Jedn\u00fdm z\u00a0reform\u00e1torov 16. storo\u010dia poved\u013ea Martina Luthera, Heinricha Bullingera a\u00a0J\u00e1na Kalv\u00edna bol aj Ulrich Zwingli, jeden z\u00a0najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch reform\u00e1torov. Patril medzi prv\u00fa gener\u00e1ciu reform\u00e1torov. Je pokladan\u00fd za zakladate\u013ea \u0161vaj\u010diarskeho protestantizmu. Do hist\u00f3rie sa zap\u00edsal ako prv\u00fd reformovan\u00fd teol\u00f3g.<\/p>\n
Menej ako dva mesiace po tom, ako pri\u0161iel na svet Martin Luther, sa 1. janu\u00e1ra 1484 narodil Zwingli vo Wildhaus, v\u00a0malej dedinke vo v\u00fdchodnej \u010dasti u\u017e vtedy vyspel\u00e9ho \u0160vaj\u010diarska, 64 km od mesta Z\u00fcrich. Jeho otec, Ulrich star\u0161\u00ed, poch\u00e1dzal z\u00a0ro\u013en\u00edckej rodiny a\u00a0postupne sa vypracoval a\u017e do vy\u0161\u0161ej strednej spolo\u010denskej triedy, \u010do znamenalo, \u017ee sa stal \u00faspe\u0161n\u00fdm farm\u00e1rom, chovate\u013eom a\u00a0z\u00e1rove\u0148 zastupoval funkciu hlavn\u00e9ho \u00faradn\u00edka pre okres. Toto postavenie a\u00a0s\u00a0t\u00fdm s\u00favisiace vy\u0161\u0161ie bohatstvo mu pomohlo zabezpe\u010di\u0165 synovi skvel\u00e9 vzdelanie. Ulrichovi boli doma v\u0161tepovan\u00e9 typick\u00e9 \u0161vaj\u010diarske hodnoty ako napr\u00edklad samostatnos\u0165, siln\u00fd patriotizmus, z\u00e1pal pre n\u00e1bo\u017eenstvo a\u00a0vzdelanie.<\/p>\n
Ulrichov otec skoro rozpoznal vo svojom synovi nev\u0161edn\u00e9 intelektu\u00e1lne schopnosti a\u00a0poslal ho ku svojmu str\u00fdkovi, b\u00fdval\u00e9mu k\u0148azovi, aby nau\u010dil jeho syna \u010d\u00edta\u0165 a\u00a0p\u00edsa\u0165. V\u010faka bohatstvu, ktor\u00e9 mal, mohol svojho syna posla\u0165 na \u010fal\u0161ie \u0161t\u00fadium. V\u00a0roku 1494 poslal vtedy 10-ro\u010dn\u00e9ho Ulricha na \u0161kolu, ktor\u00e1 bola ekvivalentom strednej \u0161koly, do Bazileje (tretie najv\u00e4\u010d\u0161ie mesto \u0160vaj\u010diarska), kde \u0161tudoval latin\u010dinu, dialektiku a\u00a0hudbu. Ulrich bol tak nadan\u00fd, \u017ee jeho otec ho v\u00a0roku 1496 prelo\u017eil na \u0161kolu do Bernu, kde \u0161tudoval pod veden\u00edm zn\u00e1meho humanistu Heinricha Woeflina. Tu bol Zwingli vystaven\u00fd zna\u010dn\u00e9mu vplyvu renesan\u010dn\u00e9ho u\u010denia a\u00a0my\u0161lienok. Jeho talent si v\u0161imli dominik\u00e1nski mn\u00edsi, ktor\u00ed sa ho sna\u017eili privies\u0165 do svojho r\u00e1du, ale Zwingliho otec nechcel, aby sa jeho syn stal mn\u00edchom.<\/p>\n
