovu m\u00fadros\u0165 v poznan\u00ed P\u00edsma. Hoci to vtedy e\u0161te nevedel, Bullinger bol pripraven\u00fd sta\u0165 sa jeho n\u00e1stupcom.<\/p>\n Slu\u017eba v\u00a0Hausene a\u00a0Bremgartene<\/strong><\/p>\n Nesk\u00f4r v\u00a0roku 1528 sa Bullinger stal k\u0148azom na polovi\u010dn\u00fd \u00fav\u00e4zok v\u00a0dedinskom kostole v\u00a0Hausene, ne\u010faleko Kappel. Prv\u00fa k\u00e1ze\u0148 k\u00e1zal 21. j\u00fana a\u00a0tak za\u010dala jeho slu\u017eba, ktor\u00e1 mu umo\u017enila vylep\u0161enie svojich kazate\u013esk\u00fdch zru\u010dnost\u00ed. Nasleduj\u00faceho roku jeho otec, Heinrich star\u0161\u00ed, verejne vyhl\u00e1sil svoju oddanos\u0165 ku reforma\u010dn\u00e9mu u\u010deniu a\u00a0za\u010dal reformova\u0165 svoju farnos\u0165 v\u00a0Bremgartene. Av\u0161ak Bullinger star\u0161\u00ed bol n\u00faten\u00fd vzda\u0165 sa svojej funkcie kv\u00f4li odporu jeho farn\u00edkov. V\u00a0nezvy\u010dajnom kolobehu udalost\u00ed mlad\u0161\u00ed Bullinger prebral post kazate\u013ea po svojom otcovi. Pokra\u010doval v\u00a0biblickej reforme svojho otca a\u00a0stal sa zn\u00e1my ako reform\u00e1tor Bremgartenu.<\/p>\n Ke\u010f sa syn Bullinger dozvedel o\u00a0tom, \u017ee mn\u00ed\u0161ky v\u00a0b\u00fdvalom dominik\u00e1nskom kl\u00e1\u0161tore v Oetenbachu sa stali reformovan\u00fdmi, v\u00a0t\u00fa\u017ebe po man\u017eelke odcestoval v\u00a0roku 1529 do tohto kl\u00e1\u0161tora. \u017densk\u00fd kl\u00e1\u0161tor sa rozpadol, ale dve \u017eeny tam zostali. Jenou z\u00a0nich bola Anna Adischwyler, oddan\u00e1 veriaca. Bullinger ju po\u017eiadal o\u00a0ruku a\u00a0ona s\u00a0t\u00fdm s\u00fahlasila. Po\u010das t\u00fdch rokov mali spolu 11 det\u00ed a\u00a0nieko\u013eko \u010fal\u0161\u00edch si aj adoptovali. Pozoruhodn\u00e9 je, \u017ee v\u0161etk\u00fdch 6 synov sa stalo protestantsk\u00fdmi kazate\u013emi.<\/p>\n Po\u010das \u010fal\u0161\u00edch dvoch rokov pomohol Bullinger \u0161\u00edri\u0165 reforma\u010dn\u00e9 u\u010denie v\u010faka svojmu k\u00e1zaniu a\u00a0plodn\u00e9mu p\u00edsaniu. V\u00a0tomto obdob\u00ed za\u010dal p\u00edsa\u0165 svoju dlh\u00fa s\u00e9riu koment\u00e1rov ku knih\u00e1m Nov\u00e9ho z\u00e1kona.<\/p>\n S\u00a0\u010doraz v\u00e4\u010d\u0161\u00edm upev\u0148ovan\u00edm protestantskej viery vo \u0160vaj\u010diarsku za\u010dal vzrasta\u0165 aj r\u00edmskokatol\u00edcky odpor. P\u00e4\u0165 katol\u00edckych krajov znepokojen\u00fdch vzm\u00e1haj\u00facim sa protestantizmom v\u00a0Z\u00fcrichu vyhl\u00e1silo v\u00a0okt\u00f3bri 1531 vojnu Z\u00fcrichu. \u017diadny z\u00a0protestantsk\u00fdch krajov nepon\u00fakol Z\u00fcrichu pomoc. 11. okt\u00f3bra v\u00a0bitke pri Kappel boli protestanti prepadnut\u00ed a\u00a0Zwingli, ktor\u00fd tam sl\u00fa\u017eil ako vojensk\u00fd kapl\u00e1n, bol zabit\u00fd. Z\u00fcrich bol n\u00faten\u00fd prija\u0165 nepriazniv\u00e9 podmienky mieru. Niektor\u00e9 \u0161vaj\u010diarske regi\u00f3ny, vr\u00e1tene Bermgartenu, boli navr\u00e1ten\u00e9 ku katolicizmu.