{"id":5280,"date":"2017-09-11T20:32:14","date_gmt":"2017-09-11T18:32:14","guid":{"rendered":"http:\/\/d.websupport.sk\/pravdavlaske.sk\/?p=5280"},"modified":"2025-12-11T13:55:10","modified_gmt":"2025-12-11T12:55:10","slug":"skoncila-reformacia","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/clanky\/nazory\/skoncila-reformacia\/","title":{"rendered":"Skon\u010dila reform\u00e1cia?"},"content":{"rendered":"

Vyhl\u00e1senie evanjelik\u00e1lneho presved\u010denia<\/strong><\/p>\n

V predve\u010der 500. v\u00fdro\u010dia protestantskej reform\u00e1cie maj\u00fa evanjelik\u00e1lni kres\u0165ania na celom svete pr\u00edle\u017eitos\u0165 nanovo reflektova\u0165 odkaz reform\u00e1cie pre cirkev Je\u017ei\u0161a Krista na celom svete a pre \u0161\u00edrenie diela evanjelia. Ekumenick\u00e9 priate\u013estv\u00e1 ostatn\u00e9ho obdobia vytvorili po storo\u010diach sporov a nap\u00e4t\u00fdch vz\u0165ahov medzi evanjelik\u00e1lmi a katol\u00edkmi vhodn\u00e9 podmienky pre niektor\u00fdch vodcov v oboch t\u00e1boroch k tomu, aby vyhl\u00e1sili, \u017ee reform\u00e1cia sa vlastne skon\u010dila a \u017ee p\u00f4vodn\u00e9 teologick\u00e9 nezhody, ktor\u00e9 viedli v 16. storo\u010d\u00ed k rozkolu z\u00e1padn\u00e9ho kres\u0165anstva, s\u00fa vyrie\u0161en\u00e9.<\/p>\n

Pre\u010do niektor\u00ed tvrdia, \u017ee reform\u00e1cia skon\u010dila?<\/strong><\/p>\n

Na podporu tvrdenia, \u017ee reform\u00e1cia skon\u010dila, sa v\u0161eobecne uv\u00e1dzaj\u00fa dva hlavn\u00e9 d\u00f4vody:<\/p>\n

    \n
  1. V\u00fdzvy pre kres\u0165anstvo (napr. sekularizmus a islam) s\u00fa tak\u00e9 znepokojuj\u00face, \u017ee protestanti a katol\u00edci si u\u017e dlh\u0161ie nem\u00f4\u017eu dovoli\u0165 zosta\u0165 rozdelen\u00fdmi. Zjednoten\u00e9 svedectvo (mo\u017eno s p\u00e1pe\u017eom ako hlavn\u00fdm hovorcom?) by ve\u013emi prospelo glob\u00e1lnemu kres\u0165anstvu.<\/li>\n
  2. Historick\u00e9 teologick\u00e9 rozdelenia (napr. spasenie jedine skrze vieru, kone\u010dn\u00e1 autorita Biblie, prim\u00e1t r\u00edmskeho biskupa) sa pova\u017euj\u00fa za z\u00e1le\u017eitosti legit\u00edmnych rozdielov v d\u00f4razoch ale nie ostr\u00fdch delen\u00ed a kontrastov, ktor\u00e9 by br\u00e1nili spolo\u010dnej jednote.<\/li>\n<\/ol>\n

    Spolo\u010dn\u00e1\u00a0sila t\u00fdchto argumentov zm\u00e4k\u010dila sp\u00f4sob, ak\u00fdm evanjelik\u00e1li ch\u00e1pu a hodnotia R\u00edmsko-katol\u00edcku cirkev.<\/p>\n