Univerzita vo Viedni a\u00a0Bazileji<\/strong><\/p>\n V\u00a0roku 1498 poslal otec Zwingliho na Viedensk\u00fa univerzitu, ktor\u00e1 sa stala centrom klasicistick\u00e9ho u\u010denia po tom, ako sa sem dostali my\u0161lienky scholastiky cez humanistick\u00e9 u\u010denie. Ulrich tu \u0161tudoval filozofiu, astron\u00f3miu, fyziku a\u00a0starovek\u00e9 klasick\u00e9 u\u010denie. V\u00a0roku 1502 sa zap\u00edsal na Univerzitu v\u00a0Bazileji, kde nadobudol skvel\u00e9 humanistick\u00e9 vzdelanie. V\u00a0triede, do ktorej chodil, bol pod vplyvom Thomasa Wyttenbacha, profesora teol\u00f3gie, kde si za\u010dal by\u0165 vedom\u00fd ve\u013ek\u00e9ho zneu\u017e\u00edvania \u013eud\u00ed Cirkvou. Vyu\u010doval tie\u017e latin\u010dinu, ke\u010f\u017ee pokra\u010doval v\u00a0klasicistick\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00e1ch. Na tejto \u0161kole z\u00edskal svoj bakal\u00e1rsky (1504) aj magistersk\u00fd (1506) titul.<\/p>\n Zwingli bol vysv\u00e4ten\u00fd za k\u0148aza v\u00a0R\u00edmsko-katol\u00edckej cirkvi a\u00a0hne\u010f na to si zak\u00fapil mo\u017enos\u0165 vykon\u00e1va\u0165 duchovn\u00fa \u010dinnos\u0165 vo svojom domovskom kostole v\u00a0Glaruse. Platenie pe\u0148az\u00ed vlad\u00e1rovi za mo\u017enos\u0165 vykon\u00e1va\u0165 duchovn\u00fa \u010dinnos\u0165 bol pred reform\u00e1ciou be\u017enou praxou. Tr\u00e1vil \u010das k\u00e1zan\u00edm, vyu\u010dovan\u00edm a\u00a0pastora\u010dnou \u010dinnos\u0165ou. V\u00a0s\u00fakrom\u00ed sa za\u010dal u\u010di\u0165 gr\u00e9\u010dtinu a\u00a0za\u010dal \u0161tudova\u0165 diela cirkevn\u00fdch otcov a\u00a0starovek\u00fdch klasikov. Bol ok\u00fazlen\u00fd pohansk\u00fdmi starovek\u00fdmi filozofmi a\u00a0b\u00e1snikmi. Najviac ho zaujali diela Desideria Erazma a\u00a0bol hlboko zaujat\u00fd jeho m\u00fadros\u0165ou a\u00a0zbo\u017enos\u0165ou.<\/p>\n Po\u010das svojej slu\u017eby v\u00a0Glaruse, od roku 1506 do roku 1516, Zwingli dvakr\u00e1t sl\u00fa\u017eil ako kapl\u00e1n pre skupinou mlad\u00fdch \u0160vaj\u010diarksych \u017eoldnierov. \u0160vaj\u010diarsky n\u00e1jomn\u00ed vojaci boli v\u00a0Eur\u00f3pe ve\u013emi \u017eiadan\u00fdmi a\u00a0stali sa hlavn\u00fdm zdrojom pr\u00edjmov pre \u0160vaj\u010diarsko. Dokonca aj samotn\u00fd p\u00e1pe\u017e mal okolo seba \u0161vaj\u010diarsku gardu. Ale t\u00e1to skuto\u010dnos\u0165 st\u00e1la mnoho mlad\u00fdch mu\u017eov \u017eivot. Ako kapl\u00e1n bol Zwingli svedkom toho, ako \u010dasto t\u00edto vojaci bojovali medzi sebou navz\u00e1jom na cudzej p\u00f4de a\u00a0za cudz\u00edch vl\u00e1dcov. Bol nespo\u010detne ve\u013eakr\u00e1t n\u00faten\u00fd vykon\u00e1va\u0165 rozl\u00fa\u010dkov\u00e9 pohrebn\u00e9 obrady. Bitka pri Marignane (v septembri 1515) si vy\u017eiadala skoro desa\u0165tis\u00edc \u017eivotov \u0161vaj\u010diarskych vojakov. Zwingli si uvedomil, ak\u00e9 zlo je zakorenen\u00e9 v\u00a0tomto syst\u00e9me a\u00a0tak za\u010dal k\u00e1za\u0165 proti nemu.