<\/p>\n Bullinger ako uzn\u00e1van\u00fd protestantsk\u00fd vodca bol v\u00a0Bremgartene v\u00a0ohrozen\u00ed. Utiekol do Z\u00fcrichu, kde bol o\u00a0tri dni nesk\u00f4r po\u017eiadan\u00fd, aby k\u00e1zal namiesto Zwingliho. Bullingerova k\u00e1ze\u0148 bola tak siln\u00e1, \u017ee \u013eudia vyhlasovali o \u0148om, \u017ee je Zwingliho druh\u00fdm zjaven\u00edm. Oswald Myconius, Zwingliho nasledovn\u00edk, povedal: \u201ePodobne ako f\u00e9nix, Zwingli vstal z\u00a0popola!\u201c Pre \u0161vaj\u010diarske zbory bolo k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm, aby bol Zwingli nahraden\u00fd mu\u017eom, ktor\u00fd by mal rovnak\u00e9 reforma\u010dn\u00e9 presved\u010denie a\u00a0ktor\u00fd by sa s\u00a0rovnako siln\u00fdm nad\u0161en\u00edm pustil do P\u00e1novho diela. V\u00a0Bullingerovi na\u0161li tak\u00e9ho mu\u017ea.<\/p>\n Hlavn\u00fd k\u0148az v\u00a0Z\u00fcrichu<\/strong><\/p>\n O\u00a0\u0161es\u0165 t\u00fd\u017ed\u0148ov nesk\u00f4r, 9. decembra 1531, bol Bullinger ako 27-ro\u010dn\u00fd jednohlasne zvolen\u00fd z\u00fcri\u0161skou radou a\u00a0obyvate\u013emi za Zwingliho n\u00e1stupcu. Po tom, ako sa rada zaviazala ku slobode k\u00e1zania, prijal Bullinger t\u00fato poz\u00edciu. Stal sa hlavn\u00fdm kazate\u013eom mesta. T\u00fdmto postom prevzal vedenie reform\u00e1cie v\u00a0nemecky hovoriacom \u0160vaj\u010diarsku. 23. decembra sa ofici\u00e1lne postavil za kazate\u013enicu ako Grossm\u00fcnster (ved\u00faci kazate\u013e protestantizmu), za ktorou k\u00e1zal nasleduj\u00facich 44 rokov a\u017e do svojej smrti v\u00a0roku 1575. V\u00a0tejto funkcii Bullinger predsedal ostatn\u00fdm zborom ako ak\u00fdsi \u201ereformovan\u00fd biskup\u201c. Bol taktie\u017e zodpovedn\u00fd za reformu \u0161kolsk\u00e9ho syst\u00e9mu.<\/p>\n Bullinger bol ne\u00fanavn\u00fdm kazate\u013eom. Prv\u00fdch desa\u0165 rokov svojej slu\u017eby v\u00a0Z\u00fcrichu k\u00e1zal 6 a\u017e 7 kr\u00e1t za t\u00fd\u017ede\u0148. Po roku 1542 k\u00e1zal dvakr\u00e1t do t\u00fd\u017ed\u0148a, v\u00a0nede\u013eu a\u00a0v\u00a0piatok, \u010do mu umo\u017enilo venova\u0165 sa p\u00edsaniu. Bullinger pokra\u010doval v\u00a0Zwingliho sp\u00f4sobe k\u00e1zania, ver\u0161 po ver\u0161i prech\u00e1dzal cel\u00fdmi knihami P\u00edsma. Jeho v\u00fdkladov\u00e9 k\u00e1zne boli biblick\u00e9, jednoduch\u00e9, jasn\u00e9 a\u00a0praktick\u00e9. Celkovo sa odhaduje, \u017ee Bullinger odk\u00e1zal v\u00a0Z\u00fcrichu nie\u010do medzi 7000 a\u017e 7500 k\u00e1zn\u00ed. Tieto v\u00fdklady sa stali podkladom pre jeho koment\u00e1re, ktor\u00e9 obsiahli v\u00e4\u010d\u0161inu Biblie.