{"id":5216,"date":"2017-08-30T10:32:24","date_gmt":"2017-08-30T08:32:24","guid":{"rendered":"http:\/\/d.websupport.sk\/pravdavlaske.sk\/?p=5216"},"modified":"2019-11-15T13:28:06","modified_gmt":"2019-11-15T12:28:06","slug":"doktrina-trojice-co-sa-skutocne-stalo-na-koncile-v-nicei","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/clanky\/nazory\/doktrina-trojice-co-sa-skutocne-stalo-na-koncile-v-nicei\/","title":{"rendered":"Doktr\u00edna Trojice: \u010co sa skuto\u010dne stalo na koncile v\u00a0Nicei?"},"content":{"rendered":"<p>Nicejsk\u00fd koncil je \u010dasto nespr\u00e1vne prezentovan\u00fd sektami a\u00a0in\u00fdm n\u00e1bo\u017eensk\u00fdmi hnutiami. Skuto\u010dn\u00fdm z\u00e1ujmom koncilu pritom bolo jasne a\u00a0jednozna\u010dne vysvetli\u0165 vz\u0165ah medzi Otcom a\u00a0Synom. Je Kristus stvoren\u00fd alebo je prav\u00fdm Bohom? Koncil vyslovil, \u017ee je prav\u00fdm Bohom. Napriek tomu sa oponenti Kristovho bo\u017estva jednoducho nevzd\u00e1vali ani po tom, \u010do koncil vyriekol rozhodnutie. <!--more-->Naopak, takmer sa im podarilo zvr\u00e1ti\u0165 rozhodnutie Nicejsk\u00e9ho koncilu o\u00a0Kristovom bo\u017estve. Ale vern\u00ed kres\u0165ania, ako napr\u00edklad Atan\u00e1zius, pokra\u010dovali v\u00a0obrane pravdy a\u00a0nakoniec pravda zv\u00ed\u0165azila nad bludom.<\/p>\n<p>Jedna diskusia s\u00a0mojim zn\u00e1mym, mormonom, naber\u00e1 na intenzite. \u201eTy v\u00a0skuto\u010dnosti ned\u00f4veruje\u0161 Biblii,\u201c povedal mormon \u201epreto\u017ee v\u00a0skuto\u010dnosti nevie\u0161, ktor\u00e9 knihy do nej patria. H\u013ead\u00ed\u0161 na t\u00fa skupinu mu\u017eov, ktor\u00ed sa zi\u0161li spolu a\u00a0rozhodli o\u00a0k\u00e1none P\u00edsma na koncile v\u00a0Nicei. Niektor\u00e9 knihy vybrali, in\u00e9 odmietli.\u201c Nieko\u013ek\u00ed \u010fal\u0161\u00ed po\u010d\u00favaj\u00fa na\u0161u konverz\u00e1ciu pri Ju\u017enej br\u00e1ne mormonsk\u00e9ho chr\u00e1mu v meste\u00a0Salt Lake City. Bolo to na hlavnej mormonskej konferencii, kde som op\u00e4\u0165 po\u010dul prezentova\u0165 koncil v\u00a0Nicei ako bod v\u00a0hist\u00f3rii, kedy sa stalo nie\u010do nespr\u00e1vne, kde skupina bezmenn\u00fdch a\u00a0nezn\u00e1mych mu\u017eov rozhodla, \u010domu m\u00e1me veri\u0165. R\u00fdchlo som ho o\u00a0Nicei opravil. Na tomto koncile sa ni\u010d nerozhodlo a\u00a0nehovorilo o\u00a0k\u00e1none P\u00edsma.<sup>1<\/sup> Pripomenul som si, ako \u010dasto je spojenie <em>Nicejsk\u00fd koncil<\/em> pou\u017e\u00edvan\u00e9 ako obvinenie t\u00fdmi, ktor\u00ed odmietaj\u00fa kres\u0165ansk\u00fa vieru. Vyzn\u00e1va\u010di New Age \u010dasto tvrdia, \u017ee koncil odstr\u00e1nil u\u010denie o\u00a0reinkarn\u00e1cii z\u00a0Biblie.<sup>2<\/sup> A\u00a0samozrejme Svedkovia Jehovovi a\u00a0kritici Kristovej bo\u017eskosti poukazuj\u00fa na koncil ako na \u201eza\u010diatok Trojice\u201c alebo \u201eke\u010f po prv\u00fdkr\u00e1t bola bo\u017eskos\u0165 Kristova prehl\u00e1sen\u00e1 za ortodoxn\u00e9 u\u010denie.\u201c In\u00ed ho vidia ako za\u010diatok spojenia cirkvi a\u00a0\u0161t\u00e1tu na z\u00e1klade \u00fa\u010dasti r\u00edmskeho cis\u00e1ra Kon\u0161tant\u00edna na koncile. Niektor\u00ed dokonca hovoria o\u00a0za\u010diatku r\u00edmsko-katol\u00edckej cirkvi.<\/p>\n<p><strong>Pozadie<\/strong><\/p>\n<p>S\u00a0v\u00fdnimkou apo\u0161tolsk\u00e9ho koncilu v\u00a0Jeruzaleme zaznamenan\u00e9ho v\u00a0Skutkoch 15, Nicejsk\u00fd koncil presahuje skor\u0161ie cirkevn\u00e9 koncily \u010do do rozsahu aj zamerania. Luther ho nazval \u201enajposv\u00e4tnej\u0161\u00edm zo v\u0161etk\u00fdch koncilov.\u201c<sup>3<\/sup> Ke\u010f 19. j\u00fana 325 za\u010dal, plamene prenasledovania e\u0161te nestihli vychladn\u00fa\u0165. R\u00edmska r\u00ed\u0161a bola ne\u00faspe\u0161n\u00e1 vo svojom pokuse vyhubi\u0165 kres\u0165ansk\u00fa vieru. Uplynulo \u0161trn\u00e1s\u0165 rokov od skon\u010denia posledn\u00e9ho prenasledovania za cis\u00e1ra Gal\u00e9ria. Mnoh\u00ed z\u00a0mu\u017eov, z\u00a0ktor\u00fdch sa skladal Nicejsk\u00fd koncil, niesli na svojich tel\u00e1ch jazvy prenasledovania. Boli ochotn\u00ed trpie\u0165 pre meno Kristovo.<\/p>\n<p>Koncil zvolal cis\u00e1r Kon\u0161tant\u00edn. Popredn\u00ed biskupi v\u00a0cirkvi s\u00fahlasili s\u00a0\u00fa\u010das\u0165ou, preto\u017ee sa jednalo o\u00a0ve\u013emi v\u00e1\u017enu vec. Aby sme pochopili, pre\u010do bol zvolan\u00fd prv\u00fd univerz\u00e1lny koncil, mus\u00edme sa vr\u00e1ti\u0165 sp\u00e4\u0165 do obdobia okolo roku 318.