\u201eNa po\u010diatku bolo Slovo,\u00a0to Slovo bolo u\u00a0Boha a\u00a0Boh bol to Slovo.\u201c J\u00e1n 1:1<\/p>\n
\u00davod prol\u00f3gu J\u00e1novho evanjelia sa stal najpr\u00edsnej\u0161ie sk\u00faman\u00fdm textom Nov\u00e9ho z\u00e1kona behom prv\u00fdch troch storo\u010d\u00ed hist\u00f3rie kres\u0165anstva. Spomedzi v\u0161etk\u00fdch teologick\u00fdch predmetov a\u00a0ot\u00e1zok, ktor\u00fdm \u010delila prvotn\u00e1 cirkev, nebolo ni\u010d naliehavej\u0161ie ako pochopenie osoby Je\u017ei\u0161a Krista cirkvou.<\/p>\n
Nov\u00fd z\u00e1kon venuje ve\u013ea pozornosti osobe a dielu Je\u017ei\u0161a: \u010do povedal, \u010do robil, odkia\u013e pri\u0161iel a\u00a0kde bol. Ale ni\u010d nezaujalo mysle intelektu\u00e1lnych l\u00eddrov prvotnej cirkvi viac ako ot\u00e1zka: \u201eK\u00fdm vlastne bol?\u201c<\/p>\n
Na ot\u00e1zku \u201eK\u00fdm bol Je\u017ei\u0161?\u201c sa n\u00e1m via\u017ee J\u00e1nova predstava slova Logos. Tento gr\u00e9cky term\u00edn, jednoducho prelo\u017een\u00fd ako \u201eslovo\u201c, bol tou najhlb\u0161ou my\u0161lienkou o Je\u017ei\u0161ovi predstavenou v Novom z\u00e1kone.<\/p>\n
Upozor\u0148ujeme na rozdiel, ktor\u00fd J\u00e1n rozli\u0161uje, ke\u010f p\u00ed\u0161e: \u201eTo Slovo bolo u Boha a\u00a0Boh bol to Slovo.\u201c J\u00e1n tu upad\u00e1 do rozporu dvoch tvrden\u00ed, ktor\u00e9 sa t\u00fdkaj\u00fa slova Logos, ke\u010f tvrd\u00ed, \u017ee medzi nimi nie je rozdiel. Ke\u010f povieme, \u017ee niekto alebo nie\u010do je s\u00a0niek\u00fdm in\u00fdm, tak to zvy\u010dajne znamen\u00e1 rozdiel medzi nimi. Mysl\u00edme t\u00fdm zrejm\u00fd rozdiel v\u00fdznamov medzi identitou a rozdielnos\u0165ou. Ke\u010f tvrd\u00edme, \u017ee dve veci s\u00fa toto\u017en\u00e9, zvy\u010dajne t\u00fdm mysl\u00edme, \u017ee medzi nimi nie je \u017eiadny rozdiel alebo rozli\u010dnos\u0165. Napriek tomu tu J\u00e1n vn\u00e1\u0161a dve veci: na jednej strane rozli\u0161uje medzi Logosom a Bohom, zatia\u013e \u010do na druhej strane identifikuje Logos s Bohom.<\/p>\n
Rozpor? Nie nevyhnutne, aj ke\u010f \u017eijeme v dobe, ke\u010f sa teol\u00f3govia, liber\u00e1lni aj konzervat\u00edvni, vy\u017e\u00edvaj\u00fa pr\u00e1ve v rozporoch. Ak si chceme zachova\u0165 teologick\u00fa rozvahu, mus\u00edme odmietnu\u0165 my\u0161lienku, \u017ee tieto tvrdenia s\u00fa v skuto\u010dnosti protichodn\u00e9. Nechceme ani pod\u013eahn\u00fa\u0165 popul\u00e1rnej ale pritom smrte\u013enej predstave, ktor\u00e1 je teraz popul\u00e1rna v b\u00fdval\u00fdch reformovan\u00fdch kruhoch, \u017ee