<\/p>\n Jeho posledn\u00fd rok v\u00a0Glarus sa uk\u00e1zal ako k\u013e\u00fa\u010dov\u00fd. Pr\u00e1ve v\u00a0tomto obdob\u00ed sa Zwingli za\u010dal pozera\u0165 na P\u00edsmo in\u00fdm sp\u00f4sobom. V\u00a0tomto roku vydal Erazmus svoju Nov\u00fd z\u00e1kon v\u00a0gr\u00e9\u010dtine a\u00a0Zwingli sa do nej hne\u010f ponoril. Hovor\u00ed sa, \u017ee si naspam\u00e4\u0165 zapam\u00e4tal v\u0161etky Pavlove listy v\u00a0p\u00f4vodnom jazyku. Toto sa stalo necel\u00fd rok pred t\u00fdm, ako Luther pribil svojich 95 t\u00e9z na dvere hradn\u00e9ho kostola vo Wittenbergu. V\u010faka svojmu \u0161t\u00fadiu P\u00edsma, bez toho, aby vedel o\u00a0Lutherov\u00fdch my\u0161lienkach, za\u010dal Zwingli k\u00e1za\u0165 tie ist\u00e9 my\u0161lienky, ako hl\u00e1sal aj Luther. Nap\u00edsal toto: \u201ePredt\u00fdm, ne\u017e by niekto v\u00a0okol\u00ed po\u010dul o\u00a0Lutherovi, som za\u010dal k\u00e1za\u0165 Kristovo evanjelium v\u00a0roku 1516. … Za\u010dal som k\u00e1za\u0165 evanjelium e\u0161te pred t\u00fdm, ako som v\u00f4bec po\u010dul o\u00a0Lutherovi. … Luther, o\u00a0ktor\u00e9ho mene som nevedel e\u0161te aspo\u0148 2 roky po tom, ako som za\u010dal k\u00e1za\u0165 prav\u00e9 evanjelium, ma nijak\u00fdm sp\u00f4sobom neusmer\u0148oval. Bol som veden\u00fd jedine sv\u00e4t\u00fdm P\u00edsmom.\u201c<\/p>\n Popul\u00e1rny kazate\u013e v\u00a0Einsiedelne<\/strong><\/p>\n Kv\u00f4li politick\u00e9mu tlaku a\u00a0jeho k\u00e1z\u0148am proti \u017eoldnierskym bojom bol Zwingli n\u00faten\u00fd v\u00a0roku 1516 opusti\u0165 Glarus. Do roku 1518 sl\u00fa\u017eil ako k\u0148az v\u00a0benedikt\u00ednskom kl\u00e1\u0161tore v\u00a0Einsiedelne. Einsiedeln bolo turistick\u00e9 mesto, ktor\u00e9 bolo zn\u00e1me sv\u00e4ty\u0148ou Panny M\u00e1rie. T\u00e1to sv\u00e4ty\u0148a l\u00e1kala mno\u017estvo p\u00fatnikov zo v\u0161etk\u00fdch k\u00fatov \u0160vaj\u010diarska a\u00a0aj z\u00a0in\u00fdch kraj\u00edn. Toto \u0161irok\u00e9 publikum po\u010dulo Zwingliho k\u00e1zanie, \u010do sp\u00f4sobilo, \u017ee Zwingliho povedomie a\u00a0vplyv r\u00e1stol.