    Je tie\u017e d\u00f4le\u017eit\u00e9 pripomen\u00fa\u0165, \u017ee glob\u00e1lny evanjelikalizmus (na rozdiel od r\u00edmskeho katolicizmu) v minulom storo\u010d\u00ed prudko r\u00e1stol. Skuto\u010dnos\u0165, \u017ee mili\u00f3ny katol\u00edkov sa v ned\u00e1vnych rokoch stali evanjelik\u00e1lmi, neuniklo pozornosti r\u00edmsko-katol\u00edckych vodcov. Preto sa usiluj\u00fa strategicky reagova\u0165 na t\u00fato stratu svojich vern\u00fdch t\u00fdm, \u017ee si osvojuj\u00fa tradi\u010dn\u00fd evanjelik\u00e1lny jazyk (napr. obr\u00e1tenie, evanjelium, misia a milos\u0165) a vstupuj\u00fa do ekumenick\u00fdch dial\u00f3gov s cirkvami, ktor\u00e9 predt\u00fdm odsudzovali. Medzi katol\u00edkmi a protestantmi, kde vo\u013eakedy existovalo doktrin\u00e1lne nepriate\u013estvo a prenasledovanie, s\u00fa priate\u013esk\u00e9 vz\u0165ahy a dial\u00f3g. St\u00e1le v\u0161ak zost\u00e1va ot\u00e1zka: Zmizli z\u00e1kladn\u00e9 rozdiely medzi katol\u00edkmi a protestantmi\/evanjelik\u00e1lmi?<\/p>\n

    Skon\u010dila reform\u00e1cia?<\/strong><\/p>\n

    Vo v\u0161etkej svojej variabilite a niekedy aj v konfliktn\u00fdch tendenci\u00e1ch bola protestantsk\u00e1 reform\u00e1cia v kone\u010dnom d\u00f4sledku volan\u00edm: 1. k obnove autority Biblie nad cirkvou a 2. k uznaniu skuto\u010dnosti, \u017ee sp\u00e1su a ospravedlnenie pred Bohom dost\u00e1vame jedine skrze vieru.<\/p>\n

    Rovnako ako pred 5 storo\u010diami, r\u00edmsky katolicizmus je st\u00e1le n\u00e1bo\u017eensk\u00fdm syst\u00e9mom, ktor\u00fd nespo\u010d\u00edva jedine na P\u00edsme. Z katol\u00edckeho poh\u013eadu je Biblia iba jedn\u00fdm zo zdrojov autority ale nie jedin\u00fdm, ani nie najvy\u0161\u0161\u00edm zdrojom. Pod\u013ea tohto poh\u013eadu Bibliu predch\u00e1dza trad\u00edcia a t\u00e1 Bibliu aj presahuje. Trad\u00edcia nie je zjaven\u00e1 iba v P\u00edsme ale aj v pokra\u010duj\u00facom u\u010den\u00ed cirkvi a v jej s\u00fa\u010dasnej agende, nech by \u0148ou bolo \u010doko\u013evek. Preto\u017ee P\u00edsmo nem\u00e1 posledn\u00e9 slovo, katol\u00edcke u\u010denie a prax zost\u00e1vaj\u00fa otvoren\u00e9 a preto v jadre nepreh\u013eadn\u00e9.<\/p>\n

    Teologick\u00e1 met\u00f3da r\u00edmskeho katolicizmu je silne ilustrovan\u00e1 vyhl\u00e1sen\u00edm troch dogiem (teda z\u00e1v\u00e4znej viery), ktor\u00e9 nemaj\u00fa v\u00f4bec \u017eiadnu biblick\u00fa oporu. Je to dogma o M\u00e1riinom nepo\u0161kvrnenom po\u010dat\u00ed z roku 1854, dogma o p\u00e1pe\u017eovej neomylnosti z roku 1870 a dogma o telesnom nanebovzat\u00ed M\u00e1rie z roku 1950. Tieto dogmy (popri mnoh\u00fdch in\u00fdch) nereprezentuj\u00fa biblick\u00e9 u\u010denie: v skuto\u010dnosti mu celkom jednozna\u010dne\u00a0protire\u010dia. V r\u00e1mci katol\u00edckeho syst\u00e9mu to nevad\u00ed, lebo tento syst\u00e9m nespo\u010d\u00edva jedine na autorite P\u00edsma. Formulova\u0165 nov\u00fa dogmu m\u00f4\u017ee trva\u0165 dve tis\u00edcro\u010dia, ale preto\u017ee P\u00edsmo nem\u00e1 posledn\u00e9 slovo, katol\u00edcka cirkev m\u00f4\u017ee tak\u00e9 novoty nakoniec prija\u0165.<\/p>\n