skuto\u010dn\u00e9 rozpory m\u00f4\u017eu by\u0165 vyrie\u0161en\u00e9 v\u00a0Bo\u017eej mysli. Tento nov\u00fd iracionalizmus n\u00e1m d\u00e1va iracion\u00e1lneho Boha s iracion\u00e1lnou Bibliou a iracion\u00e1lnou teol\u00f3giou. A\u00a0v\u0161etko je to obhajovan\u00e9 iracion\u00e1lnou apologetikou. T\u00e1to predstava spo\u010d\u00edva na falo\u0161nej domnienke, \u017ee jedinou alternat\u00edvou k iracionalizmu je racionalizmus. Ale \u010dlovek nemus\u00ed by\u0165 rozumn\u00fd, aby bol racion\u00e1lny. \u00dalety do absurdnost\u00ed m\u00f4\u017eu pote\u0161i\u0165 existen\u010dn\u00fdch filozofov, ale o\u010dier\u0148uj\u00fa t\u00fdm pravdivos\u0165 Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho.<\/p>\n
Rovnako nem\u00f4\u017eme rie\u0161i\u0165 toto textu\u00e1lne nap\u00e4tie t\u00fdm, \u017ee budeme apelova\u0165 na absenciu ur\u010dit\u00e9ho \u010dl\u00e1nku (ako to robia Mormoni a Svedkovia Jehovovi) a\u00a0uprav\u00edme si text na: \u201eA Slovo bolo Bohom.\u201c Tento slab\u00fd pokus o rie\u0161enie prin\u00e1\u0161a len polyteizmus (existenciu viacer\u00fdch samostatn\u00fdch bohov).<\/p>\n
Tak\u00fdto typ ot\u00e1zok prin\u00fatil cirkev, aby tri storo\u010dia sk\u00famala a testovala kristologick\u00e9 formul\u00e1cie. M\u00ed\u013enikom vo vyznan\u00ed zo \u0161tvrt\u00e9ho storo\u010dia je Nikejsk\u00e9 vyznanie, \u010do ale nevpadlo na sc\u00e9nu ako nejak\u00e1 At\u00e9na z\u00a0n\u00e1padu Dia. Formul\u00e1cia doktr\u00edny o Trojici bola s\u00edce kodifikovan\u00e1 vo \u0161tvrtom storo\u010d\u00ed, ale nezrodila sa tam. Bo\u017eia trojjedinos\u0165 mala svoje korene v \u00farodnej p\u00f4de biblick\u00fdch textov v prvom storo\u010d\u00ed.<\/p>\n
Od za\u010diatku bola spornou ot\u00e1zka monoteizmu. Diskutovalo sa o my\u0161lienke monarchianizmu. Pozn\u00e1me slov\u00e1 ako monarcha alebo monarchia v be\u017enom rozhovore, preto\u017ee ich pou\u017e\u00edvame s oh\u013eadom na mot\u00fd\u013ea (Bab\u00f4\u010dka v\u00a0angli\u010dtine) a panovn\u00edkov. V gr\u00e9\u010dtine m\u00e1 tento v\u00fdraz predponu a kore\u0148.<\/p>\n
Je ir\u00f3niou, \u017ee kore\u0148 slova monarchia (\u201earch\u201c) sa objavuje v J\u00e1novi 1. kapitole,\u00a0 kde apo\u0161tol p\u00ed\u0161e: \u201eNa po\u010diatku…\u201c a slovo prelo\u017een\u00e9 ako za\u010diatok je \u201earch\u00e8\u201c. Toto slovo tie\u017e znamen\u00e1 \u201e\u0161\u00e9f\u201c alebo \u201epanovn\u00edk\u201c. V angli\u010dtine hovor\u00edme o archanjeloch, arci-nepriate\u013eoch, architektoch (hlavn\u00fdch stavite\u013eoch), arcibiskupoch, at\u010f. Vo v\u0161etk\u00fdch t\u00fdchto slov\u00e1ch arch\u00e8 znamen\u00e1 \u201e\u0161\u00e9f\u201c alebo \u201epanovn\u00edk.