<\/p>\n Mesto Einsiedeln bolo men\u0161ie ako Glarus, tak\u017ee mal Zwingli aj menej povinnost\u00ed. To mu d\u00e1valo viac priestoru na \u0161t\u00fadium P\u00edsma a\u00a0u\u010denia cirkevn\u00fdch otcov. \u010c\u00edtal diela od Ambrosea, Jeromeho, Chrysostoma a\u00a0August\u00edna a\u00a0tak isto aj diela Erazma. \u010ealej ru\u010dne prepisoval Erazmov gr\u00e9cky Nov\u00fd z\u00e1kon. Postupne ako sa z\u00a0neho st\u00e1val st\u00e1le popul\u00e1rnej\u0161\u00ed kazate\u013e, za\u010dal \u00fato\u010di\u0165 na niektor\u00e9 cirkevn\u00e9 praktiky, predov\u0161etk\u00fdm sa zameriaval na pred\u00e1vanie odpustkov a\u00a0jeho k\u00e1zanie naberalo postupne evanjelik\u00e1lnej\u0161\u00ed charakter. Napriek tomu Zwingli nec\u00edtil potrebu robi\u0165 nejak\u00e9 zmeny v\u00a0tom, \u010domu cirkev verila. Sk\u00f4r bol n\u00e1zoru, \u017ee reforma by sa mala t\u00fdka\u0165 in\u0161tit\u00faci\u00ed a\u00a0mor\u00e1lky. Taktie\u017e bol vo svojom vyu\u010dovan\u00ed viac z\u00e1visl\u00fd na u\u010den\u00ed cirkevn\u00fdch otcov ako na samotnom P\u00edsme. E\u0161te nebol pripraven\u00fd na reform\u00e1ciu.<\/p>\n V\u00a0decembri 1518 Zwingliho rast\u00faci vplyv mu zabezpe\u010dil \u00farad tzv. \u201ek\u0148aza \u013eudu\u201c v\u00a0Grossm\u00fcnster, vo Ve\u013ekej katedr\u00e1le v\u00a0Z\u00fcrichu. T\u00e1to poz\u00edcia bola ve\u013emi v\u00fdznamn\u00e1. Zwingli okam\u017eite zmenil zau\u017e\u00edvan\u00fd princ\u00edp k\u00e1zania pod\u013ea cirkevn\u00e9ho kalend\u00e1ra. Namiesto toho vyhl\u00e1sil, \u017ee bude prech\u00e1dza\u0165 postupne v\u0161etk\u00fdmi knihami Biblie. 1. janu\u00e1ra 1519 na svoje 35. narodeniny za\u010dal s\u00e9riu v\u00fdkladov\u00fdch k\u00e1zn\u00ed, kde za\u010dal rozobera\u0165 texty z\u00a0Mat\u00fa\u0161ovho evanjelia na z\u00e1klade origin\u00e1lneho gr\u00e9ckeho prekladu. Pokra\u010doval v\u00a0tomto svojskom \u0161t\u00fdle k\u00e1zania, a\u017e k\u00fdm nepre\u0161iel cel\u00fdm Nov\u00fdm z\u00e1konom. Tento v\u00fdznamn\u00fd projekt mu trval 6 rokov a\u00a0bol pr\u00edpravou p\u00f4dy pre reform\u00e1ciu, ktor\u00e1 u\u017e bola predo dvermi.<\/p>\n Na jese\u0148 1519 vypukla v\u00a0Z\u00fcrichu morov\u00e1 epid\u00e9mia. Dvetis\u00edc zo sedemtis\u00edc obyvate\u013eov Z\u00fcricha zomrelo. Zwingli sa rozhodol zosta\u0165 v\u00a0meste a\u00a0stara\u0165 sa o\u00a0chor\u00fdch a\u00a0umieraj\u00facich. Pri tejto \u010dinnosti sa aj on nakazil touto chorobou a\u00a0skoro zomrel. Jeho trojmesa\u010dn\u00e9 zotavovanie ho nau\u010dilo ve\u013ea o\u00a0d\u00f4vere Bohu. T\u00e1to jeho osobn\u00e1 obeta mu zv\u00fd\u0161ila popularitu v\u00a0o\u010diach \u013eud\u00ed.