Martin Luther bol historick\u00fdm velik\u00e1nom. Niektor\u00ed veria, \u017ee bol najv\u00fdznamnej\u0161ou eur\u00f3pskou osobnos\u0165ou druh\u00e9ho tis\u00edcro\u010dia. Bol priekopn\u00edkom reform\u00e1cie, prv\u00fd, pomocou ktor\u00e9ho Boh za\u010dal transform\u00e1ciu vtedaj\u0161ieho kres\u0165anstva a\u00a0cel\u00e9ho z\u00e1padn\u00e9ho sveta. Bol nepopierate\u013ene ved\u00facou osobnos\u0165ou nemeckej reform\u00e1cie. V\u00a0\u010dase cirkevnej korupcie a\u00a0odpadl\u00edctva bol stato\u010dn\u00fdm \u0161ampi\u00f3nom zap\u00e1len\u00fdm pre pravdu. Jeho siln\u00e9 k\u00e1zanie a\u00a0p\u00ed\u0161uce pero pomohlo obnovi\u0165 \u010dist\u00e9 evanjelium. Bolo o\u00a0\u0148om nap\u00edsan\u00fdch viac kn\u00edh ako o\u00a0hociktorom inom \u010dloveku mimo Je\u017ei\u0161a Krista a\u00a0mo\u017eno August\u00edna.<\/p>\n
Luther poch\u00e1dzal z\u00a0tvrdo pracuj\u00facej rodiny. Narodil sa v\u00a0malom meste\u010dku Eisleben v\u00a0Nemecku 10. novembra 1483. Jeho otec Hans pracoval ako ban\u00edk v\u00a0medenej bani.Z\u00edskal nejak\u00fd majetok t\u00fdm, \u017ee investoval do ban\u00ed a\u00a0hutn\u00edctva. Martinova matka bola zbo\u017en\u00e1 ale n\u00e1bo\u017eensky pover\u010div\u00e1. Luther bol vychovan\u00fd pod pr\u00edsnymi pravidlami r\u00edmsko-katol\u00edckej cirkvi a\u00a0bol otcom tla\u010den\u00fd do toho, aby sa stal dobr\u00fdm pr\u00e1vnikom. Za t\u00fdmto \u00fa\u010delom absolvoval vzdelanie v\u00a0Eisenachu (1498-1501) a\u00a0potom na univerzite v\u00a0Erfurte \u0161tudoval filozofiu. V\u00a0roku 1502 z\u00edskal bakal\u00e1rsky titula\u00a0magistersk\u00fd titul v\u00a0roku 1505.<\/p>\n
Lutherov \u017eivot sa n\u00e1hle zmenil v\u00a0j\u00fali 1505, ke\u010f mal 21 rokov. Dostal sa do prudkej b\u00farky a\u00a0bol zhoden\u00fd na zem bleskom, ktor\u00fd udrel bl\u00edzko neho. Vystra\u0161en\u00fd kri\u010dal ku katol\u00edckej patr\u00f3nke ban\u00edkov: \u201ePom\u00f4\u017e mi sv. Anna a\u00a0stanem sa mn\u00edchom!\u201c Luther pre\u017eil t\u00fato b\u00farku, zotavil sa a\u00a0i\u0161iel naplni\u0165 svoj s\u013eub. O\u00a0dva t\u00fd\u017edne nesk\u00f4r vst\u00fapil do august\u00ednskeho kl\u00e1\u0161tora v\u00a0Erfurte. Lutherov otec z\u00faril nad t\u00fdm, ako Luther prem\u00e1rnil svoje vzdelanie. Ale Luther bol odhodlan\u00fd svoj s\u013eub splni\u0165.<\/p>\n