<\/p>\n<p>V\u00a0\u013eudnatom predmest\u00ed Alexandrie, nazvanom Baucalis, ob\u013e\u00faben\u00fd presbyter, ktor\u00fd sa volal \u00c1rius, za\u010dal vyu\u010dova\u0165 v\u00a0rozpore s alexandrijsk\u00fdm biskupom Alexandrom. Obzvl\u00e1\u0161\u0165 nes\u00fahlasil s\u00a0Alexandrom v\u00a0u\u010den\u00ed o\u00a0ve\u010dnej existencii Je\u017ei\u0161a Krista, Bo\u017eieho Syna, ktor\u00fd bol od ve\u010dnosti sploden\u00fd Otcom. Naproti tomu, \u00c1rius trval na tom, \u017ee \u201ebol \u010das, kedy Syn neexistoval.\u201c Kristus musel tak by\u0165 zapo\u010d\u00edtan\u00fd medzi stvorenstvo a hoci iste vysoko vyv\u00fd\u0161en\u00fd ale predsa len stvoren\u00fd. Alexander br\u00e1nil svoju poz\u00edciu a\u00a0netrvalo dlho, k\u00fdm bol \u00c1rius prehl\u00e1sen\u00fd za odpadl\u00edka na miestnom koncile v\u00a0roku 321. Ale t\u00fdm sa z\u00e1le\u017eitos\u0165 neskon\u010dila. \u00c1rius sa jednoducho presunul do Palest\u00edny a\u00a0za\u010dal propagova\u0165 svoje my\u0161lienky tam. Alexander nap\u00edsal listy cirkv\u00e1m v\u00a0tejto oblasti, aby ich varoval pred t\u00fdmi, ktor\u00fdch nazval \u201eexukonti\u00e1ni\u201c pod\u013ea gr\u00e9ckej fr\u00e1zy znamenaj\u00facej \u201ez ni\u010doho\u201c. \u00c1rius u\u010dil, \u017ee Syn Bo\u017e\u00ed bol stvoren\u00fd \u201ez ni\u010doho\u201c. \u00c1rius na\u0161iel posluch\u00e1\u010dov svojho u\u010denia a\u00a0v\u00a0priebehu nieko\u013ek\u00fdch rokov sa diskusia stala tak b\u00farlivou, \u017ee sa dostala aj do pozornosti cis\u00e1ra Kon\u0161tant\u00edna. Cis\u00e1r upevnil svoje postavenie v\u00a0r\u00ed\u0161i a\u00a0sna\u017eil sa zjednocova\u0165 r\u00ed\u0161u po ka\u017edej str\u00e1nke. Vn\u00edmal rozdelenie v\u00a0kres\u0165anskej cirkvi tak, \u017ee by sa mohlo sta\u0165 \u010fal\u0161\u00edm destabilizuj\u00facim faktorom v\u00a0jeho r\u00ed\u0161i, a\u00a0preto sa rozhodol tento probl\u00e9m rie\u0161i\u0165.<sup>4<\/sup> Dostalo sa mu povzbudenia od mu\u017eov ako H\u00f3zius, biskup z\u00a0Cordovi a\u00a0Eus\u00e9bius z\u00a0C\u00e9zarei a\u00a0Kon\u0161tant\u00edn sa tak stal ofici\u00e1lnym zvol\u00e1vate\u013eom koncilu.<sup>5<\/sup><\/p>\n<p><strong>\u00da\u010dastn\u00edci a\u00a0ich poh\u013eady<\/strong><\/p>\n<p>Nicejsk\u00fd koncil bol z\u00a0v\u00e4\u010d\u0161ej miery z\u00e1le\u017eitos\u0165ou V\u00fdchodnej \u010dasti r\u00ed\u0161e. Pod\u013ea trad\u00edcie sa ho z\u00fa\u010dastnilo 318 biskupov, hoci ve\u013ea historikov si mysl\u00ed, \u017ee toto \u010d\u00edslo je nadsaden\u00e9. Preva\u017en\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina pri\u0161la z\u00a0v\u00fdchodu. Menej ako tucet z\u00e1stupcov zo zvy\u0161ku r\u00ed\u0161e.<\/p>\n<p>Koncil bol rozdelen\u00fd do troch skup\u00edn. Na pr\u00edkaz cis\u00e1ra sa z\u00fa\u010dastnil aj \u00c1rius s\u00a0nieko\u013ek\u00fdmi svojimi st\u00fapencami. Najviac zn\u00e1mymi z\u00a0nich boli dvaja egyptsk\u00ed biskupi, Theonas a\u00a0Secundus, ale aj Eus\u00e9bius z\u00a0Nicomedie. T\u00e1to skupina reprezentovala n\u00e1zor, \u017ee Kristus bol rozdielnej podstaty (gr\u00e9cky: heteroousios) od Boha Otca, a\u00a0teda \u017ee je stvoren\u00edm. Ortodoxn\u00e1 skupina bola veden\u00e1 hlavne H\u00f3ziom z\u00a0Cordovi a\u00a0Alexandrom z\u00a0Alexandrie (sprev\u00e1dzan\u00fd brilantn\u00fdm mlad\u00fdm diakonom a\u00a0neskor\u0161\u00edm l\u00eddrom nicejskej strany, Atan\u00e1ziom<sup>6<\/sup>). T\u00edto reprezentovali n\u00e1zor, \u017ee Kristus bol rovnakej podstaty (gr\u00e9cky: homoousios<sup>7<\/sup>) ako Boh Otec, a\u00a0teda \u017ee mal od ve\u010dnosti rovnak\u00fa podstatu ako Boh. In\u00e1 skupina, naz\u00fdvan\u00e1 aj \u201emiernej\u0161\u00ed ari\u00e1ni\u201c, ned\u00f4verovala pojmu homoousios hlavne preto, \u017ee bol pou\u017e\u00edvan\u00fd v\u00a0predch\u00e1dzaj\u00facom storo\u010d\u00ed heretikom Sabelliom, ktor\u00fd hl\u00e1sal modalizmus<sup>8<\/sup> a\u00a0in\u00fdmi blud\u00e1rmi, ktor\u00ed prin\u00e1\u0161ali bludn\u00e9 u\u010denie, \u017ee Otec a\u00a0Syn s\u00fa jednou osobou. T\u00e1to skupina aj s\u00fahlasila s\u00a0ortodoxnou skupinou, \u017ee Je\u017ei\u0161 bol plne Boh, ale ob\u00e1vali sa, \u017ee term\u00edn homoousios m\u00f4\u017ee by\u0165 zle pochopen\u00fd a\u00a0zneu\u017eit\u00fd pre podporu u\u010denia, \u017ee Otec a\u00a0Syn s\u00fa jedna osoba. T\u00e1to prostredn\u00e1 skupina presadzovala my\u0161lienku, \u017ee Syn bol podobnej podstaty (gr\u00e9cky: homoiousios) ako Otec. Od toho si s\u013eubovali, \u017ee sa vyhn\u00fa omylu \u00c1ria a\u00a0rovnako nebezpe\u010denstvu omylu sabellianizmu, ktor\u00fd zneu\u017e\u00edval term\u00edn homoousios.