\u201c Ke\u010f prid\u00e1me predponu \u201emono\u201c do kore\u0148ov\u00e9ho arch\u00e8, dostaneme \u201ejedin\u00e9ho panovn\u00edka.\u201c Panovn\u00edk teda je jedin\u00fdm vl\u00e1dcom nad dan\u00fdm kr\u00e1\u013eovstvom (zvy\u010dajne je kr\u00e1\u013eom alebo kr\u00e1\u013eovnou).<\/p>\n
V prv\u00fdch storo\u010diach musela cirkev udr\u017eiava\u0165 jasne k\u00e1zan\u00fa predstavu monoteizmu s rovnako jasn\u00fdm potvrden\u00edm Kristovho bo\u017estva. A mohol by\u0165 tak zachovan\u00fd monoteizmus hl\u00e1san\u00edm bo\u017eskosti Krista a\u00a0dosiahnut\u00edm kritick\u00fdch rozmerov v tre\u0165om storo\u010d\u00ed a\u00a0napokon i vo \u0161tvrtom.<\/p>\n
Tretie storo\u010die bolo svedkom siln\u00e9ho \u00fatoku na kres\u0165anstvo r\u00f4znymi formami gnosticizmu, ktor\u00e9 prerastali do formy monarchizmu nazvan\u00e9ho \u201emodalistick\u00e9ho monarchizmu\u201c. Aby sme to pochopili, mus\u00edme porozumie\u0165 v\u00fdznamu pojmu \u201emode\u201c. M\u00f3d bol konkr\u00e9tnou \u201ehodnotou\u201c alebo \u201eprejavom danej reality\u201c. Popul\u00e1rna my\u0161lienka medzi gnostikmi bola, \u017ee Boh je najvy\u0161\u0161ou realitou. Jeho bytos\u0165 vy\u017earuje alebo vych\u00e1dza z jadra Jeho bytia. Ka\u017ed\u00e9 vy\u017earovanie alebo pr\u00fadenie predstavuje stupe\u0148 alebo \u00farove\u0148 Jeho bytosti. \u010c\u00edm je vy\u017earovanie, jeho stupe\u0148 a\u00a0\u00farove\u0148 vzdialenej\u0161ie od jadra bo\u017eskej bytosti, t\u00fdm menej \u201e\u010dist\u00e1\u201c je tak\u00e1 bo\u017esk\u00e1 bytos\u0165.<\/p>\n
Heretik Sabellius vyu\u010doval tento koncept. Porovn\u00e1val vz\u0165ah Logos k Bohu analogicky so slne\u010dn\u00fdmi l\u00fa\u010dmi vo\u010di slnku. Slne\u010dn\u00e9 l\u00fa\u010de maj\u00fa rovnak\u00fa podstatu alebo bytie ako slnko, ale m\u00f4\u017eu by\u0165 odl\u00ed\u0161en\u00e9 od slnka. Z modern\u00e9ho h\u013eadiska hovor\u00edme, \u017ee slnko je od n\u00e1s vzdialen\u00e9 dev\u00e4\u0165desiattri mili\u00f3nov m\u00ed\u013e, no my sme sa oteplili jeho l\u00fa\u010dmi, ktor\u00e9 s\u00fa na dosah ruky. Sabellius tvrdil, \u017ee Je\u017ei\u0161 bol \u201erovnakej podstaty\u201c (gr\u00e9cky homo-ousios) ako Boh, ale bol menej ako Boh. Sabellius a jeho modalistick\u00fd monarchizmus boli ods\u00faden\u00e9 ako kac\u00edrstvo v Antiochii v roku 267 a cirkev pou\u017e\u00edvala v\u00fdraz \u201epodstata\u201c (homoi-ousios), ke\u010f sa odvol\u00e1vala na Logos. Ide o to, \u017ee Logos, aj ke\u010f sa odli\u0161uje od Otca, sa plne \u201erovnak\u00fdm sp\u00f4sobom\u201c stoto\u017e\u0148uje s Otcom v Jeho bo\u017eskej bytosti.<\/p>\n