    \u010co sa t\u00fdka u\u010denia o sp\u00e1se, mnoh\u00ed maj\u00fa dojem, \u017ee doch\u00e1dza k rast\u00facemu zbli\u017eovaniu oh\u013eadne ospravedlnenia vierou a \u017ee od 16. storo\u010dia sa nap\u00e4tia medzi katol\u00edkmi a evanjelik\u00e1lmi podstatne zmen\u0161ili. R\u00edmsko-katol\u00edcka cirkev reagovala proti protestantskej reform\u00e1cii na tridentskom koncile (1545-1563) ostro, ke\u010f vyhl\u00e1sila \u201ekliatbu\u201c na t\u00fdch, ktor\u00ed sa prid\u0155\u017eaj\u00fa ospravedlnenia jedine vierou a potvrdil u\u010denie, \u017ee sp\u00e1sa je d\u00f4sledkom spolupr\u00e1ce \u010dloveka s vlo\u017eenou milos\u0165ou a nie samotn\u00fdm Bo\u017e\u00edm aktom zalo\u017een\u00fdm jedine na milosti, ktor\u00fa prij\u00edmame jedine vierou.<\/p>\n

    Niektor\u00ed tvrdia, \u017ee toto rozdelenie bolo prekonan\u00e9 \u201eSpolo\u010dn\u00fdm vyhl\u00e1sen\u00edm k u\u010deniu o ospravedlnen\u00ed\u201c, ktor\u00e9 podp\u00edsala R\u00edmsko-katol\u00edcka cirkev a Svetov\u00fd luter\u00e1nsky zv\u00e4z v roku 1999. Hoci tento dokument je \u00fastretovej\u0161\u00ed k biblick\u00e9mu ch\u00e1paniu ospravedlnenia, predsa explicitne potvrdzuje n\u00e1zor tridentsk\u00e9ho koncilu o ospravedlnen\u00ed. St\u00e1le platia v\u0161etky jeho ods\u00fadenia historick\u00fdch protestantsk\u00fdch\/evanjelik\u00e1lnych presved\u010den\u00ed; akur\u00e1t sa neuplat\u0148uj\u00fa na t\u00fdch, \u010do sa hl\u00e1sia k zahmlen\u00e9mu stanovisku tohto Spolo\u010dn\u00e9ho vyhl\u00e1senia.<\/p>\n

    Ako v Tridente tak aj v Spolo\u010dnom vyhl\u00e1sen\u00ed o ospravedlnen\u00ed je ospravedlnenie procesom, ktor\u00fd je stv\u00e1rnen\u00fd v cirkevnej sviatosti (krst); neprij\u00edma sa jedine vierou. Je to cesta, ktor\u00e1 si vy\u017eaduje pr\u00edspevok veriaceho a jeho pokra\u010duj\u00facu spolu\u00fa\u010das\u0165 vo sviatostnom syst\u00e9me. V \u017eiadnom pr\u00edpade nejde o Bo\u017eiu spravodlivos\u0165, ktor\u00fa Kristus pripo\u010d\u00edtava\u00a0veriacemu, tak\u017ee nem\u00f4\u017ee existova\u0165 ani istota spasenia veriaceho. Navy\u0161e n\u00e1h\u013ead R\u00edmsko-katol\u00edckej cirkvi sa prejavuje jej pokra\u010duj\u00facim pou\u017e\u00edvan\u00edm odpustkov (teda odpusten\u00edm trestu za hriech, ktor\u00e9 cirkev ude\u013euje pri zvl\u00e1\u0161tnych pr\u00edle\u017eitostiach). Pr\u00e1ve teol\u00f3gia odpustkov bola sp\u00fa\u0161\u0165a\u010dom reform\u00e1cie, ale tento syst\u00e9m obnovil p\u00e1pe\u017e Franti\u0161ek znovu v roku Milosti (2015-2016). To dokazuje, \u017ee z\u00e1kladn\u00fd n\u00e1h\u013ead R\u00edmsko-katol\u00edckej cirkvi na sp\u00e1su, ktor\u00e1 je z\u00e1visl\u00e1 na spolo\u010denstve Cirkvi, distrib\u00facii milosti prostredn\u00edctvom jej sviatost\u00ed, pr\u00edhovore sv\u00e4t\u00fdch a o\u010distci, je st\u00e1le rovnako nebiblick\u00e1 a pevne na svojom mieste aj po tomto \u201eSpolo\u010dnom vyhl\u00e1sen\u00ed o ospravedlnen\u00ed\u201c.<\/p>\n