<\/p>\n<p><strong>Koncilov\u00e9 strany \/ vodcovia \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0Poh\u013ead na Krista<\/strong><\/p>\n<p>ari\u00e1ni \/ \u00c1rius \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 rozdielnej podstaty &#8211; heteroousios<\/p>\n<p>ortodoxn\u00ed \/ Alexander, Hosius, Athanasius \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0rovnakej podstaty &#8211; homoousios<\/p>\n<p>eusebi\u00e1ni \/ Eus\u00e9bius z\u00a0C\u00e9zareje \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 podobnej podstaty &#8211; homoiousios<\/p>\n<p><strong>Ak\u00fa rolu mal Kon\u0161tant\u00edn<\/strong><\/p>\n<p>Na\u0161e vedomosti o\u00a0udalostiach, ktor\u00e9 sa odohrali na koncile, do ve\u013ekej miery z\u00e1visia od podania Eus\u00e9bia z\u00a0Cez\u00e1reje. Je to tak trochu nev\u00fdhoda, preto\u017ee Eus\u00e9bius, prv\u00fd \u201ecirkevn\u00fd historik\u201c, presadzoval na koncile vlastn\u00e9 n\u00e1zory. Historici s\u00fa si vedom\u00ed, \u017ee jeho n\u00e1zor bol ovplyvnen\u00fd snahou zap\u00e1\u010di\u0165 sa cis\u00e1rovi aj\u00a0jeho vlastn\u00fdmi politick\u00fdmi a\u00a0teologick\u00fdmi cie\u013emi a\u00a0z\u00e1ujmami. Philip Schaff, ktor\u00fd reprodukuje Eus\u00e9biov popis pr\u00edchodu cis\u00e1ra na koncil, o\u00a0\u0148om hovor\u00ed, \u017ee sa svoj\u00edm chv\u00e1lore\u010den\u00edm chcel zap\u00e1\u010di\u0165 cis\u00e1rovi.<sup>9<\/sup> Eus\u00e9bius zahr\u0148uje Kon\u0161tant\u00edna najvy\u0161\u0161\u00edmi mo\u017en\u00fdmi poctami, v\u00a0snahe zlep\u0161i\u0165 svoje vlastn\u00e9 postavenie.<\/p>\n<p>Ak\u00e1 bola skuto\u010dn\u00e1 \u00faloha Kon\u0161tant\u00edna? \u010casto pad\u00e1 obvinenie (napr\u00edklad zo strany Svedkov Jehovov\u00fdch), \u017ee Kon\u0161tant\u00edn sa sna\u017eil koncilu vn\u00fati\u0165 stanovisko, \u017ee Kristus je \u201erovnakej podstaty\u201c<sup>10<\/sup> alebo aspo\u0148 \u017ee sa sna\u017eil ovplyv\u0148ova\u0165 koncil, aby toto stanovisko prijal. Toto ale nie je podstatn\u00e9. Je samozrejm\u00e9, \u017ee Kon\u0161tant\u00edn chcel, aby sa koncilom dosiahla jednota v\u00a0cirkvi. Nebol v\u0161ak teol\u00f3gom, ani mu ne\u0161lo o\u00a0konkr\u00e9tny postoj, ktor\u00fd by mal koncil dosiahnu\u0165. Neskor\u0161ie udalosti uk\u00e1zali, \u017ee Kon\u0161tant\u00edn nemal \u017eiadny \u0161peci\u00e1lny z\u00e1ujem presadi\u0165 postoj homoousios (rovnakej podstaty) a\u00a0bol ochotn\u00fd sa ho vzda\u0165, ak by videl, \u017ee by mu to v\u00a0istej situ\u00e1cii posl\u00fa\u017eilo. \u010co sa t\u00fdka tohto pojmu samotn\u00e9ho, ako spr\u00e1vne poukazuje Schaff: \u201eTen pojem&#8230; nebol objaven\u00fd koncilom, o\u00a0to menej Kon\u0161tant\u00ednom, ale objavil sa u\u017e v\u00a0predch\u00e1dzaj\u00facich teologick\u00fdch debat\u00e1ch, dokonca u\u00a0Origena (185-254) a\u00a0medzi gnostikmi.\u201c<sup>11<\/sup> Kon\u0161tant\u00edn nebol p\u00f4vodcom tohto term\u00ednu a\u00a0koncil si ho neosvojil na jeho pr\u00edkaz.<\/p>\n<p><strong>Rozhodnutie a\u00a0Kr\u00e9do<\/strong><\/p>\n<p>Nie je \u0165a\u017ek\u00e9 porozumie\u0165, ako koncil dospel k\u00a0pou\u017e\u00edvan\u00fdm pojmom. Atan\u00e1zius poznamen\u00e1va, \u017ee biskupi skuto\u010dne t\u00fa\u017eili vyjadri\u0165 svoju vieru biblick\u00fdm jazykom, a\u00a0\u017ee sa o\u00a0to na koncile sna\u017eili.\u00a0 Ale zaka\u017ed\u00fdm, ke\u010f pri\u0161li so stanoviskom, ktor\u00e9 sa opieralo \u010disto o\u00a0biblick\u00e9 pojmy, \u00c1rius na\u0161iel sp\u00f4sob, ako si prisp\u00f4sobi\u0165 toto stanovisko svojim n\u00e1zorom.<sup>12<\/sup> Boli tak n\u00faten\u00ed d\u00f4js\u0165 k\u00a0defin\u00edcii, ktor\u00fa by nebolo mo\u017en\u00e9 prekr\u00faca\u0165 a\u00a0ktor\u00e1 by jasne rozli\u0161ovala medzi vierou v\u00a0\u00fapln\u00e9 bo\u017estvo Krista a\u00a0v\u0161etk\u00fdmi ostatn\u00fdmi poz\u00edciami, ktor\u00e9 by boli iba kompromisom vo\u010di tomu. S\u00fastredili sa preto na pojem homoousios ako \u00faplne protichodn\u00fd k\u00a0poz\u00edcii \u00c1ria a\u00a0z\u00e1rove\u0148 reflektuj\u00faci biblick\u00fa pravdu, \u017ee Je\u017ei\u0161 Kristus nie je stvorenie, ale je plne Bohom, teda stelesnen\u00fdm bo\u017estvom. Ortodoxn\u00e1 skupina musela da\u0165 jasne najavo skupine, ktor\u00e1 st\u00e1la uprostred sporu (miernenej\u0161\u00edm ari\u00e1nom), \u017ee pou\u017eit\u00edm pojmu homoousios ned\u00e1vaj\u00fa argumenty v\u00a0prospech modalistov a\u00a0sabelli\u00e1nov, ktor\u00ed pokra\u010dovali v\u00a0u\u010den\u00ed ich omylov e\u0161te aj v\u00a0\u010dasoch konania koncilu. Nespochyb\u0148ovali tak existenciu troch os\u00f4b, ale namiesto toho