<\/p>\n Bullinger bol tie\u017e pastierom s\u00a0ve\u013ek\u00fdm srdcom. Jeho dom bol otvoren\u00fd pre vdovy, siroty, cudzincov, vyhnancov a\u00a0prenasledovan\u00fdch bratov. Zadarmo pon\u00fakal jedlo, oble\u010denie a\u00a0peniaze pre t\u00fdch, ktor\u00ed to potrebovali. Bullinger dokonca zabezpe\u010dil d\u00f4chodok pre Zwingliho \u017eenu a\u00a0vzdelanie pre jeho deti. Bol oddan\u00fdm kazate\u013eom, ktor\u00fd ako prv\u00fd nap\u00edsal protestantsk\u00fa knihu pre povzbudenie chor\u00fdch a\u00a0umieraj\u00facich. Mnoh\u00ed z\u00a0prenasledovan\u00fdch kres\u0165anov za \u010dias teroru M\u00e1rie Tudorovej na\u0161li \u00fato\u010disko pr\u00e1ve u\u00a0Bullingera. Po n\u00e1vrate domov do Anglicka sa mnoho z\u00a0t\u00fdchto ute\u010dencov stalo t\u00fdmi, ktor\u00ed nesk\u00f4r viedli anglick\u00fdch purit\u00e1nov.<\/p>\n Mu\u017e ako Bullinger, s\u00a0tak\u00fdmito teologick\u00fdmi schopnos\u0165ami, sa stal spoluautorom Prv\u00e9ho Helvetick\u00e9ho vyznania (1536) a\u00a0zohral v\u00fdznamn\u00fa rolu pri zostaven\u00ed\u00a0Tigurinsk\u00e9ho konsenzu (1549). Helv\u00e9tske vyznanie sa stalo prv\u00fdm \u0161vaj\u010diarskym vyznan\u00edm, Tigurinsk\u00fd konsenzus bol pokusom Kalv\u00edna a\u00a0Bullingera zru\u0161i\u0165 protestansk\u00fd rozkol oh\u013eadom ve\u010dere P\u00e1novej. Po\u010das prebiehaj\u00facej diskusie oh\u013eadom tohto dokumentu, Bullinger pozval Kalv\u00edna do Z\u00fcrichu na osobn\u00fd rozhovor. Kalv\u00edn pozvanie prijal. 20. m\u00e1ja 1549 sa Kalv\u00edn a\u00a0William Farel vypravili do Z\u00fcrichu, kde sa stretli s\u00a0Bullingerom. Kalv\u00edn a\u00a0Bullinger dospeli k\u00a0dohode oh\u013eadom sviatost\u00ed, \u010d\u00edm spojili reforma\u010dn\u00e9 \u00fasilie v\u00a0\u017deneve a\u00a0Z\u00fcrichu. Na\u010falej v\u0161ak bojoval proti luter\u00e1nskej doktr\u00edne konsubstanci\u00e1cie ve\u010dere P\u00e1novej a\u00a0odmietal tie\u017e anabaptistick\u00e9 u\u010denie o\u00a0krste. Na\u010falej v\u0161ak ostal otvoren\u00fd vo\u010di r\u00f4znym radik\u00e1lnym hnutiam.<\/p>\n Po cel\u00fd \u010das bol radcom pre anglick\u00fd kr\u00e1\u013eovsk\u00fd dvor, vr\u00e1tane Edwarda VI. (1550) a\u00a0Elizabeth I. (1566). Vodcov anglik\u00e1nskej cirkvi pova\u017eoval za reformovan\u00fdch, ktor\u00ed bojuj\u00fa proti R\u00edmu. \u010cas\u0165 jeho knihy s\u00a0n\u00e1zvom Dek\u00e1dy bola venovan\u00e1 Edwardovi VI. a\u00a0Lady Jane Greyovej. V\u00a0men\u0161ej miere udr\u017eiaval kore\u0161pondenciu s\u00a0reformovan\u00fdmi vodcami po celom protestantskom svete, vr\u00e1tane Filipa z\u00a0Hesse. Jeho m\u00fadre a\u00a0rozv\u00e1\u017ene rady usmernili mnoh\u00fdch v\u00a0reforma\u010dnom hnut\u00ed.<\/p>\n Vo svojich posledn\u00fdch rokoch bol Bullinger svedkom \u00famrtia svojej \u017eeny a\u00a0nieko\u013ek\u00fdch svojich dc\u00e9r. Zomreli po\u010das morovej epid\u00e9mie v\u00a0rokoch 1564 a\u00a01565. Bullinger s\u00e1m v\u00e1\u017ene ochorel po\u010das druhej vlny epid\u00e9mie. Napriek tomu, \u017ee pre\u017eil t\u00fato epid\u00e9miu, jeho zdravie bolo zna\u010dne oslaben\u00e9 a\u00a0nakoniec zomrel 17. septembra 1575 po \u0161tyroch dek\u00e1dach ne\u00fanavnej slu\u017eby. Zanechal za sebou bohat\u00e9 dedi\u010dstvo v\u00a0pravd\u00e1ch o\u00a0zvrchovanej milosti, ktor\u00e9 pomohli k\u00a0teologick\u00e9mu a\u00a0cirkevn\u00e9mu porozumeniu reform\u00e1cie.