{"id":11127,"date":"2025-04-07T23:08:49","date_gmt":"2025-04-07T21:08:49","guid":{"rendered":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/?p=11127"},"modified":"2025-12-10T12:47:32","modified_gmt":"2025-12-10T11:47:32","slug":"sluzba-na-vatikanskom-prednom-nadvori-rozhovor-s-leonardom-de-chiricom","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/clanky\/nazory\/sluzba-na-vatikanskom-prednom-nadvori-rozhovor-s-leonardom-de-chiricom\/","title":{"rendered":"Slu\u017eba na vatik\u00e1nskom prednom n\u00e1dvor\u00ed: Rozhovor s Leonardom De Chiricom"},"content":{"rendered":"<p><strong>\u010co v\u00e1s viedlo k zalo\u017eeniu zboru v R\u00edme?<\/strong><br \/>\nKombin\u00e1cia viacer\u00fdch faktorov: Rast\u00faci pocit povolania, ktor\u00fd sme s man\u017eelkou pre\u017e\u00edvali. Povzbudenie zo strany zdru\u017eenia reformovan\u00fdch baptistick\u00fdch zborov, do ktor\u00e9ho patr\u00edme. Rast\u00faci celosvetov\u00fd z\u00e1ujem o to, aby boli ve\u013ek\u00e9 mest\u00e1 osloven\u00e9 evanjeliom, a skuto\u010dnos\u0165, \u017ee R\u00edm je m\u00e1lo evanjelizovan\u00fd, je v \u0148om ve\u013ea \u201en\u00e1bo\u017eenstva\u201c a m\u00e1lo evanjelia.<!--more--><\/p>\n<p><strong>Ak\u00e9 s\u00fa najv\u00e4\u010d\u0161ie prek\u00e1\u017eky zakladania zborov v Taliansku a konkr\u00e9tne v R\u00edme?<\/strong><br \/>\nTaliansko bolo formovan\u00e9 protireform\u00e1ciou. Evanjelium, ktor\u00e9mu bola krajina vystaven\u00e1, je rozmazan\u00e9 a zm\u00e4ten\u00e9. \u010c\u00edtanie Biblie bolo zak\u00e1zan\u00e9, cirkevn\u00e1 kontrola spolo\u010dnosti bola obsedantn\u00e1. Sp\u00f4sob, ak\u00fdm \u013eudia \u017eili svoju vieru, bol a st\u00e1le je, pln\u00fd pohansk\u00fdch prvkov. K tomu sa pridala modern\u00e1 vlna sekularizmu, ktor\u00e1 pridala \u010fal\u0161iu vrstvu skepsy, \u010d\u00edm sa odpor e\u0161te viac preh\u013abil. R\u00edm je e\u0161te v\u00fdnimo\u010dnej\u0161\u00ed, preto\u017ee tu je r\u00edmskokatol\u00edcka cirkev z\u00e1rove\u0148 politick\u00fdm \u0161t\u00e1tom, \u010d\u00edm sa mie\u0161a n\u00e1bo\u017eenstvo a moc. R\u00edm sa podob\u00e1 na mesto Efez, op\u00edsan\u00e9 v Skutkoch apo\u0161tolov 19, kde sa chr\u00e1m a obchody prel\u00ednali v chytrom spojenectve.<\/p>\n<p><strong>Mysl\u00edte si, \u017ee r\u00edmsk\u00ed katol\u00edci s\u00fa nepriate\u013esk\u00ed vo\u010di po\u010d\u00favaniu evanjelia?