s\u00a0istotou prehlasovali pln\u00fa bo\u017eskos\u0165 v\u0161etk\u00fdch troch os\u00f4b, obzvl\u00e1\u0161\u0165 Syna<sup>13<\/sup>. V\u00fdsledn\u00e9 kr\u00e9do, podp\u00edsan\u00e9 v\u0161etk\u00fdmi, okrem \u00c1ria a\u00a0dvoch biskupov, bolo celkom jasn\u00e9 v\u00a0t\u00fdchto bodoch:<\/p>\n<p>Ver\u00edme&#8230; v jedn\u00e9ho P\u00e1na Je\u017ei\u0161a Krista, Bo\u017eieho Syna, zroden\u00e9ho z\u00a0Otca, jednoroden\u00e9ho, ktor\u00fd je z\u00a0podstaty Otca, Boh z\u00a0Boha, Svetlo zo Svetla, prav\u00e9ho Boha z\u00a0Boha prav\u00e9ho, zroden\u00e9ho, nie stvoren\u00e9ho, jednej podstaty s\u00a0Otcom, skrze Ktor\u00e9ho v\u0161etky veci boli stvoren\u00e9&#8230;<\/p>\n<p>Kr\u00e9do tie\u017e obsahovalo \u201eanat\u00e9ma\u201c (ods\u00fadenie) t\u00fdch, ktor\u00ed odmietnu tieto pravdy, a\u00a0po prv\u00fdkr\u00e1t v\u00a0hist\u00f3rii mala t\u00e1to anat\u00e9ma ma\u0165 dopad aj z\u00a0poh\u013eadu ob\u010dianskeho pr\u00e1va. \u00c1rius a\u00a0jeho nasledovatelia boli poslan\u00ed do vyhnanstva, hoci len na kr\u00e1tke obdobie. Vznikol tak precedens, ktor\u00fd nakoniec bude ma\u0165 hrozn\u00fd dopad na kult\u00faru a\u00a0cirkev, ale z\u00e1rove\u0148 je to z\u00e1le\u017eitos\u0165, ktor\u00e1 nes\u00favis\u00ed s\u00a0teologick\u00fdm prehl\u00e1sen\u00edm koncilu.<\/p>\n<p>Nicejsk\u00fd koncil nepri\u0161iel s\u00a0nie\u010d\u00edm nov\u00fdm vo \u201evyznan\u00ed\u201c. Viera v\u00a0bo\u017eskos\u0165 Krista bola tak star\u00e1 ako samotn\u00e9 apo\u0161tolsk\u00e9 u\u010denie, ktor\u00e9 opakovane prehlasovalo t\u00fato pravdu.<sup>14<\/sup> Existovalo ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo vyjadren\u00ed o\u00a0bo\u017eskosti Krista u\u017e pred Nicejsk\u00fdm koncilom. Ign\u00e1c (ktor\u00fd zomrel okolo roku 108), mu\u010den\u00edk, biskup z\u00a0Antiochie, s\u00a0istotou hovoril o\u00a0Je\u017ei\u0161ovi Kristovi, \u017ee je Boh. Viackr\u00e1t Ign\u00e1c hovor\u00ed o\u00a0Je\u017ei\u0161ovi Kristovi ako o \u201ena\u0161om Bohu.\u201c<sup>15<\/sup> Napom\u00edna Polykarpa, ke\u010f mu p\u00ed\u0161e, \u017ee m\u00e1 \u201eo\u010dak\u00e1va\u0165 Jeho, ktor\u00fd je nad v\u0161etk\u00fdmi \u010dasmi, Ve\u010dn\u00fd, Nevidite\u013en\u00fd (ktor\u00fd sa pre n\u00e1s stal Vidite\u013en\u00fdm), Nehmatate\u013en\u00fd, Nezranite\u013en\u00fd (ktor\u00fd ale pre n\u00e1s trpel), ktor\u00fd pre n\u00e1s v\u0161etko zn\u00e1\u0161al.\u201c<sup>16<\/sup> Ign\u00e1c uk\u00e1zal vysok\u00fd poh\u013ead na Krista u\u017e v\u00a0po\u010diatkoch, ke\u010f p\u00ed\u0161e Efe\u017eanom: \u201eJe iba jeden lek\u00e1r, z\u00a0tela a\u00a0z\u00a0ducha, sploden\u00fd a\u00a0vroden\u00fd, Boh v\u00a0\u010dloveku, prav\u00fd \u017divot v\u00a0smrte\u013enom tele, Syn M\u00e1rie a\u00a0Syn Bo\u017e\u00ed, schopn\u00fd trpie\u0165, ale potom u\u017e mimo akejko\u013evek bolesti, Je\u017ei\u0161 Kristus, n\u00e1\u0161 P\u00e1n.\u201c<sup>17<\/sup><br \/>\nMelito zo S\u00e1rd (zomrel okolo 170-180), menej zn\u00e1ma osobnos\u0165, ale mimoriadne nadan\u00fd vo formulovan\u00ed viery, ktor\u00fa mala prv\u00e1 cirkev oh\u013eadne bo\u017estva Krista:<\/p>\n<p>\u201eA tak On bol vyzdvihnut\u00fd na drevo kr\u00ed\u017ea a\u00a0bol mu dan\u00fd n\u00e1pis, ktor\u00fd hovoril o\u00a0tom, kto zomieral. Kto to bol? \u0164a\u017ek\u00e1 vec to je cel\u00e9 vystihn\u00fa\u0165 a\u00a0ve\u013emi v\u00e1\u017ena vec, ak sa na nie\u010do zabudne. Ale po\u010d\u00favaj a\u00a0tras sa pred tv\u00e1rou toho, pre ktor\u00e9ho sa zatriasla zem. Ten, ktor\u00fd dr\u017eal cel\u00fa Zem je zavesen\u00fd. Ten, ktor\u00fd upevnil nebesia, je pripevnen\u00fd na jednom mieste. Ten, ktor\u00fd upevnil v\u0161etky veci, je upevnen\u00fd na drevo. P\u00e1n je ur\u00e1\u017ean\u00fd. Boh je zavra\u017eden\u00fd. Izraelsk\u00fd Kr\u00e1\u013e je zni\u010den\u00fd rukou Izraelitov.\u201c<sup>18<\/sup><\/p>\n<p>Nicejsk\u00fd koncil nevytvoril nov\u00fa doktr\u00ednu, \u017eiadnu nov\u00fa vieru, ale jasne, jednozna\u010dne definoval pravdu vo\u010di omylu. Koncil nepom\u00fd\u0161\u013eal na to, \u017ee na tomto spolo\u010dnom zhroma\u017eden\u00ed bud\u00fa ma\u0165 ak\u00fasi posv\u00e4tn\u00fa moc definova\u0165 vieru. Sna\u017eili sa objasni\u0165 biblick\u00fa pravdu bez toho, aby sa stavali do popredia a\u00a0robili sa ak\u00fdmsi sekund\u00e1rnym zdrojom autority. \u013dahko sa to d\u00e1 pozna\u0165 aj pod\u013ea toho, \u017ee ke\u010f Atan\u00e1zius obra\u0148oval Nicejsk\u00fd koncil, robil tak v\u00a0s\u00falade s\u00a0P\u00edsmom, a\u00a0nie na z\u00e1klade toho, \u017ee by mal koncil nejak\u00fa autoritu zo svojej podstaty. V\u0161imnite si jeho slov\u00e1: \u201eM\u00e1rne d\u00f4vodia tak, \u017ee koncil bol vyzvan\u00fd, aby definoval vieru, preto\u017ee bo\u017esk\u00e9 P\u00edsmo je dostato\u010dn\u00e9 nad v\u0161etko ostatn\u00e9. Ale ak bol koncil potrebn\u00fd a\u00a0biskupi na koncile zoh\u013eadnili vyjadrenia cirkevn\u00fdch otcov, tak nie preto, aby postavili n\u00e1bo\u017eenstvo proti Kristovi ako je zjaven\u00fd v\u00a0Bo\u017eom Slove.