<\/p>\n Predstavenie reform\u00e1cie<\/strong><\/p>\n Ako Zwingli prech\u00e1dzal vo svojich k\u00e1z\u0148ach celou Bibliou, tak vysvet\u013eoval pravdy, ktor\u00e9 boli \u010dasto v\u00a0rozpore s\u00a0cirkevnou trad\u00edciou. Tak\u00e9to priame k\u00e1zanie sa v\u0161ak nezaobi\u0161lo bez \u0165a\u017ekost\u00ed. V\u00a0roku 1522 za\u010dali niektor\u00ed jeho cirkevn\u00edci vzdorova\u0165 cirkevn\u00e9mu pravidlu z\u00e1kazu jedenia m\u00e4sa po\u010das p\u00f4stu. Zwingli podporil ich n\u00e1zor, ktor\u00fd bol zalo\u017een\u00fd na biblick\u00fdch pravd\u00e1ch kres\u0165anskej slobody. Vn\u00edmal tak\u00e9to obmedzenia ako \u010dlovekom vytvoren\u00e9. V\u00a0tom istom roku nap\u00edsal svoj prv\u00fd reforma\u010dn\u00fd spis z\u00a0mnoh\u00fdch, ktor\u00e9 za\u010dali \u0161\u00edri\u0165 jeho my\u0161lienky po celom \u0160vaj\u010diarsku.<\/p>\n V\u00a0novembri 1522 za\u010dal Zwingli spolupracova\u0165 s\u00a0viacer\u00fdmi n\u00e1bo\u017eensk\u00fdmi vodcami a\u00a0predstavite\u013emi mesta na tom, aby sa spravila z\u00e1sadn\u00e1 reforma cirkvi a\u00a0\u0161t\u00e1tu. V\u00a0janu\u00e1ri 1523 nap\u00edsal 67 t\u00e9z, v\u00a0ktor\u00fdch verejne odmietol mnoh\u00e9 stredovek\u00e9 n\u00e1zory ako napr\u00edklad n\u00faten\u00fd p\u00f4st, k\u0148azsk\u00fd celib\u00e1t, o\u010distec, om\u0161u a\u00a0podobne. \u010ealej za\u010dal spochyb\u0148ova\u0165 aj pou\u017e\u00edvanie obrazov v\u00a0kostole. V\u00a0j\u00fani 1524 mesto Z\u00fcrich pod jeho veden\u00edm vyhl\u00e1silo, \u017ee zo v\u0161etk\u00fdch kostolov maj\u00fa by\u0165 odstr\u00e1nen\u00e9 obrazy. A\u00a0v\u00a0tom istom roku urobil Zwingli \u010fal\u0161\u00ed krok v\u00a0reform\u00e1cii t\u00fdm, \u017ee si zobral za \u017eenu vdovu Annu Reinhardov\u00fa. Toto v\u0161etko sa stalo pred t\u00fdm, ne\u017e Zwingli po\u010dul o\u00a0Lutherovi. Toto bolo skuto\u010dne nez\u00e1visl\u00e9 Bo\u017eie dielo.<\/p>\n V\u00a0roku 1525 nabralo reforma\u010dn\u00e9 hnutie v\u00a0Z\u00fcrichu v\u00fdznamn\u00e9 rozmery. 14. apr\u00edla 1525 boli ofici\u00e1lne zru\u0161en\u00e1 om\u0161a v\u00a0Z\u00fcrichu a\u00a0jeho okol\u00ed: za\u010dali sa protestantsk\u00e9 bohoslu\u017eby. Zwingli sa rozhodol do t\u00fdchto bohoslu\u017eieb vnies\u0165 len pravidl\u00e1, ktor\u00e9 boli nap\u00edsan\u00e9 v\u00a0P\u00edsme. V\u0161etko, \u010do sa nezhodovalo s\u00a0P\u00edsmom, bolo odstr\u00e1nen\u00e9. Slovo z\u00a0P\u00edsma bolo vyu\u010dovan\u00e9 a\u00a0k\u00e1zan\u00e9 v\u00a0re\u010di oby\u010dajn\u00fdch \u013eud\u00ed. Cel\u00e9 zhroma\u017edenie,\u00a0nie len duchovenstvo, prij\u00edmalo chlieb a\u00a0v\u00edno v\u00a0jednoduchosti. Uctievanie M\u00e1rie, odpustky aj modlitby za m\u0155tvych boli zak\u00e1zan\u00e9. Preru\u0161enie spojenia s\u00a0R\u00edmom bolo \u00fapln\u00e9.