<\/strong><br \/>\nHlavn\u00fdm probl\u00e9mom je, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina r\u00edmskokatol\u00edkov predpoklad\u00e1, \u017ee vie, \u010do je evanjelium. Predpokladaj\u00fa, \u017ee ich to nejak\u00fdm sp\u00f4sobom nau\u010dila r\u00edmskokatol\u00edcka cirkev. Mus\u00edme im uk\u00e1za\u0165, \u017ee to tak nie je. Jedna vec je di\u0161tancova\u0165 sa od r\u00edmskokatol\u00edckej cirkvi, ale my sa im sna\u017e\u00edme uk\u00e1za\u0165, \u017ee evanjelium je nie\u010do in\u00e9, \u010do treba po\u010du\u0165 mimo r\u00edmskokatol\u00edckej \u0161katu\u013eky a v jeho biblickom podan\u00ed.<\/p>\n<p><strong>Skon\u010dila sa reform\u00e1cia?<\/strong><br \/>\nReform\u00e1cia je pod\u013ea Bo\u017eieho slova trvalou \u00falohou cirkvi: ecclesia reformata, semper reformanda (cirkev reformovan\u00e1, v\u017edy reformuj\u00faca sa). K\u00fdm sa Kristus nevr\u00e1ti, nikdy sa neskon\u010d\u00ed. Pokia\u013e ide o reform\u00e1ciu v 16. storo\u010d\u00ed, ot\u00e1zky, ktor\u00e9 sa vtedy zd\u00f4raz\u0148ovali, s\u00fa rovnako aktu\u00e1lne ako kedyko\u013evek predt\u00fdm: \u201eform\u00e1lny\u201c princ\u00edp reform\u00e1cie, najvy\u0161\u0161ia autorita P\u00edsma, nie je ani z\u010faleka akceptovan\u00fd R\u00edmom. Pod\u013ea jeho u\u010denia Trad\u00edcia (ve\u013ek\u00e9 T) predch\u00e1dza a prevy\u0161uje p\u00edsan\u00e9 slovo. O tom, \u010do je pravdiv\u00e9, v kone\u010dnom d\u00f4sledku rozhoduje cirkev. Posledn\u00e9 tri dogmy vyhl\u00e1sen\u00e9 R\u00edmom &#8211; dogma o nepo\u0161kvrnenom po\u010dat\u00ed Panny M\u00e1rie z roku 1854, dogma o p\u00e1pe\u017eskej neomylnosti z roku 1870 a dogma o nanebovzat\u00ed Panny M\u00e1rie z roku 1950 &#8211; s\u00fa pre r\u00edmskych katol\u00edkov z\u00e1v\u00e4zn\u00e9, a predsa im \u00faplne ch\u00fdba biblick\u00e1 opora. Biblia je s\u00edce d\u00f4le\u017eit\u00e1, ale nepresved\u010div\u00e1. Pokia\u013e ide o \u201emateri\u00e1lny\u201c princ\u00edp, ospravedlnenie len z viery, R\u00edm odmietol forenzn\u00fd rozmer ospravedlnenia a rekon\u0161truoval jeho v\u00fdznam v synergickom a sviatostnom r\u00e1mci, ktor\u00fd je s n\u00edm v rozpore. R\u00edmskokatol\u00edcka cirkev reagovala na reform\u00e1ciu najprv ods\u00faden\u00edm jej u\u010denia a potom sa zaviazala na dlh\u00fa cestu aggiornamenta &#8211; aktualiz\u00e1cie svojej doktr\u00edny a praxe bez zmeny teologick\u00e9ho jadra, ktor\u00e9 zostalo \u00faplne nereformovan\u00e9.<\/p>\n<p><strong>Identifikovali ste dve axi\u00f3my ako defin\u00edcie r\u00edmskokatol\u00edckeho syst\u00e9mu. Jednou z nich je vz\u0165ah medzi Kristom a cirkvou. Ako je tento vz\u0165ah ch\u00e1pan\u00fd v R\u00edmskom katolicizme a ak\u00e1 je odpove\u010f protestantov?