\u201c<sup>19<\/sup> Je si treba pozorne v\u0161imn\u00fa\u0165 vz\u0165ah medzi dostato\u010dnos\u0165ou P\u00edsma a \u201eNicejsk\u00fdch biskupov\u201c. Koncil nespochybnil dostato\u010dnos\u0165 P\u00edsma, ale naopak upozornil na ur\u010dit\u00e9 \u201en\u00e1bo\u017eenstvo, ktor\u00e9 sa stavia proti Kristovi tak, ako Ho zjavuje Bo\u017eie Slovo.\u201c Zjavne sa teda autorita koncilu podopiera jeho vernos\u0165ou P\u00edsmu.<\/p>\n<p><strong>K\u00e1non 6<\/strong><\/p>\n<p>Zatia\u013e \u010do Kr\u00e9do bolo najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm v\u00fdsledkom koncilu, nebola to jedin\u00e1 vec, ktor\u00fa biskupi po\u010das svojich stretnut\u00ed dosiahli. Predlo\u017eili dvadsa\u0165 z\u00e1sad, ktor\u00e9 sa mali t\u00fdka\u0165 vec\u00ed discipl\u00edny v\u00a0cirkvi. V\u00a0s\u00fa\u010dasnosti m\u00f4\u017ee by\u0165 zauj\u00edmav\u00e1 \u0161iesta z\u00e1sada, ktor\u00e1 znie takto:<\/p>\n<p>\u201eNech zostane zachovan\u00fd starobyl\u00fd zvyk, \u017ee biskup z\u00a0Alexandrie m\u00e1 pr\u00e1vomoc nad zbormi v\u00a0Egypte, L\u00edbyi a\u00a0v\u00a0Pentapolise, preto\u017ee podobn\u00e9 tie\u017e plat\u00ed aj pre biskupa v\u00a0R\u00edme. Tie\u017e v\u00a0Antiochii a\u00a0ostatn\u00fdch provinci\u00e1ch nech zostan\u00fa zachovan\u00e9 privil\u00e9gi\u00e1 zborov.\u201c<sup>20<\/sup> T\u00e1to z\u00e1sada je d\u00f4le\u017eit\u00e1, preto\u017ee ukazuje, \u017ee v\u00a0tom \u010dase nebol \u017eiadny koncept, \u017ee by bola nejak\u00e1 univerz\u00e1lna hlava cirkvi s\u00a0pr\u00e1vomocou nad ostatn\u00fdmi. Zatia\u013e \u010do neskor\u0161\u00ed r\u00edmski biskupi si n\u00e1rokovali tak\u00fato autoritu, n\u00e1sledkom v\u00fdvoja p\u00e1pe\u017estva, v\u00a0tomto \u010dase e\u0161te \u017eiadny kres\u0165an nepozeral na \u017eiadnu osobu alebo zbor, ako na kone\u010dn\u00fa autoritu nad ostatn\u00fdmi. Je to d\u00f4le\u017eit\u00e9 vedie\u0165, preto\u017ee \u010dasto pad\u00e1 obvinenie, \u017ee Trojica alebo nicejsk\u00e9 zd\u00f4vodnenie bo\u017eskosti Krista, je r\u00edmsko-katol\u00edcky koncept vn\u00faten\u00fd cirkvi p\u00e1pe\u017eom. Jednoduch\u00fdm faktom je, \u017ee biskupi, ktor\u00ed sa stretli v\u00a0Nicei, nepova\u017eovali r\u00edmskeho biskupa za ni\u010d viac ako len predstavite\u013ea najvplyvnej\u0161ieho zboru na Z\u00e1pade.<sup>21<\/sup><\/p>\n<p><strong>N\u00e1sledky<\/strong><\/p>\n<p>S\u00fa\u010dasn\u00ed kres\u0165ania maj\u00fa \u010dasto predstavu, \u017ee starobyl\u00e9 koncily mali absol\u00fatnu moc, a\u00a0ke\u010f urobili rozhodnutie, skon\u010dili rozpory. Ale tak to nebolo. Hoci pova\u017eujeme Nicejsk\u00fd koncil za jeden z\u00a0najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch koncilov, aj tento koncil musel z\u00e1pasi\u0165 o\u00a0svoje uznanie. Z\u00e1kladom pre jeho kone\u010dn\u00e9 uznanie nebola politick\u00e1 moc ani uznanie zo strany ustanovovan\u00e9ho n\u00e1bo\u017eensk\u00e9ho syst\u00e9mu. Je iba jedin\u00fd d\u00f4vod, pre\u010do nakoniec Nicejsk\u00e9 vyznanie zv\u00ed\u0165azilo: je to vernos\u0165 Bo\u017eiemu slovu.<\/p>\n<p>Po\u010das \u0161iestich desa\u0165ro\u010d\u00ed medzi Nicejsk\u00fdm koncilom a\u00a0Kon\u0161tant\u00ednopolsk\u00fdm koncilom v\u00a0roku 381 dosiahol arianizmus ve\u013ea v\u00ed\u0165azstiev. Boli obdobia, kedy v\u00e4\u010d\u0161inu vidite\u013enej cirkevnej hierarchie tvorili ari\u00e1nski biskupi. Predov\u0161etk\u00fdm z\u00a0don\u00fatenia politickou mocou prestalo plati\u0165 ods\u00fadenie \u00c1ria a\u00a0jeho teol\u00f3gie. Eus\u00e9bius z\u00a0Nikom\u00e9die\u00a0 a\u00a0ostatn\u00ed sa pok\u00fasili zvr\u00e1ti\u0165 v\u00fdsledky koncilu a\u00a0nieko\u013eko desa\u0165ro\u010d\u00ed sa zdalo, \u017ee sa im to podarilo. Kon\u0161tant\u00edn si osvojil kompromisn\u00fa poz\u00edciu, ke\u010f pod\u013eahol r\u00f4znym vplyvom, zahr\u0148uj\u00facim Eus\u00e9bia z\u00a0C\u00e9zareje a\u00a0politicky formulovan\u00e9 vyznanie \u00c1ria. Kon\u0161tant\u00edn nevenoval pr\u00edli\u0161n\u00fa pozornos\u0165 presnej defin\u00edcii Nicejsk\u00e9ho vyznania, preto\u017ee bol predov\u0161etk\u00fdm politikom. Po jeho smrti vl\u00e1dol na v\u00fdchode jeho syn Kon\u0161tant\u00edn, ktor\u00fd poskytol \u00c1riovi ve\u013ek\u00fa podporu. Zjednoten\u00ed v\u00a0odmietan\u00ed \u201ehomoousion\u201c poloari\u00e1ni a\u00a0ari\u00e1ni pracovali na tom, aby porazili svojho \u201espolo\u010dn\u00e9ho nepriate\u013ea\u201c a \u010dasto bola politick\u00e1 moc na ich strane.