Straten\u00fd v\u00a0samo-spravodlivosti<\/strong><\/p>\n V\u00a0tomto kl\u00e1\u0161tore bol Luther veden\u00fd ku zmiereniu s\u00a0Bohom skrze skutky. Nap\u00edsal: \u201eMu\u010dil som sa modlitbou, p\u00f4stom, bdelos\u0165ou a\u00a0mrazom. Samotn\u00fd mr\u00e1z ma mohol zabi\u0165… \u010co som sa sna\u017eil dosiahnu\u0165 t\u00fdmto konan\u00edm? Aby Boh videl moje pr\u00edsne dodr\u017eiavanie mn\u00ed\u0161skeho poriadku m\u00f4j straten\u00fd \u017eivot. Neust\u00e1le som kr\u00e1\u010dal vo sne a\u00a0\u017eil v\u00a0modloslu\u017ebe, preto\u017ee som neveril v\u00a0Krista. Pova\u017eoval som Ho len za pr\u00edsneho a\u00a0nemilosrdn\u00e9ho Sudcu vyobrazen\u00e9ho, ako sed\u00ed na d\u00fahe.\u201c Na inom mieste si Luther spomenul: \u201eKe\u010f som bol mn\u00edchom, skoro 15 rokov som sa tr\u00e1pil ka\u017edodennou obe\u0165ou, mu\u010dil som sa p\u00f4stami, bden\u00edm, modlitbami a\u00a0in\u00fdmi ve\u013emi pr\u00edsnymi skutkami. \u00daprimne som si myslel, \u017ee svojimi skutkami m\u00f4\u017eem by\u0165 ospravedlnen\u00fd.\u201c<\/p>\n V\u00a0roku 1507 bol Luther vysv\u00e4ten\u00fd za k\u0148aza. Ke\u010f prisluhoval svoju prv\u00fa om\u0161u, ke\u010f dr\u017eal chlieb a\u00a0poh\u00e1r po prv\u00fd kr\u00e1t, bol tak vystra\u0161en\u00fd, ke\u010f prem\u00fd\u0161\u013eal o\u00a0transsubstanci\u00e1cii (premena chleba a\u00a0v\u00edna na doslovne prav\u00e9 telo a\u00a0krv Krista), \u017ee skoro odpadol. \u201eBol som nesmierne zasko\u010den\u00fd a\u00a0neskuto\u010dne vystra\u0161en\u00fd,\u201c priznal sa. \u201eRozm\u00fd\u0161\u013eal som nad sebou: Kto som ja, aby som mohol zdvihn\u00fa\u0165 zrak alebo ruky ku Bo\u017eej sl\u00e1ve? Preto\u017ee ja som prach a\u00a0pln\u00fd hriechu. A\u00a0ja sa rozpr\u00e1vam so \u017eiv\u00edm, ve\u010dn\u00fdm a\u00a0prav\u00fdm Bohom!\u201c Strach len zhor\u0161il jeho osobn\u00fd boj o\u00a0Bo\u017eie prijatie.<\/p>\n V\u00a0roku 1510 bol Luther poslan\u00fd do R\u00edma, kde bol svedkom korupcie r\u00edmskej cirkvi. Vyliezol na tzv. Scala Sancta (\u201eSv\u00e4t\u00e9 schody\u201c), pravdepodobne tie ist\u00e9 schody, ktor\u00fdmi kr\u00e1\u010dal Je\u017ei\u0161, ke\u010f i\u0161iel pred Pil\u00e1ta. Tvrdilo sa, \u017ee tieto schody boli privezen\u00e9 z\u00a0Jeruzalema do R\u00edma a\u00a0k\u0148azi tvrdili, \u017ee ten kto vylezie po t\u00fdchto schodoch na kolen\u00e1ch, tak tomu Boh odpust\u00ed hriechy. Luther tak urobil, pri ka\u017edom schode opakoval modlitbu P\u00e1novu, pobozkal ka\u017ed\u00fd schod a\u00a0h\u013eadal pokoj s\u00a0Bohom. Ale ke\u010f dosiahol vrchol, pozrel sa sp\u00e4\u0165 a\u00a0pomyslel si: \u201eKto vie, \u010di je to pravda!\u201c Nec\u00edtil sa v\u00f4bec bli\u017e\u0161ie k\u00a0Bohu.<\/p>\n Luther v\u00a0roku 1512 z\u00edskal doktor\u00e1t z\u00a0teol\u00f3gie na univerzite vo Wittenbergu a\u00a0bol vymenovan\u00fd za profesora Biblie. Nejak\u00fdm z\u00e1zrakom sa podarilo Lutherovi udr\u017ea\u0165 si toto miesto po\u010das nasleduj\u00facich 34 rokov a\u017e do jeho smrti v\u00a0roku 1546. Zo\u017eierala ho jedna ot\u00e1zka: Ako m\u00f4\u017ee by\u0165 hrie\u0161ny \u010dlovek spravodliv\u00fd pred sv\u00e4t\u00fdm Bohom?