<\/strong><br \/>\nV r\u00edmskom katolicizme existuje tendencia veri\u0165, \u017ee cirkev v\u00fdznamn\u00fdm sp\u00f4sobom nadv\u00e4zuje na vtelenie Je\u017ei\u0161a Krista; to vedie k ekleziol\u00f3gii, ktor\u00e1 sa sp\u00e1ja s kristol\u00f3giou. Rozdiel medzi Stvorite\u013eom a stvoren\u00edm sa stiera t\u00fdm, \u017ee sa cirkvi prisudzuje to, \u010do v kone\u010dnom d\u00f4sledku patr\u00ed jedine trojjedin\u00e9mu Bohu. Kv\u00f4li tomuto zm\u00e4ten\u00e9mu vz\u0165ahu medzi kristol\u00f3giou a ekleziol\u00f3giou sa v cirkvi vyvinulo sebapochopenie, ktor\u00e9 umo\u017enilo in\u0161tit\u00facii n\u00e1rokova\u0165 si absol\u00fatnu moc (kr\u00e1\u013eovsk\u00fd \u00farad), v\u00fdlu\u010dn\u00e9 sprostredkovanie (k\u0148azsk\u00fd \u00farad) a najvy\u0161\u0161iu autoritu v u\u010den\u00ed (prorock\u00fd \u00farad), a to v\u0161etko v mene Krista. Tieto odch\u00fdlky od biblick\u00e9ho u\u010denia vypl\u00fdvaj\u00fa z tohto chybn\u00e9ho prepojenia Krista a Cirkvi. Ve\u013ek\u00e9 body protestantskej reform\u00e1cie &#8211; len P\u00edsmo, len Kristus, len milos\u0165, len viera, len Bo\u017eia sl\u00e1va &#8211; s\u00fa biblick\u00fdmi prostriedkami proti modloslu\u017eobnej tendencii ka\u017edej cirkvi.<\/p>\n<p><strong>Ak\u00e9 je najv\u00e4\u010d\u0161ie nedorozumenie, ktor\u00e9 maj\u00fa evanjelik\u00e1li o R\u00edmskom katolicizme?<\/strong><br \/>\nPod\u013ea m\u00f4jho n\u00e1zoru to s\u00favis\u00ed s t\u00fdm, \u017ee sa venuje pozornos\u0165 k\u00faskom r\u00edmskokatol\u00edckeho syst\u00e9mu, pri\u010dom sa nech\u00e1pe celkov\u00fd obraz, ktor\u00fd ho rob\u00ed t\u00fdm, \u010d\u00edm je. Tento selekt\u00edvny a atomistick\u00fd pr\u00edstup br\u00e1ni zhodnoti\u0165 in\u0161titucion\u00e1lny poh\u013ead, teologick\u00e9 rozvrstvenie, historick\u00fd v\u00fdvoj a celkov\u00fa v\u00edziu R\u00edmskej cirkvi. Tento syst\u00e9m je navrhnut\u00fd tak, aby v sebe sp\u00e1jal r\u00edmsky prvok (imperi\u00e1lne n\u00e1roky s\u00fastreden\u00e9 na hierarchick\u00fa \u0161trukt\u00faru R\u00edma) a katol\u00edcky prvok (jeho v\u0161eobj\u00edmaj\u00faca strat\u00e9gia absorbuj\u00faca v\u0161etky pr\u00fady a hnutia). Mnoh\u00ed evanjelik\u00e1li vidia v r\u00edmskom katolicizme to, \u010do sa im p\u00e1\u010di alebo \u010do s\u00fa schopn\u00ed vidie\u0165 (napr\u00edklad r\u00edmskokatol\u00edckeho priate\u013ea alebo pr\u00edbuzn\u00e9ho, hnutie, s ktor\u00fdm sympatizuj\u00fa, konkr\u00e9tnu prax, ktor\u00fa podporuj\u00fa alebo sa im nep\u00e1\u010di, popul\u00e1rneho p\u00e1pe\u017ea at\u010f. V tomto pr\u00edpade sa nieko\u013eko jednotlivost\u00ed st\u00e1va celkom. R\u00edmsky katolicizmus nie je zhluk nes\u00favisiacich prvkov, ale dobre prepracovan\u00fd sveton\u00e1zor stelesnen\u00fd glob\u00e1lnou in\u0161tit\u00faciou. Je na\u010dase, aby sme pre\u0161li od atomistick\u00e9ho pr\u00edstupu k jeho syst\u00e9mov\u00e9mu hodnoteniu.