\u010coskoro po por\u00e1\u017eke Sabellia a modalistick\u00e9ho monarchizmu vznikla nov\u00e1 zhubnej\u0161ia forma monarchizmu. Je ir\u00f3niou, \u017ee jeho kol\u00edskou bola Antiochia, \u010do bolo miesto, kde bol Sabellius ods\u00faden\u00fd. Nov\u00e9 kac\u00edrstvo bolo nazvan\u00e9 \u201edynamick\u00fdm monarchizmom\u201c a niekedy aj \u201eadopciou\u201c. Antiochijsk\u00e1 \u0161kola Luciena, Pavla zo Samosaty a in\u00fdch vyprodukovali svojho najv\u00e4\u010d\u0161ieho predstavite\u013ea, Ariusa. To bolo u\u010denie Ariusa a jeho nasledovn\u00edkov, ktor\u00e9 vyprovokovalo kritick\u00fd Nicejsk\u00fd snem a Nicejsk\u00e9 vyznanie v roku 325.<\/p>\n
Preto\u017ee sa o tom bude \u010falej diskutova\u0165 v tomto vydan\u00ed \u010dasopisu Tabletalk, obmedz\u00edm svoje pripomienky s t\u00fdm, \u017ee nazna\u010d\u00edm, \u017ee Arius jednozna\u010dne poprel ve\u010dn\u00e9 bo\u017estvo Logos. Obhajoval sa ironicky t\u00fdm, \u017ee apeloval na ortodoxn\u00fa fr\u00e1zu \u201epodstata\u201c (homoi-ousios). Logos je len \u201eako\u201c Boh, ale On s\u00e1m nie je Bohom. V\u00e4\u010d\u0161ina kac\u00edrov ako Arius sa pok\u00fasila maskova\u0165 svoje kac\u00edrstvo pou\u017eit\u00edm ortodoxn\u00e9ho slovn\u00edka, aby sa niekam prepa\u0161ovali. Ari\u00e1nska hrozba bola tak\u00e1 ve\u013ek\u00e1, \u017ee cirkev zmenila svoj v\u00fdber podmienok na definovanie vz\u0165ahu Logosu k Otcovi. Term\u00edn, ktor\u00fd cirkev predt\u00fdm odmietla v spore so Sabelliom v tre\u0165om storo\u010d\u00ed, homoousios (\u201etej istej podstaty\u201c), bol vyzdvihnut\u00fd na ortodoxn\u00e9 u\u010denie. T\u00fdm tento pojem, samozrejme, nebol ur\u010den\u00fd pre navr\u00e1tanie sa\u00a0 k Sabelliovmu modalizmu: sk\u00f4r bol pou\u017eit\u00fd k potvrdeniu, \u017ee Logos m\u00e1 rovnak\u00fa bo\u017esk\u00fa podstatu ako Boh – spolu-ve\u010dn\u00fd, spolu-z\u00e1kladn\u00fd, nestvoren\u00fd.<\/p>\n
D\u00f4le\u017eitos\u0165 v\u00fdberu t\u00fdchto slov pod\u010diarkuje \u010dervenou farbou, ako v\u00e1\u017ene cirkev vzala hrozbu arianizmu a ako rezol\u00fatne chr\u00e1nila svoje vyznanie pln\u00e9ho bo\u017estva Krista. Toto bol definuj\u00faci moment kres\u0165anstva vo \u0161tvrtom storo\u010d\u00ed.<\/p>\n