    Poh\u013ead dopredu<\/strong><\/p>\n

    \u010co plat\u00ed o R\u00edmsko-katol\u00edckej cirkvi ako doktrin\u00e1lnej a in\u0161titucion\u00e1lnej skuto\u010dnosti neplat\u00ed nevyhnutne o jednotliv\u00fdch katol\u00edkoch. Bo\u017eia milos\u0165 p\u00f4sob\u00ed v mu\u017eoch a \u017een\u00e1ch, ktor\u00ed sa kajaj\u00fa a d\u00f4veruj\u00fa jedine Bohu, ktor\u00ed odpovedaj\u00fa na Bo\u017eie evanjelium tak, \u017ee \u017eij\u00fa ako u\u010den\u00edci Je\u017ei\u0161a Krista, ktor\u00ed sa Ho usiluj\u00fa pozna\u0165, nasledova\u0165 a zoznamova\u0165 s N\u00edm aj in\u00fdch.<\/p>\n

    Ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161iu opatrnos\u0165 je v\u0161ak treba prejavova\u0165 vo\u010di in\u0161titu\u010dnej R\u00edmsko-katol\u00edckej cirkvi pre jej nekontrolovan\u00e9 nebiblick\u00e9 dogmatick\u00e9 vyhl\u00e1senia a komplexn\u00fa politick\u00fa a diplomatick\u00fa \u0161trukt\u00faru. Jej s\u00fa\u010dasn\u00e9 snahy o obnovu r\u00f4znych str\u00e1nok katol\u00edckeho \u017eivota a bohoslu\u017eby (napr. dostupnos\u0165 Biblie, liturgick\u00e1 obnova, rast\u00faca \u00faloha laikov, charizmatick\u00e9 hnutie) samy o sebe nedokazuj\u00fa, \u017ee R\u00edmsko-katol\u00edcka cirkev je oddan\u00e1 podstatnej reforme pod\u013ea Bo\u017eieho slova. V na\u0161om glob\u00e1lnom svete povzbudzujeme spolupr\u00e1cu medzi evanjelik\u00e1lmi a katol\u00edkmi v oblastiach spolo\u010dn\u00e9ho z\u00e1ujmu, ak\u00fdmi s\u00fa napr\u00edklad ochrana \u017eivota alebo presadzovanie n\u00e1bo\u017eenskej slobody. Tak\u00fato spolupr\u00e1cu podporujeme aj s \u013eu\u010fmi in\u00fdch n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch orient\u00e1ci\u00ed a ideol\u00f3gi\u00ed. Povzbudzujeme \u00fasilie k spolupr\u00e1ci, ke\u010f ide o spolo\u010dn\u00e9 hodnoty v etick\u00fdch, soci\u00e1lnych, kult\u00farnych a politick\u00fdch z\u00e1le\u017eitostiach. Av\u0161ak ke\u010f ide o nap\u013a\u0148anie misijnej \u00falohy ohlasovania a zobrazovania evanjelia Je\u017ei\u0161a Krista cel\u00e9mu svetu, evanjelik\u00e1li musia pozorne zachov\u00e1va\u0165 jasn\u00e9 normy biblick\u00e9ho evanjelia pri formovan\u00ed ak\u00fdchko\u013evek platforiem a koal\u00edci\u00ed.<\/p>\n

    Stanovisko, ktor\u00e9 sme tu artikulovali, je odrazom historick\u00fdch evanjelik\u00e1lnych presved\u010den\u00ed s t\u00fa\u017ebou po jednote medzi veriacimi v Je\u017ei\u0161a Krista pod\u013ea pravdy evanjelia (Odr\u00e1\u017eka 1). Ot\u00e1zky, ktor\u00e9 viedli k zrodu reform\u00e1cie pred 500 rokmi, s\u00fa st\u00e1le \u017eiv\u00e9 pre cel\u00fa kres\u0165ansk\u00fa cirkev aj v 21. storo\u010d\u00ed. V\u00edtame ka\u017ed\u00fa pr\u00edle\u017eitos\u0165 k ich objas\u0148ovaniu, ale spolu s reform\u00e1tormi sa evanjelik\u00e1li prizn\u00e1vaj\u00fa k z\u00e1kladn\u00e9mu presved\u010deniu, \u017ee na\u0161ou kone\u010dnou autoritou je Biblia a \u017ee spasen\u00ed a ospravedlnen\u00ed sme jedine vierou.<\/p>\n