<\/p>\n<p><strong>Ako vyzer\u00e1 viera a prax priemern\u00e9ho r\u00edmskeho katol\u00edka?<\/strong><br \/>\nV kontextoch, kde je v\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed r\u00edmskokatol\u00edkmi, je mnoho \u013eud\u00ed len nomin\u00e1lne veriacich. Myslia si, \u017ee \u201epatria\u201c do cirkvi, preto\u017ee v nej boli pokrsten\u00ed, ale pokia\u013e ide o ich vieru, vyberaj\u00fa si. V latinskom kontexte, eur\u00f3pskom aj americkom, je \u0161tandardn\u00fd r\u00edmsky katolicizmus hlboko charakterizovan\u00fd mari\u00e1nskou \u00factou a in\u00fdmi pobo\u017enos\u0165ami viac ne\u017e \u010d\u00edmko\u013evek in\u00fdm. Okrem toho je tento r\u00edmsky katolicizmus tak kult\u00farne zakorenen\u00fd (napr\u00edklad prostredn\u00edctvom rodinn\u00fdch v\u00e4zieb alebo n\u00e1rodnosti), \u017ee sa st\u00e1va nerozoznate\u013en\u00fdm od hlboko pre\u017e\u00edvan\u00fdch osobn\u00fdch a spolo\u010densk\u00fdch ident\u00edt. Je ve\u013ekou v\u00fdzvou vnies\u0165 evanjelium do tak\u00fdchto kontextov. V oblastiach, kde r\u00edmsky katolicizmus nie je v\u00e4\u010d\u0161inov\u00fdm vierovyznan\u00edm, m\u00e1 tendenciu podoba\u0165 sa hlavnej n\u00e1bo\u017eenskej forme, ktor\u00e1 tam prevl\u00e1da. Tak napr\u00edklad v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch existuj\u00fa takzvan\u00ed \u201eevanjelik\u00e1lni\u201c katol\u00edci &#8211; \u013eudia, ktor\u00ed pou\u017e\u00edvaj\u00fa ak\u00fdsi evanjelick\u00fd jazyk, ke\u010f hovoria o svojej viere, a robia veci, ktor\u00e9 vyzeraj\u00fa evanjelik\u00e1lne, ako napr\u00edklad osobn\u00e1 modlitba a \u010d\u00edtanie Biblie. Nes\u00fahlas\u00edm s pou\u017e\u00edvan\u00edm v\u00fdrazu evanjelik\u00e1lny katol\u00edk, preto\u017ee r\u00edmsky katolicizmus nie je oddan\u00fd len P\u00edsmu, len milosti a len viere. V kone\u010dnom d\u00f4sledku nem\u00f4\u017eete by\u0165 evanjelik\u00e1lom a r\u00edmskym katol\u00edkom z\u00e1rove\u0148. Iba ak m\u00e1te rozmazan\u00fa a zm\u00e4ten\u00fa predstavu<br \/>\no tom, \u010do znamen\u00e1 evanjelik\u00e1lny, m\u00f4\u017eete to sp\u00e1ja\u0165 s r\u00edmskokatol\u00edckym.<\/p>\n<p><strong>Ak\u00e1 je potreba v\u00e4\u010d\u0161ieho po\u010dtu zborov hl\u00e1saj\u00facich evanjelium v Taliansku a in\u00fdch silne r\u00edmskokatol\u00edckych regi\u00f3noch? Ako m\u00f4\u017eeme pom\u00f4c\u0165 naplni\u0165 t\u00fato potrebu?