<\/p>\n Anabaptisti: radik\u00e1lni reform\u00e1tori <\/strong><\/p>\n Zwingli sa tie\u017e dostal do sporu s\u00a0novou skupinou, ktor\u00e1 sa naz\u00fdvala anabaptistami alebo novokrstencami. Bolo to radik\u00e1lnej\u0161ie reforma\u010dn\u00e9 hnutie, ktor\u00e9 za\u010dalo vznika\u0165 v\u00a0Z\u00fcrichu v\u00a0roku 1523. Napriek tomu, \u017ee Zwingli urobil dos\u0165 radik\u00e1lne zmeny, pre t\u00fdchto \u013eud\u00ed nebolo ani to dosta\u010duj\u00face. Pre anabaptistov nebola ot\u00e1zka krstu veriacich ponoren\u00edm tak d\u00f4le\u017eit\u00e1 ako oddelenie sa od R\u00edmsko-katol\u00edckej cirkvi. Anabaptisti \u017eiadali \u00fapln\u00e9 prebudovanie cirkvi, ktor\u00e9 sa pomaly podobalo revol\u00facii.<\/p>\n Zwingli vn\u00edmal toto hnutie a\u00a0ich n\u00e1vrhy ako zbyto\u010dne prehnane radik\u00e1lne. Zwingli reagoval na ur\u00fdchlen\u00e9 po\u017eiadavky premeny cirkvi zo strany anabaptistov t\u00fdm, \u017ee ich prosil, aby mali trpezlivos\u0165 s\u00a0prechodom z\u00a0r\u00edmskeho u\u010denia na reformovan\u00e9 u\u010denie. \u017diadal ich, aby pom\u00e1hali nies\u0165 bremeno slab\u0161\u00edch bratov, ktor\u00ed pomal\u0161ie prij\u00edmali u\u010denie reform\u00e1torov. T\u00e1to reakcia v\u0161ak len preh\u013abila konflikt medzi Zwinglim a\u00a0t\u00fdmito radik\u00e1lmi.<\/p>\n Na pr\u00edkaz vedenia mesta Z\u00fcrich bolo vydan\u00e9 uznesenie, ktor\u00e9 hovorilo, \u017ee v\u0161etky deti maj\u00fa by\u0165 pokrsten\u00e9 pokropen\u00edm. Toto uznesenie vyvolalo ve\u013ek\u00e9 protesty anabaptistov, ktor\u00ed boli z\u00e1sadne proti krsteniu det\u00ed. Odmietali tie\u017e Zwingliho potvrdenie autority mestskej rady nad cirkevn\u00fdmi z\u00e1le\u017eitos\u0165ami a\u00a0boli z\u00e1stancami \u00fapln\u00e9ho oddelenia cirkvi od \u0161t\u00e1tu.<\/p>\n Vodcovia anabaptistov boli zatknut\u00ed a\u00a0obvinen\u00ed z\u00a0radik\u00e1lneho u\u010denia. Niektor\u00ed boli ods\u00faden\u00ed na smr\u0165 utopen\u00edm. Nie je zn\u00e1me, \u010di Zwingli s\u00fahlasil s\u00a0t\u00fdmito rozsudkami smrti, av\u0161ak neodporoval im.<\/p>\n Spor v\u00a0ot\u00e1zke Ve\u010dere P\u00e1novej<\/strong><\/p>\n Medzit\u00fdm vznikol spor oh\u013eadom Ve\u010dery P\u00e1novej medzi Zwinglim a\u00a0Lutherom. Luther zast\u00e1val n\u00e1zor konsubstanci\u00e1cie: Martin Luther veril, \u017ee telo a\u00a0krv Kristova boli pr\u00edtomn\u00fdmi skrze chlieb a\u00a0v\u00edno. Bolo to in\u00e9 u\u010denie ako u\u010d\u00ed r\u00edmsko-katol\u00edcka cirkev, ktor\u00e1 ver\u00ed v\u00a0transsubstanci\u00e1ciu: \u017ee po\u010das om\u0161e sa chlieb a\u00a0v\u00edno doslovne premie\u0148a na skuto\u010dn\u00e9 telo a\u00a0krv Kristovu. Zwingli zast\u00e1val n\u00e1zor, \u017ee Ve\u010dera P\u00e1nova je hlavne pripomienkou na Kristovu smr\u0165, teda symbolick\u00fdm pripomenut\u00edm dokonanej udalosti.