<\/p>\n V\u00a0roku 1517 za\u010dal jeden dominik\u00e1nsky p\u00fatnik menom John Tetzel pri Wittenbergu pred\u00e1va\u0165 odpustky s\u00a0ponukou odpustenia hriechov za peniaze. T\u00e1to nen\u00e1padn\u00e1 praktika bola zaveden\u00e1 e\u0161te za \u010dias kr\u00ed\u017eiackych v\u00fdprav, aby sa z\u00edskali peniaze pre r\u00edmsku cirkev. Obyvatelia si mohli od cirkvi k\u00fapi\u0165 l\u00edstok, ktor\u00fd \u00fadajne oslobodzoval milovan\u00fdch z\u00a0o\u010distca. R\u00edm nesmierne profitoval z\u00a0tohto podvodu. V\u00a0tomto pr\u00edpade mali odpustky zabezpe\u010di\u0165 Leovi X. dostatok pe\u0148az\u00ed na nov\u00fa baziliku sv\u00e4t\u00e9ho Petra v\u00a0R\u00edme.<\/p>\n Toto hrozn\u00e9 zneu\u017e\u00edvanie rozhnevalo Luthera. Rozhodol sa, \u017ee mus\u00ed by\u0165 zvolan\u00e1 verejn\u00e1 debata oh\u013eadom tejto z\u00e1le\u017eitosti. A\u00a0tak 31. okt\u00f3bra 1517 pribil na dvere z\u00e1mock\u00e9ho kostola vo Wittenbergu list s\u00a095 t\u00e9zami proti odpustkom. Pribitie tak\u00fdchto t\u00e9z na kostoln\u00e9 dvere bolo be\u017enou praxou v\u00a0snahe vyvola\u0165 verejn\u00fa debatu. Luther d\u00fafal, \u017ee vyvol\u00e1 pokojn\u00fa debatu v\u00a0kruhoch fakulty a\u00a0nie ve\u013ek\u00fa revol\u00faciu. Jedna z\u00a0k\u00f3pi\u00ed sa dostala do r\u00fak jedn\u00e9mu majite\u013eovi tla\u010diarne, ktor\u00fd za\u010dal t\u00fdchto 95 t\u00e9z vo ve\u013ekom tla\u010di\u0165 a\u00a0tak sa t\u00fdchto 95 t\u00e9z za p\u00e1r t\u00fd\u017ed\u0148ov roz\u0161\u00edrilo do cel\u00e9ho Nemecka aj do ve\u013ekej \u010dasti Eur\u00f3py. Luther sa po\u010das jedinej noci stal hrdinom. S\u00a0t\u00fdmto \u010dinom sa v\u00a0podstate za\u010dala reform\u00e1cia.<\/p>\n Chv\u00edle vo ve\u017ei<\/strong><\/p>\n Je ve\u013emi pravdepodobn\u00e9, \u017ee po tomto \u010dine Luther e\u0161te nebol obr\u00e1ten\u00fd. Centrom jeho duchovn\u00fdch bojov bol text z\u00a0Rimanom 1:17: \u201eZjavuje sa v\u00a0\u0148om zaiste spravodlivos\u0165 Bo\u017eia z\u00a0viery pre vieru, ako je nap\u00edsan\u00e9: Spravodliv\u00fd bude \u017ei\u0165 z viery.