<\/p>\n Steven Lawson<\/em><\/a><\/p>\n Prelo\u017een\u00e9 z: http:\/\/www.ligonier.org\/blog\/covenant-theologian-heinrich-bullinger\/<\/a><\/p>\n <\/p>\n \u010cl\u00e1nky Stevena Lawsona o reform\u00e1toroch prvej vlny:<\/p>\n Reform\u00e1cia a mu\u017ei na jej \u010dele https:\/\/pravdavlaske.sk\/clanky\/ Heinrich Bullinger (1504-1575) sa pova\u017euje za najvplyvnej\u0161ieho reform\u00e1tora druhej gener\u00e1cie. Ako nasledovn\u00edk Ulricha Zwingliho v\u00a0Z\u00fcrichu upevnil a\u00a0pokra\u010doval vo \u0161vaj\u010diarskej reform\u00e1cii, ktor\u00fa za\u010dal jeho predchodca. Philip Schaff nap\u00edsal o\u00a0Bullingerovi: \u201eBol mu\u017eom pevnej viery, odv\u00e1\u017eny, umiernen\u00fd, trpezliv\u00fd a\u00a0vytrval\u00fd. Bol ve\u013emi prezierav\u00fd.\u201c V\u0161etky tieto vlastnosti boli k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdmi k\u00a0tomu, aby mohla by\u0165 pravda zachovan\u00e1 a\u00a0\u0161\u00edren\u00e1 aj v\u00a0\u0165a\u017ek\u00fdch \u010dasoch.<\/p>","protected":false},"author":13,"featured_media":5409,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[83],"tags":[179,149],"ppma_author":[217],"class_list":["post-5408","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-nazory","tag-biografia","tag-steven-lawson"],"authors":[{"term_id":217,"user_id":13,"is_guest":0,"slug":"ligonier-ministries","display_name":"Ligonier Ministries","avatar_url":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/?s=96&d=mm&r=g","0":null,"1":"","2":"","3":"","4":"","5":"","6":"","7":"","8":""}],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5408","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/13"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5408"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5408\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":11422,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5408\/revisions\/11422"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media\/5409"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5408"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5408"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5408"},{"taxonomy":"author","embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/ppma_author?post=5408"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
\nPevnos\u0165 pravdy: Martin Luther https:\/\/pravdavlaske.sk\/clanky\/
\nRevolucion\u00e1r Z\u00fcrichu: Ulrich Zwingli https:\/\/pravdavlaske.sk\/clanky\/
\nVelik\u00e1n prekladate\u013eov: William Tyndale https:\/\/pravdavlaske.sk\/clanky\/
\nNe\u00fanavn\u00fd teol\u00f3g: Heinrich Bullinger https:\/\/pravdavlaske.sk\/clanky\/
\nTeol\u00f3g tis\u00edcro\u010dia: John Calvin https:\/\/pravdavlaske.sk\/clanky\/