<\/p>\n<p>Po\u010das vl\u00e1dy Kon\u0161tant\u00edna sa sch\u00e1dzal koncil za koncilom na tom alebo inom mieste. Ich aktivita bola tak v\u00fdrazn\u00e1, \u017ee to jeden koment\u00e1tor prirovnal k\u00a0tak\u00e9muto obrazu: \u201eCesty boli pokryt\u00e9 cv\u00e1laj\u00facimi biskupmi.\u201c<sup>22<\/sup> Najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie region\u00e1lne koncily konan\u00e9 v\u00a0Arimine, Seleucii a\u00a0Sirmine prehlasovali ari\u00e1nske a\u00a0poloari\u00e1nske kr\u00e9da a\u00a0mnoh\u00ed vodcovia ich boli don\u00faten\u00ed podp\u00edsa\u0165. Dokonca aj r\u00edmsky biskup Lib\u00e9rius, ktor\u00fd bol zosaden\u00fd zo svojej poz\u00edcie, a\u00a0ktor\u00fd sa ve\u013emi t\u00fa\u017eil vr\u00e1ti\u0165 na t\u00fato poz\u00edciu, bol don\u00faten\u00fd, aby sa vzdal svojho presved\u010denia a\u00a0dopustil sa kompromisu.<sup>23<\/sup><\/p>\n<p>V\u00a0priebehu nieko\u013ek\u00fdch desa\u0165ro\u010d\u00ed plyn\u00facich po Nicejskom koncile, Atan\u00e1zius, ktor\u00fd sa kr\u00e1tko po koncile stal alexandrijsk\u00fdm biskupom, bol p\u00e4\u0165kr\u00e1t zosaden\u00fd zo svojej poz\u00edcie. Raz sa stalo, \u017ee pred jeho dom pri\u0161lo 5.000 vojakov, ale jemu sa podarilo utiec\u0165 zadn\u00fdm v\u00fdchodom. H\u00f3zius, ktor\u00fd mal u\u017e takmer sto rokov, bol tie\u017e don\u00faten\u00fd silou a\u00a0hrozbami zo strany cis\u00e1ra, aby prijal arianizmus. Na konci posledn\u00fdch \u0161iestich desa\u0165ro\u010d\u00ed po koncile sa u\u017e zdalo, \u017ee v\u00fdsledky koncilu s\u00fa definit\u00edvne zmaren\u00e9. Hieronymus nesk\u00f4r op\u00edsal tento moment hist\u00f3rie ako \u201e\u010dasy, ke\u010f cel\u00fd svet stonal a\u00a0bol prekvapen\u00fd, \u017ee sa ocitol v\u00a0arianizme.\u201c<sup>24<\/sup><\/p>\n<p>Napriek v\u0161etk\u00e9mu, uprostred temnoty zostal osamel\u00fd ale siln\u00fd hlas. Argumentmi z\u00a0Bo\u017eieho slova, neboj\u00e1cne napom\u00ednaj\u00fac omyl, Atan\u00e1zius p\u00edsal zo svojho \u00fato\u010di\u0161\u0165a v\u00a0p\u00fa\u0161ti pozd\u013a\u017e N\u00edlu alebo z\u00a0pre\u013eudnen\u00e9ho predmestia Alexandrie a\u00a0pokra\u010doval v\u00a0boji. Nebol ochotn\u00fd vzda\u0165 sa, hoci mu s\u00e1m cis\u00e1r zakazoval sl\u00fa\u017ei\u0165, opustila ho ofici\u00e1lna miestna cirkev, ods\u00fadili ho miestne koncily a\u00a0biskupi. A\u00a0tak dali vznikn\u00fa\u0165 fr\u00e1ze: \u201eAthanasius contra mundum\u201c &#8211; Atan\u00e1zius proti cel\u00e9mu svetu. Presved\u010den\u00fd, \u017ee \u201eP\u00edsmo je dostato\u010dn\u00e9 a\u00a0zvrchovan\u00e9 nad t\u00fdm v\u0161etk\u00fdm\u201c<sup>25<\/sup> sa Atan\u00e1zius spr\u00e1val ako prav\u00fd \u201eprotestant\u201c v\u00a0svojich \u010dasoch.<sup>26<\/sup> Atan\u00e1zius protestoval proti prijat\u00e9mu kompromisu, ktor\u00e9ho sa dopustila ofici\u00e1lna cirkev a\u00a0robil tak, preto\u017ee mu to prikazovalo Bo\u017eie slovo. Atan\u00e1zius by bol dobre rozumel v\u00a0\u010dase, ke\u010f bol osamel\u00fd vo vyhnanstve, \u010do t\u00fdm myslel Wycliffe, ke\u010f o\u00a0tis\u00edc rokov nesk\u00f4r nap\u00edsal: \u201eAk by sme mali aj sto p\u00e1pe\u017eov, a\u00a0keby aj v\u0161etci mn\u00edsi boli kardin\u00e1lmi, viac by sme sa mali skl\u00e1\u0148a\u0165 pred z\u00e1konom evanjelia ako pred v\u0161etk\u00fdm t\u00fdm z\u00e1stupom.\u201c<sup>27<\/sup><\/p>\n<p>Hnutie, ktor\u00e9 z\u00e1vis\u00ed od politickej moci (viac ako na Bo\u017eej pravde), je nakoniec ods\u00faden\u00e9 na z\u00e1nik. A\u00a0tak to bolo aj s\u00a0arianizmom. Vtedy, ke\u010f sa u\u017e zdalo, \u017ee arianizmus upevnil svoj vplyv v\u00a0r\u00ed\u0161i, za\u010dali v\u00a0hnut\u00ed vn\u00fatorn\u00e9 rozpory a\u00a0nakoniec bolo zni\u010den\u00e9 zo svojho vn\u00fatra. Nemali nikoho tak vern\u00e9ho ako Atan\u00e1zius a\u00a0kr\u00e1tko pred jeho z\u00e1nikom tak vznikla ve\u013ek\u00e1 vlna odporu vo\u010di arianizmu. V\u00a0roku 381 Kon\u0161tant\u00ednopolsk\u00fd koncil bez v\u00e1hania znovu potvrdil Nicejsk\u00e9 vyznanie viery a\u00a0to nie pre autoritu Nicejsk\u00e9ho koncilu ale preto, \u017ee to tak zjavil Boh. Autorita Nicejsk\u00e9ho vyznania spo\u010d\u00edvala na pevnom z\u00e1klade P\u00edsma. Storo\u010die po Nicejskom koncile m\u00e1me ve\u013ek\u00e9ho biskupa z\u00a0Hippo, August\u00edna, ktor\u00fd p\u00ed\u0161e Maximovi, ari\u00e1novi, a\u00a0hovor\u00ed: \u201eNemus\u00edm sa odvol\u00e1va\u0165 na Nicejsk\u00fd koncil, aby som \u0165a presved\u010dil, ako ani ty na ariminsk\u00fd koncil, aby si m\u0148a presved\u010dil. Ja neprip\u00fa\u0161\u0165am to tvoje ako ani ty to moje stanovisko, ale po\u010fme na z\u00e1klad, ktor\u00fd m\u00e1me spolo\u010dn\u00fd a\u00a0t\u00fdm je svedectvo Bo\u017eieho slova.