\u201c Luther ch\u00e1pal Bo\u017eiu spravodlivos\u0165 ako neust\u00e1le trvaj\u00facu pomstu, ktorou trest\u00e1 hriech. V\u00a0takomto rozpolo\u017een\u00ed za\u010dal Luther nen\u00e1vidie\u0165 Bo\u017eiu spravodlivos\u0165. Ale ke\u010f sedel vo ve\u017ei z\u00e1mock\u00e9ho kostola vo Wittnebergu, tak rozm\u00fd\u0161\u013eal nad t\u00fdm textom a\u00a0z\u00e1pasil s\u00a0jeho porozumen\u00edm. Nap\u00edsal toto:<\/p>\n \u201eHoci som \u017eil ako mn\u00edch bez v\u00fd\u010ditiek, napriek tomu som c\u00edtil, \u017ee pred Bohom som hrie\u0161nik s\u00a0mimoriadne nepokojn\u00fdm svedom\u00edm. Nemohol som uveri\u0165 tomu, \u017ee by bol so mnou spokojn\u00fd. Nen\u00e1videl som spravodliv\u00e9ho Boha, ktor\u00fd trest\u00e1 hrie\u0161nikov a\u00a0tajne, ak nie aj r\u00fahavo, som bol nahnevan\u00fd na Boha a\u00a0povedal som: Ako by to naozaj nesta\u010dilo pre \u00faboh\u00fdch hrie\u0161nikov, \u017ee s\u00fa naveky zatraten\u00ed pre prv\u00fd hriech, s\u00fa zmietan\u00ed zo v\u0161etk\u00fdch str\u00e1n z\u00e1konom desatora, tak im Boh e\u0161te de\u0148 \u010do de\u0148 prid\u00e1va bolesti skrze evanjelium a\u00a0vyhr\u00e1\u017ea sa spravodlivos\u0165ou a\u00a0hnevom! Takto som z\u00faril so svoj\u00edm utr\u00e1pen\u00fdm svedom\u00edm. Napriek tomu som sa nevzdal a\u00a0st\u00e1le dookola som rozm\u00fd\u0161\u013eal a\u00a0t\u00fa\u017eil som pochopi\u0165, \u010do chcel t\u00fdmto textom poveda\u0165 Pavol.\u201c<\/p>\n \u201eKone\u010dne, skrze Bo\u017eie milosrdenstvo rozm\u00fd\u0161\u013eaj\u00fac de\u0148 a\u00a0noc, venoval som pozornos\u0165 kontextu, konkr\u00e9tne: \u201eZjavuje sa v\u00a0\u0148om zaiste spravodlivos\u0165 Bo\u017eia z\u00a0viery pre vieru, ako je nap\u00edsan\u00e9: \u201aSpravodliv\u00fd bude \u017ei\u0165 z\u00a0viery.\u2018 Tu som za\u010dal ch\u00e1pa\u0165, \u017ee Bo\u017eia spravodlivos\u0165 je t\u00e1, ktor\u00fa dost\u00e1vame ako Bo\u017e\u00ed dar, vierou. A\u00a0toto je ten v\u00fdznam: Bo\u017eia spravodlivos\u0165 je zjaven\u00e1 evanjeliom ako pas\u00edvna spravodlivos\u0165, ktorou n\u00e1s milosrdn\u00fd Boh ospravedl\u0148uje vierou, ako je nap\u00edsan\u00e9: \u201aSpravodliv\u00fd bude \u017ei\u0165 z\u00a0viery.\u2018Tu som poc\u00edtil, \u017ee som znovuzroden\u00fd skrz na skrz a\u00a0vst\u00fapil som cez otvoren\u00e9 dvere do samotn\u00e9ho raja. Tu sa mi zjavila \u00faplne nov\u00e1 tv\u00e1r P\u00edsma. V\u00a0pam\u00e4ti som si prech\u00e1dzal cel\u00fdm P\u00edsmom. In\u00fdmi slovami, na\u0161iel som anal\u00f3giu medzi Bo\u017e\u00edm dielom, ktor\u00e9 Boh kon\u00e1 v\u00a0n\u00e1s, Bo\u017eou mocou, ktor\u00e1 n\u00e1s posil\u0148uje, Bo\u017eou m\u00fadros\u0165ou, ktor\u00e1 n\u00e1s rob\u00ed m\u00fadrymi.