V\u00a0duchu dne\u0161n\u00e9ho ekumenizmu vyz\u00fdvaj\u00fa mnoh\u00ed evanjelik\u00e1li protestantsk\u00fa cirkev, aby odsunula rozdiely, ktor\u00e9 m\u00e1 s\u00a0R\u00edmom, a\u00a0usilovala sa o\u00a0jednotu s\u00a0katol\u00edckou cirkvou. Je to mo\u017en\u00e9? Je r\u00edmsky katolicizmus jednoducho in\u00fdm aspektom Kristovho tela, ktor\u00fd by mal by\u0165 pripojen\u00fd so svoj\u00edm protestantsk\u00fdm n\u00e1protivkom? Je r\u00edmsky katolicizmus jednoducho jednou z\u00a0kres\u0165ansk\u00fdch denomin\u00e1ci\u00ed?<\/p>\n
Zatia\u013e \u010do v\u00a0u\u010den\u00ed katol\u00edckej cirkvi existuje mnoho ch\u00fdb (napr\u00edklad jej u\u010denie o\u00a0transubstanci\u00e1cii, \u010di jej poh\u013ead na M\u00e1riu), konkr\u00e9tne dve u\u010denia s\u00fa v\u00a0popred\u00ed a\u00a0vyz\u00fdvaj\u00fa k\u00a0osobitnej pozornosti: popieranie doktr\u00edny Sola Scriptura a\u00a0popieranie biblick\u00e9ho u\u010denia o\u00a0ospravedlnen\u00ed. Jednoducho povedan\u00e9: preto\u017ee r\u00edmsko-katol\u00edcka cirkev sa odmietla podriadi\u0165 autorite Bo\u017eieho slova a\u00a0prija\u0165 u\u010denie o\u00a0ospravedlnen\u00ed, ktor\u00e9 P\u00edsmo u\u010d\u00ed, oddelila sa od Kristovho prav\u00e9ho tela. Je to falo\u0161n\u00e1 a\u00a0podvodn\u00e1 forma kres\u0165anstva.<\/p>\n
U\u010denie o Sola Scriptura (jedine P\u00edsmo)<\/strong><\/p>\n Pod\u013ea slov reform\u00e1tora Martina Luthera, doktr\u00edna Sola Scriptura znamen\u00e1, \u017ee \u201eto, \u010do sa tvrd\u00ed bez P\u00edsma, aj ke\u010f je to preuk\u00e1zan\u00e9 zjavenie, m\u00f4\u017ee by\u0165 pova\u017eovan\u00e9 za n\u00e1zor, ale nie je nutn\u00e9 tomu veri\u0165.\u201c R\u00edmsky katolicizmus jednoducho odmieta tento princ\u00edp a\u00a0prid\u00e1va mno\u017estvo vlastn\u00fdch trad\u00edci\u00ed a\u00a0cirkevn\u00fdch u\u010den\u00ed, pri\u010dom ich\u00a0vyhlasuje za z\u00e1v\u00e4zn\u00e9 pre v\u0161etk\u00fdch veriacich \u2013 s\u00a0hrozbou ve\u010dn\u00e9ho zatratenia t\u00fdm, ktor\u00ed maj\u00fa protichodn\u00e9 n\u00e1zory.<\/p>\n Pod\u013ea nich zah\u0155\u0148a \u201eBo\u017eie slovo\u201c nie len Bibliu ale aj Apokryfy, vyzn\u00e1vaj\u00fa Magist\u00e9rium (teda to, \u017ee cirkevn\u00e1 autorita u\u010d\u00ed a\u00a0interpretuje Bo\u017eiu pravdu), vyhl\u00e1senia p\u00e1pe\u017ea ex cathedra, cirkevn\u00fa trad\u00edciu \u2013 niektor\u00e9 u\u010denia s\u00fa formalizovan\u00e9 v\u00a0cirkevnom pr\u00e1ve, in\u00e9 e\u0161te nie s\u00fa sp\u00edsan\u00e9. K\u00fdm evanjelik\u00e1lni protestanti veria, \u017ee \u00a0Biblia je najvy\u0161\u0161\u00edm meradlom pravdy, r\u00edmski katol\u00edci s\u00fa presved\u010den\u00ed, \u017ee cirkev u\u010d\u00ed, \u010do je pravdiv\u00e9 a\u00a0\u010do nie. V\u00a0skuto\u010dnosti to d\u00e1va cirkvi vy\u0161\u0161iu autoritu ne\u017e P\u00edsmu.