<\/p>\n V\u00a0snahe prinies\u0165 jednotu do reformovan\u00e9ho hnutia bola v\u00a0okt\u00f3bri 1529 zvolan\u00e1 Marburgsk\u00e1 diskusia. Tv\u00e1rou v\u00a0tv\u00e1r sa tu stretli t\u00edto dvaja treform\u00e1tori sprev\u00e1dzan\u00ed Martinom Bucerom, Philipom Melanchtonom, Johannesom Oecolampadiom a\u00a0in\u00fdmi protestantsk\u00fdmi vodcami. V\u00a0z\u00e1sade s\u00fahlasili so \u0161trn\u00e1stimi bodmi z\u00a0p\u00e4tn\u00e1stich, ktor\u00e9 im boli predlo\u017een\u00e9: vz\u0165ah medzi cirkvou a\u00a0\u0161t\u00e1tom, krst det\u00ed, historick\u00e1 spojitos\u0165 cirkvi a\u00a0in\u00e9. \u00a0Na jedinom bode, na ktorom sa nevedeli zhodn\u00fa\u0165, bola Ve\u010dera P\u00e1nova. Luther povedal: \u201eZwingli bol ve\u013emi dobr\u00fd \u010dlovek, no napriek tomu mal in\u00e9 duchovn\u00e9 zm\u00fd\u0161\u013eanie,\u201c a\u00a0preto odmietol spolupr\u00e1cu. Luther sa o\u00a0Zwinglim a\u00a0jeho kolegoch vyjadril: \u201eMysl\u00edm, \u017ee s\u00e1m Boh im zatemnil zrak.\u201c<\/p>\n Jednou zo zvl\u00e1\u0161tnych ir\u00f3ni\u00ed hist\u00f3rie bolo, \u017ee Zwingli, ktor\u00fd bol proti naj\u00edmaniu \u017eoldnierov vo vojne, s\u00e1m zomrel na bojovom poli v\u00a0roku 1531. Zvy\u0161uj\u00face sa nap\u00e4tie medzi katol\u00edkmi a\u00a0protestantmi \u010doskoro vy\u00fastilo do vojny. Mesto Z\u00fcrich i\u0161lo do boja s\u00a0piatimi katol\u00edckymi okresmi z\u00a0juhu. Zwingli sprev\u00e1dzal z\u00fcri\u0161sk\u00e9 vojsko ako po\u013en\u00fd kapl\u00e1n. Na bojisku, vyzbrojen\u00fd bojovou sekerou, bol Zwingli 11. okt\u00f3bra 1531 v\u00e1\u017ene zranen\u00fd. Ke\u010f ho nepriate\u013esk\u00e9 vojsk\u00e1 na\u0161li zranen\u00e9ho, tak ho zabili. N\u00e1sledne na to nakladali s\u00a0jeho m\u0155tvolou ve\u013emi ned\u00f4stojne. Rozsekali ho na kusy a\u00a0sp\u00e1lili, potom zmie\u0161ali popol s\u00a0hnojom a\u00a0rozsypali ho po okol\u00ed.<\/p>\n Dnes je pri Wasserkirche v\u00a0Z\u00fcrichu postaven\u00e1 Zwingliho socha. Je zobrazen\u00fd, ako stoj\u00ed s\u00a0Bibliou v\u00a0jednej ruke a\u00a0s\u00a0me\u010dom v\u00a0druhej. Socha vyobrazuje Zwingliho po\u010das jeho najv\u00e4\u010d\u0161ieho vplyvu, ako siln\u00e9ho a\u00a0rozhodn\u00e9ho. Hoci jeho p\u00f4sobenie v\u00a0Z\u00fcrichu bolo relat\u00edvne kr\u00e1tke, po\u010das tohto zdanlivo kr\u00e1tkeho p\u00f4sobenia dosiahol ve\u013emi ve\u013ea. V\u010faka jeho siln\u00e9mu odhodlaniu st\u00e1\u0165 na pravde sa Zwinglimu podarilo zreformova\u0165 cirkev v Z\u00fcrichu a\u00a0tak pripravil cestu pre \u010fal\u0161\u00edch reform\u00e1torov.