\u201c<\/p>\n \u010cas Lutherovho obr\u00e1tenia je \u010dast\u00fdm predmetom deb\u00e1t. Niektor\u00ed tvrdia, \u017ee to bolo na za\u010diatku roku 1508, ale Luther s\u00e1m nap\u00edsal, \u017ee sa to stalo v\u00a0roku 1519, dva roky po tom, ako pribil 95 t\u00e9z. D\u00f4le\u017eitej\u0161ia je v\u0161ak skuto\u010dnos\u0165 jeho obr\u00e1tenia. Luther si uvedomil, \u017ee spasenie je darom pre hrie\u0161nika a\u00a0nie odmenou pre spravodliv\u00e9ho. \u010clovek nie je zachr\u00e1nen\u00fd svojimi dobr\u00fdmi skutkami ale vierou v\u00a0Je\u017ei\u0161ove dokonan\u00e9 dielo. A\u00a0takto sa pravda o\u00a0ospravedlnen\u00ed skrze vieru stala \u00fastredn\u00fdm princ\u00edpom reform\u00e1cie.<\/p>\n \u00datok na p\u00e1pe\u017esk\u00fa autoritu<\/strong><\/p>\n Ospravedlnenie jedine vierou bolo v\u00a0silnom rozpore s\u00a0r\u00edmskym u\u010den\u00edm o\u00a0ospravedlnen\u00ed skrze vieru a\u00a0skutky. Preto \u013eudia udali Luthera za to, \u017ee k\u00e1\u017ee \u201enebezpe\u010dn\u00e9 doktr\u00edny\u201c a\u00a0preto bol nakoniec Luther predvolan\u00fd do R\u00edma. Ke\u010f Luther odmietol stiahnu\u0165 svoje v\u00fdpovede, bol v\u00a0roku 1519 predvolan\u00fd do Lipska na verejn\u00fa debatu s\u00a0Johnom Eckom ved\u00facim teol\u00f3gom katol\u00edckej cirkvi. V\u00a0tejto debate Luther potvrdil, \u017ee cirkevn\u00e1 rada sa m\u00f4\u017ee m\u00fdli\u0165, presne ako to tvrdili aj John Wycliffe a\u00a0J\u00e1n Hus.<\/p>\n Luther \u010falej tvrdil, \u017ee autorita p\u00e1pe\u017ea bola len ned\u00e1vnym v\u00fdtvorom. Luther nahlas vyhl\u00e1sil, \u017ee tak\u00e9to n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 povery odporuj\u00fa Nicejsk\u00e9mu koncilu a\u00a0cirkevnej hist\u00f3rii. A\u00a0\u010do je e\u0161te hro\u0161ie, s\u00fa v\u00a0rozpore s\u00a0Bibliou. Tak\u00fdmto postojom Luther rozhneval r\u00edmsku p\u00e1pe\u017esk\u00fa autoritu.<\/p>\n V\u00a0lete roku 1520 vydal p\u00e1pe\u017e edikt zape\u010daten\u00fd \u010dervenou pe\u010da\u0165ou. Dokument za\u010d\u00ednal slovami: \u201ePovsta\u0148, \u00f3 Pane, a\u00a0rozs\u00fa\u010f svoju vec. Div\u00e9 prasa sa vkradlo do tvojho vinohradu.\u201c S\u00a0t\u00fdmito slovami p\u00e1pe\u017e poukazoval na Luthera, ktor\u00fd ako divok\u00e9 zviera sp\u00f4soboval chaos. Z\u00a0Lutherov\u00fdch k\u00e1zn\u00ed bolo 41 pova\u017eovan\u00fdch za heretick\u00e9, \u0161kandal\u00f3zne alebo falo\u0161n\u00e9.<\/p>\n V\u00a0takomto postaven\u00ed dostal Luther 60 dn\u00ed, aby \u010dinil pok\u00e1nie, inak bude exkomunikovan\u00fd. On na t\u00fato podmienku odpovedal t\u00fdm, \u017ee verejne sp\u00e1lil p\u00e1pe\u017esk\u00fd edikt. Toto neznamenalo ni\u010d in\u00e9 ako otvoren\u00fd vzdor. Thomas Lindsay nap\u00edsal: \u201ePre n\u00e1s, ktor\u00ed \u017eijeme v\u00a020. storo\u010d\u00ed, je \u0165a\u017ek\u00e9 si predstavi\u0165, ak\u00e9 nap\u00e4tie to muselo vyvola\u0165 v\u00a0celom Nemecku aj v\u00a0celej Eur\u00f3pe, ke\u010f sa roz\u0161\u00edrila spr\u00e1va o\u00a0tom, ako nepatrn\u00fd mn\u00edch verejne sp\u00e1lil p\u00e1pe\u017esk\u00fd edikt.