    Odr\u00e1\u017eka 1: Tieto z\u00e1kladn\u00e9 presved\u010denia s\u00fa vyjadren\u00e9 v ofici\u00e1lnych dokumentoch dvoch glob\u00e1lnych evanjelik\u00e1lnych organiz\u00e1ci\u00ed, Svetov\u00e9ho evanjelik\u00e1lneho zv\u00e4zu a Lausansk\u00e9ho hnutia. Po rie\u0161en\u00ed tak\u00fdch t\u00e9m, ak\u00fdmi je mariol\u00f3gia, autorita cirkvi, p\u00e1pe\u017estvo a jeho neomylnos\u0165, ospravedlnenie vierou, sviatosti a eucharistia, ako aj misia cirkvi, Svetov\u00fd evanjelik\u00e1lny zv\u00e4z zhr\u0148uje: \u201eSpolupr\u00e1ca v misii medzi evanjelik\u00e1lmi a katol\u00edkmi je v\u00e1\u017ene s\u0165a\u017een\u00e1 pre \u201eneprekonate\u013en\u00e9\u201c prek\u00e1\u017eky.\u201c (World Evangelical Fellowship, Evangelical Perspective on Roman Catholicism (1986) in Paul G. Schrotenboer (ed.), Roman Catholicism, A Contemporary Evangelical Perspective (Grand Rapids: Baker Book House, 1987, s. 93). Tento poh\u013ead sa odr\u00e1\u017ea aj v pr\u00edle\u017eitostnom lausannskom \u010dl\u00e1nku z roku 1980 \u201eO kres\u0165anskom svedectve nomin\u00e1lnym kres\u0165anom medzi r\u00edmskymi katol\u00edkmi\u201c a v pozn\u00e1mke autora Lausansk\u00e9ho z\u00e1v\u00e4zku Johna Stotta: \u201eSme pripraven\u00ed spolupracova\u0165 s nimi (r\u00edmskymi katol\u00edkmi, pravosl\u00e1vnymi a liber\u00e1lnymi protestantmi) v konan\u00ed dobr\u00fdch skutkov kres\u0165ansk\u00e9ho s\u00facitu a soci\u00e1lnej spravodlivosti. Vtedy, ke\u010f sme vyzvan\u00ed k spolo\u010dnej evanjeliz\u00e1cii, ocit\u00e1me sa v bolestnej dileme, lebo spolo\u010dn\u00e9 svedectvo si vy\u017eaduje spolo\u010dn\u00fa vieru a spolupr\u00e1ca v evanjeliz\u00e1cii z\u00e1vis\u00ed od s\u00fahlasu na obsahu evanjelia.\u201c (Lausansk\u00fd v\u00fdbor pre svetov\u00fa evanjeliz\u00e1ciu. \u201eLausansk\u00fd pr\u00edle\u017eitostn\u00fd \u010dl\u00e1nok 10 O kres\u0165anskom svedectve nomin\u00e1lnym kres\u0165anom medzi r\u00edmskymi katol\u00edkmi\u201c (Pattaya, Thaisko, 1980); John Stott, Make the Truth Known. Maintaining the Evangelical Faith Today. Leceister: UCCF Booklets, 1983, s. 3-4).<\/p>\n

    Prelo\u017een\u00e9 z: http:\/\/www.isthereformationover.com\/documents\/Is%20the%20Reformation%20Over-%20A%20Statement%20of%20Evangelical%20Convictions.pdf<\/a><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

    Vyhl\u00e1senie evanjelik\u00e1lneho presved\u010denia V predve\u010der 500. v\u00fdro\u010dia protestantskej reform\u00e1cie maj\u00fa evanjelik\u00e1lni kres\u0165ania na celom svete pr\u00edle\u017eitos\u0165 nanovo reflektova\u0165 odkaz reform\u00e1cie pre cirkev Je\u017ei\u0161a Krista na celom svete a pre \u0161\u00edrenie diela evanjelia.<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":5281,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[83],"tags":[124,142],"ppma_author":[188],"class_list":["post-5280","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-nazory","tag-cirkevna-historia","tag-zivot-v-cirkvi"],"authors":[{"term_id":188,"user_id":1,"is_guest":0,"slug":"laskavpravde","display_name":"laskavpravde","avatar_url":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/1f85f2b66cf57365f5b82b73bc6991c8bb7d11df69fbfb735860f9ef5048cd66?s=96&d=mm&r=g","0":null,"1":"","2":"","3":"","4":"","5":"","6":"","7":"","8":""}],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5280","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5280"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5280\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":11425,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5280\/revisions\/11425"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media\/5281"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5280"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5280"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5280"},{"taxonomy":"author","embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/ppma_author?post=5280"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}