<\/p>\n Steven Lawson<\/em><\/a><\/p>\n Prelo\u017een\u00e9 z: http:\/\/www.ligonier.org\/blog\/zurich-revolutionary-ulrich-zwingli\/<\/a><\/p>\n <\/p>\n \u010cl\u00e1nky Stevena Lawsona o reform\u00e1toroch prvej vlny:<\/p>\n Reform\u00e1cia a mu\u017ei na jej \u010dele https:\/\/pravdavlaske.sk\/clanky\/ Jedn\u00fdm z\u00a0reform\u00e1torov 16. storo\u010dia poved\u013ea Martina Luthera, Heinricha Bullingera a\u00a0J\u00e1na Kalv\u00edna bol aj Ulrich Zwingli, jeden z\u00a0najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch reform\u00e1torov. Patril medzi prv\u00fa gener\u00e1ciu reform\u00e1torov. Je pokladan\u00fd za zakladate\u013ea \u0161vaj\u010diarskeho protestantizmu. Do hist\u00f3rie sa zap\u00edsal ako prv\u00fd reformovan\u00fd teol\u00f3g.<\/p>","protected":false},"author":13,"featured_media":5401,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[83],"tags":[179,149],"ppma_author":[217],"class_list":["post-5400","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-nazory","tag-biografia","tag-steven-lawson"],"authors":[{"term_id":217,"user_id":13,"is_guest":0,"slug":"ligonier-ministries","display_name":"Ligonier Ministries","avatar_url":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/?s=96&d=mm&r=g","0":null,"1":"","2":"","3":"","4":"","5":"","6":"","7":"","8":""}],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5400","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/13"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5400"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5400\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":11423,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5400\/revisions\/11423"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media\/5401"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5400"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5400"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5400"},{"taxonomy":"author","embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/ppma_author?post=5400"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
\nPevnos\u0165 pravdy: Martin Luther https:\/\/pravdavlaske.sk\/clanky\/
\nRevolucion\u00e1r Z\u00fcrichu: Ulrich Zwingli https:\/\/pravdavlaske.sk\/clanky\/
\nVelik\u00e1n prekladate\u013eov: William Tyndale https:\/\/pravdavlaske.sk\/clanky\/
\nNe\u00fanavn\u00fd teol\u00f3g: Heinrich Bullinger https:\/\/pravdavlaske.sk\/clanky\/
\nTeol\u00f3g tis\u00edcro\u010dia: John Calvin https:\/\/pravdavlaske.sk\/clanky\/