\u201c T\u00fdmto \u010dinom sa Luther stal t\u0155\u0148om v\u00a0oku cirkvi.<\/p>\n Wormsk\u00fd snem: Luther obst\u00e1l<\/strong><\/p>\n V\u00a0roku 1521 mlad\u00fd cis\u00e1r sv\u00e4t\u00e9ho R\u00edma, Karol V., predvolal Luthera na wormsk\u00fd snem do mesta Wormsv\u00a0Nemecku, aby verejne odvolal svoje u\u010denie. Odpadl\u00edckemu mn\u00edchovi boli na sneme uk\u00e1zan\u00e9 v\u0161etky jeho diela. N\u00e1sledne sa Luthera op\u00fdtali, \u010di je ochotn\u00fd odvola\u0165 v\u0161etko u\u010denie, ktor\u00e9 je nap\u00edsan\u00e9 v\u00a0t\u00fdch knih\u00e1ch. Na druh\u00fd de\u0148 Luther odpovedal dnes u\u017e zn\u00e1mymi slovami: \u201ePokia\u013e nie som presved\u010den\u00fd samotn\u00fdm P\u00edsmom alebo logick\u00fdm rozumom (preto\u017ee never\u00edm ani p\u00e1pe\u017eovi, ani rad\u00e1m, preto\u017ee je dobre zn\u00e1me, \u017ee sa \u010dasto m\u00fdlili a\u00a0protire\u010dili si), som viazan\u00fd P\u00edsmom, ktor\u00e9 som citoval a\u00a0moje svedomie je v\u00a0zajat\u00ed P\u00edsma. Nem\u00f4\u017eem a\u00a0ani ni\u010d neodvol\u00e1m, preto\u017ee nie je bezpe\u010dn\u00e9 a\u00a0ani spr\u00e1vne \u00eds\u0165 proti vlastn\u00e9mu svedomiu. Nem\u00f4\u017eem kona\u0165 inak, tu stoj\u00edm. Nech mi Boh pom\u00e1ha. Amen.\u201c Tieto slov\u00e1 vzdoru sa stali reforma\u010dn\u00fdm bojov\u00fdm pokrikom.<\/p>\n Karol V. preklial Luthera, vyhl\u00e1sil ho za heretika a\u00a0vyp\u00edsal na jeho hlavu vysok\u00fa odmenu. Ke\u010f Luther opustil mesto Worms, mal 21 dn\u00ed na to, aby sa mohol bezpe\u010dne dopravi\u0165 do Wittembergu e\u0161te pred t\u00fdm, ako by za\u010dal plati\u0165 rozsudok a\u00a0odmena, ktor\u00e1 bola vyp\u00edsan\u00e1 za jeho hlavu. Po\u010das cesty ho v\u0161ak jeden z\u00a0jeho sprievodcov zo strachu o\u00a0jeho \u017eivot uniesol a\u00a0zobral ho na hrad Wartburg. Tam bol Luther schovan\u00fd pred zrakom verejnosti osem mesiacov. Po\u010das t\u00fdchto \u00f4smych mesiacov za\u010dal Luther s\u00a0prekladom Biblie do nem\u010diny, preto\u017ee nem\u010dina bola jazykom oby\u010dajn\u00fdch \u013eud\u00ed. Prostredn\u00edctvom tohto \u010dinu sa reforma\u010dn\u00fd z\u00e1pal roz\u0161iroval e\u0161te r\u00fdchlej\u0161ie.<\/p>\n V\u00a0roku 1525 si Luther vzal za \u017eenu Katherine von Bora. T\u00e1to \u00fa\u017easn\u00e1 \u017eena bola mn\u00ed\u0161kou na \u00fateku, ktor\u00e1 bola zap\u00e1len\u00e1 pre reform\u00e1ciu. Obaja sa vzdali svojich mn\u00ed\u0161skych s\u013eubov, aby sa mohli vzia\u0165. Luther mal 42 a\u00a0Katie mala 26. Po\u010das ich man\u017eelstva vychovali 6 det\u00ed. Luther mal nesmierne \u0161\u0165astn\u00fd rodinn\u00fd \u017eivot, ktor\u00fd mu u\u013eah\u010dil jeho slu\u017ebu.