\u201c<sup>28<\/sup><\/p>\n<p><strong>Nicejsk\u00e9 vyznanie dnes<\/strong><\/p>\n<p>Pre\u010do aj dnes kres\u0165ania veria v Kristovu\u00a0bo\u017eskos\u0165? Je to preto, lebo s\u00fa k\u00a0tomu n\u00faten\u00ed uz\u00e1konenou teol\u00f3giou alebo p\u00e1pe\u017eom? Nie je to tak. Je to preto, lebo to u\u010d\u00ed Bo\u017eie slovo. Ke\u010f veriaci kres\u0165ania prehlasuj\u00fa platnos\u0165 Kr\u00e9da potvrden\u00e9ho na Nicejskom koncile, tak vlastne stru\u010dne schva\u013euj\u00fa jasne prezentovan\u00e9 pravdy Bo\u017eieho slova. Autorita Nicejsk\u00e9ho vyznania, zahr\u0148uj\u00faceho v\u00fdrok homoousion, nie je zalo\u017een\u00e1 na autorite nejakej neomylnej cirkvi ale na vernosti Kr\u00e9da P\u00edsmu. Kr\u00e9do hovor\u00ed hlasmi apo\u0161tolov, preto\u017ee hovor\u00ed o\u00a0pravd\u00e1ch, ktor\u00e9 oni ohlasovali. S\u00fa\u010dasn\u00ed kres\u0165ania by mali by\u0165 v\u010fa\u010dn\u00ed za svedectvo Atan\u00e1zia, ktor\u00fd st\u00e1l za touto pravdou, aj ke\u010f sa v\u00e4\u010d\u0161ina postavila proti nemu. Aj v\u00a0na\u0161ej dobe by sme mali pam\u00e4ta\u0165 na jeho pr\u00edklad.<\/p>\n<p><a href=\"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/tag\/james-white\/\"><em>James R. White<\/em><\/a><\/p>\n<p>(Vyu\u010duje v\u00a0College of Christian Studies na Grand Canyon University a je profesor v\u00a0Golden Gate Baptist Seminary a\u00a0Faraston Theological Seminary. Z\u00e1rove\u0148 je riadite\u013eom v\u00a0apologetickej slu\u017ebe Alpha and Omega Ministries in Phoenix, Arizona.)<\/p>\n<p>Prelo\u017een\u00e9 z:<b><i>\u00a0<\/i><\/b><a href=\"http:\/\/www.equip.org\/article\/what-really-happened-at-nicea\/\">http:\/\/www.equip.org\/article\/what-really-happened-at-nicea\/<\/a><\/p>\n<p><sup>1<\/sup>Nicejsk\u00fd koncil sa nezaoberal ot\u00e1zkou k\u00e1nonu P\u00edsma. Touto ot\u00e1zkou sa zaoberali miestne koncily (napr. Hippo r. 393, Kart\u00e1go r.397). Novoz\u00e1konn\u00fd k\u00e1non sa vyvinul v\u00a0povedom\u00ed cirkvi v\u00a0priebehu \u010dasu, tak ako predt\u00fdm staroz\u00e1konn\u00fd k\u00e1non. In: Don Kistler, ed., Sola Scriptura: The Protestant Position on the Bible (Morgan, PA: Soli Deo Gloria Publications, 1995).<\/p>\n<p><sup>4<\/sup>Ve\u013ea sa pop\u00edsalo o\u00a0Kon\u0161tant\u00ednovej viere a\u00a0jeho obr\u00e1ten\u00ed na kres\u0165ansk\u00fa vieru. Niektor\u00ed mu pripisuj\u00fa duchovn\u00e9 mot\u00edvy v\u00a0jeho anga\u017eovanosti oh\u013eadne Nicejsk\u00e9ho koncilu. In\u00ed vidia v\u00a0tom iba jeho politick\u00e9 ciele. V\u00a0ka\u017edom pr\u00edpade pre n\u00e1s nie je d\u00f4le\u017eit\u00e9 rozl\u00ed\u0161enie pravosti jeho viery, preto\u017ee rozhodnutie koncilu oh\u013eadne prirodzenosti Syna nebolo nadiktovan\u00e9 Kon\u0161tant\u00ednom, obzvl\u00e1\u0161\u0165 ke\u010f bol Kon\u0161tant\u00edn v\u00a0z\u00e1ujme svojich politick\u00fdch cie\u013eov otvoren\u00fd kompromisn\u00e9mu rie\u0161enie v\u00a0tejto z\u00e1le\u017eitosti. Skuto\u010dn\u00fd z\u00e1pas v\u00a0porozumen\u00ed charakteru Je\u017ei\u0161a Krista prebiehal s\u00edce v\u00a0tieni Kon\u0161tant\u00edna, ale Kon\u0161tant\u00edn sotva mohol v\u00a0plnosti rozumie\u0165 tejto diskusii a\u00a0u\u017e v\u00f4bec ma\u0165 dominantn\u00e9 postavenie.<\/p>\n<p><sup>5<\/sup>V nasleduj\u00facich storo\u010diach sa nevyskytovala my\u0161lienka, \u017ee by bol koncil zvolal R\u00edmsky biskup (p\u00e1pe\u017e). A\u017e dlho po Nicejskom koncile, niekedy okolo roku 680, sa za\u010dala \u0161\u00edri\u0165 verzia, a\u00a0st\u00e1le pretrv\u00e1vaj\u00fa pokusy o\u017eivi\u0165 tento historick\u00fd anachronizmus, \u017ee koncil zvolal R\u00edmsky biskup. Tvrdenie sa malo opiera\u0165 o\u00a0fakt, \u017ee dvaja presbyteri (Victor a\u00a0Vincentius) zastupuj\u00faci starn\u00faceho R\u00edmskeho biskupa, mali predseda\u0165 koncilu. In: Philip Schaff\u2019s comments in his History of the Christian Church (Grand Rapids: Eerdmans, 1985), 3:335.