<\/p>\n Vierovyznania a\u00a0doktr\u00edny s\u00fa ur\u010dite d\u00f4le\u017eit\u00e9. Av\u0161ak vierovyznania, rozhodnutia cirkevn\u00fdch koncilov, v\u0161etky doktr\u00edny, dokonca aj samotn\u00e1 cirkev musia by\u0165 pos\u00faden\u00e9 P\u00edsmom, nie naopak. Je potrebn\u00e9 vyklada\u0165 P\u00edsmo v\u00a0jeho kontexte s\u00a0P\u00edsmom \u2013 ur\u010dite nie pod\u013ea vlastn\u00fdch rozmarov. Samotn\u00e9 P\u00edsmo je teda jedin\u00fdm z\u00e1v\u00e4zn\u00fdm pravidlom viery a\u00a0praxe pre v\u0161etk\u00fdch kres\u0165anov. Protestantsk\u00e9 vyznania a\u00a0doktr\u00edny jednoducho vyjadruj\u00fa spolo\u010dn\u00e9 ch\u00e1panie spr\u00e1vnej interpret\u00e1cie P\u00edsma. Vierovyznania a\u00a0vyhl\u00e1senia cirkv\u00ed nem\u00f4\u017eu v\u00a0\u017eiadnom zmysle predstavova\u0165 autoritu rovn\u00fa alebo vy\u0161\u0161iu s\u00a0P\u00edsmom. P\u00edsmo m\u00e1 v\u017edy prednos\u0165 pred cirkvou.<\/p>\n R\u00edmski katol\u00edci veria, \u017ee neomyln\u00fdm meradlom pravdy je samotn\u00e1 cirkev. Cirkev nie len neomylne ur\u010duje spr\u00e1vnu interpret\u00e1ciu P\u00edsma, ale tie\u017e dop\u013a\u0148a P\u00edsmo o\u00a0dodato\u010dn\u00e9 trad\u00edcie a\u00a0vyu\u010dovania. T\u00e1to kombin\u00e1cia trad\u00edcie a\u00a0cirkevnej interpret\u00e1cie P\u00edsma predstavuje z\u00e1v\u00e4zn\u00e9 pravidlo viery pre katol\u00edkov.<\/p>\n U\u010denie o\u00a0ospravedlnen\u00ed<\/strong><\/p>\n Pod\u013ea r\u00edmskeho katolicizmu je ospravedlnenie procesom, v\u00a0ktorom sa Bo\u017eia milos\u0165 vlieva do srdca hrie\u0161nika, \u010d\u00edm ho postupne rob\u00ed spravodlivej\u0161\u00edm. Po\u010das tohto procesu je povinnos\u0165ou ka\u017ed\u00e9ho hrie\u0161nika zachova\u0165 a\u00a0zvy\u0161ova\u0165 t\u00fato milos\u0165 r\u00f4znymi dobr\u00fdmi skutkami. Prostriedok, ktor\u00fdm je p\u00f4vodne ospravedlnenie z\u00edskan\u00e9 nie je viera, ale sviatos\u0165 krstu. Navy\u0161e, ospravedlnenie sa str\u00e1ca v\u017edy, ke\u010f veriaci sp\u00e1cha smrte\u013en\u00fd hriech ako je nen\u00e1vis\u0165 alebo cudzolo\u017estvo. V\u00a0u\u010den\u00ed r\u00edmsko-katol\u00edckej cirkvi s\u00fa preto skutky potrebn\u00e9 nie len na za\u010diatok procesu ospravedlnenia ale aj na jeho pokra\u010dovanie.