<\/p>\n A\u017e do konca svojho \u017eivota bol Luther nesmierne vy\u0165a\u017een\u00fd vyu\u010dovan\u00edm, k\u00e1zan\u00edm, p\u00edsan\u00edm a\u00a0rozhovormi. T\u00e1to zanieten\u00e1 pr\u00e1ca na reform\u00e1cii ho st\u00e1la nesmierne ve\u013ea fyzick\u00fdch a\u00a0psychick\u00fdch s\u00edl. Ka\u017ed\u00fd boj z\u00a0neho nie\u010do zobral a\u00a0zanechal ho slab\u0161\u00edm. \u010coskoro ochorel. V\u00a0roku 1537 ochorel tak v\u00e1\u017ene, \u017ee jeho priatelia si mysleli, \u017ee zomrie. V\u00a0roku 1541 ochorel e\u0161te v\u00e1\u017enej\u0161ie, vtedy si aj on myslel, \u017ee od\u00edde z\u00a0tohto sveta. Znova sa ale zotavil, ale po\u010das jeho posledn\u00fdch 14 rokov \u017eivota bol \u010dasto postihovan\u00fd r\u00f4znymi chorobami. Okrem in\u00fdch chor\u00f4b mal \u017el\u010dov\u00e9 kamene a\u00a0oslepol na jedno oko.<\/p>\n Vern\u00fd a\u017e do konca<\/strong><\/p>\n Za\u010diatkom roku 1546 cestoval Luther do Eislebenu, do svojho rodn\u00e9ho mesta. K\u00e1zal tam a\u00a0potom sa pobral na cestu do Mansfeldu. Po\u010das tejto cesty e\u0161te dok\u00e1zal urovna\u0165 spor medzi dvoma bratmi, ktor\u00ed cestovali s\u00a0n\u00edm.<\/p>\n E\u0161te v\u00a0ten ve\u010der Lurher ochorel. Ke\u010f sa noc pominula, Lutherovi traja synovia: Jonas, Martin a\u00a0Paul a\u00a0nieko\u013eko jeho priate\u013eov sedelo po jeho boku. Naposledy sa ho p\u00fdtali: \u201eCtihodn\u00fd ot\u010de, stoj\u00ed\u0161 za Kristom a\u00a0za u\u010den\u00edm, ktor\u00e9 si k\u00e1zal?\u201c Reform\u00e1tor odpovedal zrete\u013ene: \u201e\u00c1no!\u201c Zomrel v\u00a0skor\u00fdch rann\u00fdch hodin\u00e1ch 18. febru\u00e1ra 1546.<\/p>\n Lutherovo telo bolo prevezen\u00e9 do Wittenbergu v sprievodetis\u00edcov tr\u00fachli\u010dov a\u00a0za sprievodu kostoln\u00fdch zvonov. Luther bol pochovan\u00fd pred kazate\u013enicou v\u00a0z\u00e1mockom kostole vo Wittembergu. V kostole, na ktor\u00e9ho dvere pred 21 rokmi pribil svojich 95 t\u00e9z.<\/p>\n Po jeho smrti man\u017eelka Katherine nap\u00edsala, ak\u00fd obrovsk\u00fd vplyv mal Luther na cirkev, slovami: \u201eKto by nebol smutn\u00fd a\u00a0zasiahnut\u00fd stratou tak vz\u00e1cneho \u010dloveka, ak\u00fdm bol m\u00f4j mu\u017e. Robil skvel\u00e9 veci nie len pre mesto alebo krajinu ale pre cel\u00fd svet.\u201c Mala pravdu. Lutherov hlas znel celou Eur\u00f3pou u\u017e po\u010das jeho \u017eivota a\u00a0odvtedy sa jeho vplyv \u0161\u00edri po celom svete u\u017e storo\u010dia.