<\/p>\n<p><sup>6<\/sup>Takisto sa v\u00e1\u0161nivo diskutuje o\u00a0\u00falohe Atan\u00e1zia na koncile. Ako diakon, pod\u013ea neskor\u0161ie zn\u00e1mych \u0161tandardov, nemal pr\u00e1vo hlasova\u0165. Prejavil sa ale jeho bystr\u00fd \u00fasudok a\u00a0nakoniec to bol on, komu pripadla celo\u017eivotn\u00e1 \u00faloha obra\u0148ova\u0165 rozhodnutia koncilu.<\/p>\n<p><sup>7<\/sup>Latinsk\u00fd preklad pojmu je <em>consubstantialis, <\/em>teda tej istej podstaty, \u010do je zvy\u010dajne pou\u017e\u00edvan\u00e9 aj v\u00a0anglickej verzii fin\u00e1lnej podoby Nicejsk\u00e9ho vyznania.<\/p>\n<p><sup>8<\/sup>Modalizmus je viera, \u017ee Boh je jedna osoba, ktor\u00e1 v\u00a0ist\u00fdch \u010dasoch kon\u00e1 ako Otec, v\u00a0in\u00fdch \u010dasoch ako Syn a\u00a0z\u00e1rove\u0148 v\u00a0inej dobe ako Duch. Modalizmus odmieta u\u010denie o\u00a0Trojici, ktor\u00e9 prehlasuje, \u017ee tri osoby existovali od ve\u010dnosti.<\/p>\n<p><sup>10<\/sup>Jedin\u00fd z\u00e1klad pre tak\u00e9to kon\u0161tatovanie by mohol by\u0165 n\u00e1jden\u00fd v\u00a0liste, ktor\u00fd p\u00edsal Eus\u00e9bius e\u0161te po\u010das koncilu do svojho domovsk\u00e9ho zboru, kde vysvet\u013euje, pre\u010do sa nakoniec vzdal svojho n\u00e1zoru a\u00a0podp\u00edsal kr\u00e9do a\u00a0s\u00fahlasil s\u00a0term\u00ednom tej istej podstaty (homoousios). V\u00a0jednom bode p\u00ed\u0161e, \u017ee Kon\u0161tant\u00edn povzbudzoval ostatn\u00fdch k\u00a0s\u00fahlasu a\u00a0podp\u00edsaniu sa pod toto u\u010denie, ale jedine s\u00a0dodatkom \u201etej istej podstaty\u201c (homoousios). Pojem, ktor\u00fd pou\u017eil Eus\u00e9bius, parakeleueto, m\u00f4\u017ee by\u0165 prekladan\u00fd aj ako pr\u00edkaz ale aj miernej\u0161ie, ako rada alebo povzbudenie. V\u00a0liste Eus\u00e9bia ale nie je \u017eiadny d\u00f4kaz, \u017ee by sa stoto\u017enil s\u00a0term\u00ednom homoousios\u00a0 na pr\u00edkaz cis\u00e1ra alebo \u017ee by cis\u00e1r bol p\u00f4vodcom tohto term\u00ednu.<\/p>\n<p><sup>14 <\/sup>T\u00edt 2:13\u037e 2 Pet 1:1\u037e J 1:1-14\u037e Kol 1:15-17\u037e Flp 2:5-11 at\u010f.<\/p>\n<p><sup>21<\/sup>T\u00ed, ktor\u00ed z\u00e1pasia s\u00a0my\u0161lienkou, \u010di sa v\u00a0t\u00fdch \u010dasoch jednalo o\u00a0r\u00edmsky katolicizmus, tak ako existuje dnes, by mali zv\u00e1\u017ei\u0165 toto: ak niekto pr\u00edde dnes do kostola a\u00a0zist\u00ed, \u017ee \u013eudia, ktor\u00ed s\u00fa tam zhroma\u017eden\u00ed neveria na p\u00e1pe\u017estvo, neveria na nepo\u0161kvrnen\u00e9 po\u010datie M\u00e1rie, na nanebovzatie M\u00e1rie, v\u00a0o\u010distec, v\u00a0odpustky, neveria na transubstanci\u00e1ciu, a\u00a0nie s\u00fa tam \u017eiadne sv\u00e4tost\u00e1nky, pomyslel by na to, \u017ee je v\u00a0r\u00edmsko-katol\u00edckom kostole? Samozrejme, \u017ee nie. A\u00a0cirkev v\u00a0roku 325 tie\u017e v\u00a0to neverila a\u00a0nemala\u00a0ni\u010d podobn\u00e9. A\u00a0hoci by sa medzi sebou naz\u00fdvali katol\u00edkmi, nemali by ni\u010d spolo\u010dn\u00e9 s\u00a0r\u00edmskym katolicizmom.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Nicejsk\u00fd koncil je \u010dasto nespr\u00e1vne prezentovan\u00fd sektami a\u00a0in\u00fdm n\u00e1bo\u017eensk\u00fdmi hnutiami. Skuto\u010dn\u00fdm z\u00e1ujmom koncilu pritom bolo jasne a\u00a0jednozna\u010dne vysvetli\u0165 vz\u0165ah medzi Otcom a\u00a0Synom. Je Kristus stvoren\u00fd alebo je prav\u00fdm Bohom? Koncil vyslovil, \u017ee je prav\u00fdm Bohom. Napriek tomu sa oponenti Kristovho bo\u017estva jednoducho nevzd\u00e1vali ani po tom, \u010do koncil vyriekol rozhodnutie.<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":5220,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[83],"tags":[123,124,160],"ppma_author":[202],"class_list":["post-5216","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-nazory","tag-boh","tag-cirkevna-historia","tag-james-white"],"authors":[{"term_id":202,"user_id":18,"is_guest":0,"slug":"owen-strachan","display_name":"James R. White","avatar_url":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/2143918c83aa8b6e51e85eb5876b62bb1c5856b818977a2da0d3758b157f9440?s=96&d=mm&r=g","0":null,"1":"","2":"","3":"","4":"","5":"","6":"","7":"","8":""}],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5216","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5216"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5216\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media\/5220"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5216"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5216"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5216"},{"taxonomy":"author","embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/ppma_author?post=5216"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}