<\/p>\n Chybu v\u00a0postoji r\u00edmsko-katol\u00edckej cirkvi k\u00a0ospravedlneniu mo\u017eno zhrn\u00fa\u0165 do \u0161tyroch biblick\u00fdch argumentov:<\/p>\n Naproti tomu, r\u00edmsky katolicizmus kladie neprimeran\u00fd d\u00f4raz na \u013eudsk\u00e9 skutky. Katol\u00edcke u\u010denie popiera, \u017ee Boh \u201eospravedl\u0148uje bezbo\u017en\u00e9ho\u201c<\/em> (Rim 4:5) bez toho, aby ho najprv urobil zbo\u017en\u00fdm. Dobr\u00e9 skutky sa preto st\u00e1vaj\u00fa d\u00f4vodom ospravedlnenia. Ako dosved\u010duj\u00fa tis\u00edce b\u00fdval\u00fdch katol\u00edkov, ktor\u00ed spasite\u013ene spoznali Je\u017ei\u0161a Krista, r\u00edmsko-katol\u00edcke u\u010denie a\u00a0liturgia zakr\u00fdvaj\u00fa z\u00e1kladn\u00fa pravdu: \u017ee veriaci je spasen\u00fd milos\u0165ou skrze vieru a\u00a0nie svojimi vlastn\u00fdmi skutkami (Ef 2:8\u20139). Jednoducho povedan\u00e9, katol\u00edci skuto\u010dne veria, \u017ee s\u00fa spasen\u00ed konan\u00edm dobr\u00fdch skutkov, vyzn\u00e1van\u00edm hriechov a\u00a0dodr\u017eiavan\u00edm obradov.<\/p>\n Pridanie skutkov k\u00a0viere, \u010do men\u00ed z\u00e1klad ospravedlnenia, je pr\u00e1ve u\u010den\u00edm, ktor\u00e9 Pavel ods\u00fadil ako \u201ein\u00e9 evanjelium\u201c (pozri 2 Kor 11:4; Gal 1:6). Ru\u0161\u00ed to Bo\u017eiu milos\u0165, preto\u017ee ak sa prostredn\u00edctvom sviatost\u00ed d\u00e1 z\u00edska\u0165 z\u00e1slu\u017en\u00e1 spravodlivos\u0165, \u201etak Kristus nadarmo umrel\u201c<\/em> (Gal 2:21). Ak\u00e1ko\u013evek met\u00f3da, ktor\u00e1 sa zmie\u0161a s\u00a0milos\u0165ou je \u201ein\u00e9 evanjelium\u201c (Gal 1:6), skreslen\u00e9 posolstvo, ktor\u00e9 je prekliate (Gal 1:9) \u2013 nie radou stredovek\u00fdch biskupov ale samotn\u00fdm Bo\u017e\u00edm slovom, ktor\u00e9 nemo\u017eno prelomi\u0165. Nie je prehnan\u00e9 tvrdi\u0165, \u017ee r\u00edmsko-katol\u00edcky poh\u013ead na ospravedlnenie sa odli\u0161uje od pravej kres\u0165anskej viery ako \u00faplne in\u00e9 n\u00e1bo\u017eenstvo, preto\u017ee je protikladom jednoduch\u00e9ho evanjelia milosti.<\/p>\n Pokia\u013e r\u00edmsko-katol\u00edcka cirkev na\u010falej presadzuje svoju vlastn\u00fa autoritu a\u00a0via\u017ee svojich \u013eud\u00ed na \u201ein\u00e9 evanjelium\u201c, je duchovnou povinnos\u0165ou v\u0161etk\u00fdch skuto\u010dn\u00fdch kres\u0165anov sa postavi\u0165 proti r\u00edmsko-katol\u00edckemu u\u010deniu s\u00a0biblickou pravdou a\u00a0vola\u0165 v\u0161etk\u00fdch katol\u00edkov ku Kristovi a ku\u00a0skuto\u010dnej sp\u00e1se. Mnoh\u00ed evanjelik\u00e1li sa napriek tejto svetskej snahe po umelej, predstieranej a\u00a0falo\u0161nej jednote nesm\u00fa vzda\u0165. Nem\u00f4\u017eu dovoli\u0165, aby bolo evanjelium zakryt\u00e9, ani sa nemaj\u00fa spriateli\u0165 s\u00a0falo\u0161n\u00fdm n\u00e1bo\u017eenstvom, aby sa nestali \u00fa\u010dastn\u00edkmi zl\u00fdch skutkov (2 J 11).<\/p>\n\n