<\/p>\n Steven Lawson<\/em><\/a><\/p>\n Prelo\u017een\u00e9 z: http:\/\/www.ligonier.org\/blog\/fortress-truth-martin-luther\/<\/a><\/p>\n <\/p>\n \u010cl\u00e1nky Stevena Lawsona o reform\u00e1toroch prvej vlny:<\/p>\n Reform\u00e1cia a mu\u017ei na jej \u010dele https:\/\/pravdavlaske.sk\/clanky\/ Martin Luther bol historick\u00fdm velik\u00e1nom. Niektor\u00ed veria, \u017ee bol najv\u00fdznamnej\u0161ou eur\u00f3pskou osobnos\u0165ou druh\u00e9ho tis\u00edcro\u010dia. Bol priekopn\u00edkom reform\u00e1cie, prv\u00fd, pomocou ktor\u00e9ho Boh za\u010dal transform\u00e1ciu vtedaj\u0161ieho kres\u0165anstva a\u00a0cel\u00e9ho z\u00e1padn\u00e9ho sveta. Bol nepopierate\u013ene ved\u00facou osobnos\u0165ou nemeckej reform\u00e1cie. V\u00a0\u010dase cirkevnej korupcie a\u00a0odpadl\u00edctva bol stato\u010dn\u00fdm \u0161ampi\u00f3nom zap\u00e1len\u00fdm pre pravdu. Jeho siln\u00e9 k\u00e1zanie a\u00a0p\u00ed\u0161uce pero pomohlo obnovi\u0165 \u010dist\u00e9 evanjelium.<\/p>","protected":false},"author":13,"featured_media":5347,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[83],"tags":[179,149],"ppma_author":[217],"class_list":["post-5346","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-nazory","tag-biografia","tag-steven-lawson"],"authors":[{"term_id":217,"user_id":13,"is_guest":0,"slug":"ligonier-ministries","display_name":"Ligonier Ministries","avatar_url":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/?s=96&d=mm&r=g","0":null,"1":"","2":"","3":"","4":"","5":"","6":"","7":"","8":""}],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5346","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/13"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5346"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5346\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":11393,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5346\/revisions\/11393"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media\/5347"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5346"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5346"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5346"},{"taxonomy":"author","embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/ppma_author?post=5346"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}\n
\nPevnos\u0165 pravdy: Martin Luther https:\/\/pravdavlaske.sk\/clanky\/
\nRevolucion\u00e1r Z\u00fcrichu: Ulrich Zwingli https:\/\/pravdavlaske.sk\/clanky\/
\nVelik\u00e1n prekladate\u013eov: William Tyndale https:\/\/pravdavlaske.sk\/clanky\/
\nNe\u00fanavn\u00fd teol\u00f3g: Heinrich Bullinger https:\/\/pravdavlaske.sk\/clanky\/
\nTeol\u00f3g tis\u00edcro\u010dia: John Calvin https:\/\/pravdavlaske.sk\/clanky\/