<\/strong><br \/>\nEvanjelik\u00e1li tvoria menej ako 1 percento talianskej popul\u00e1cie. Tak\u017ee potreba je ve\u013ek\u00e1 a je potrebn\u00e9 pom\u00f4c\u0165. Pomoc, ktor\u00e1 prinesie zmenu, v\u0161ak mus\u00ed ma\u0165 najprv podobu partnerstva po boku cirkv\u00ed, a nie n\u00e1hodn\u00fdch jednorazov\u00fdch iniciat\u00edv. Potom je potrebn\u00e9 podporova\u0165 slu\u017eby, ktor\u00e9 sa \u010doskoro stan\u00fa sebesta\u010dn\u00fdmi, namiesto vytv\u00e1rania kult\u00fary z\u00e1vislosti. Po tretie, mus\u00ed to ma\u0165 dlhodob\u00fa perspekt\u00edvu vzh\u013eadom na \u0165a\u017ek\u00e9 duchovn\u00e9 podmienky, v ktor\u00fdch sa pohybujeme.<\/p>\n<p><strong>Zd\u00e1 sa, \u017ee aspo\u0148 na Z\u00e1pade v\u00e4\u010d\u0161ina r\u00edmskokatol\u00edkov odmieta cirkevn\u00e9 u\u010denie o kontrole p\u00f4rodnosti, man\u017eelstve a rozvode a o mnoh\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch t\u00e9mach, a napriek tomu vid\u00edme len ve\u013emi m\u00e1lo disciplinovan\u00fdch nespokojencov. Pre\u010do je to tak?<\/strong><br \/>\nNa Druhom vatik\u00e1nskom koncile v 60. rokoch 20. storo\u010dia r\u00edmskokatol\u00edcka cirkev potvrdila svoju v\u00edziu by\u0165 cirkvou \u201e\u013eudu\u201c, a nie cirkvou \u201everiacich\u201c. Odvtedy sa vo\u010di t\u00fdm, ktor\u00ed eklezi\u00e1lne nedodr\u017eiavaj\u00fa pravidl\u00e1, uplat\u0148uje len m\u00e1lo, ak v\u00f4bec nejak\u00e1 discipl\u00edna. T\u00e1to tendencia je obzvl\u00e1\u0161\u0165 zjavn\u00e1 za pontifik\u00e1tu p\u00e1pe\u017ea Franti\u0161ka. Jeho z\u00e1kladn\u00fdm posolstvom je, \u017ee milosrdenstvo sa vz\u0165ahuje na v\u0161etko a \u017ee v\u0161etk\u00fdch \u013eud\u00ed treba sk\u00f4r potvrdi\u0165 tam, kde s\u00fa, ne\u017e ich vyzva\u0165, aby \u010dinili pok\u00e1nie z hriechu a uverili v evanjelium.<\/p>\n<p><strong>Ako by mali reformovan\u00ed kres\u0165ania komunikova\u0165 so svojimi r\u00edmskokatol\u00edckymi priate\u013emi a susedmi?<\/strong><br \/>\nMoj\u00edm pravidlom je \u010do najviac ich oboznamova\u0165 s P\u00edsmom. Mo\u017eno poznaj\u00fa nejak\u00fd kres\u0165ansk\u00fd slovn\u00edk, ale ten je spravidla pozna\u010den\u00fd skreslen\u00fdmi trad\u00edciami a deviantnou kult\u00farnou bato\u017einou. D\u00f4le\u017eit\u00e9 je tie\u017e uk\u00e1za\u0165 osobn\u00e9 a komunitn\u00e9 aspekty viery, aby ste im vtelili \u017eivotaschopn\u00e9 alternat\u00edvy pre ich ka\u017edodenn\u00fd \u017eivot. Evanjelium nie je len posolstvom pre jednotlivcov o tom, ako sa dosta\u0165 do neba, ale plne ortodoxn\u00fdm posolstvom zameran\u00fdm na Kristovo panstvo zah\u0155\u0148aj\u00face cel\u00fd \u017eivot.<\/p>\n<p><em>Leonardo De Chirico &amp; Ligonier Ministries<\/em><\/p>\n<p>Prelo\u017een\u00e9 z: <a href=\"https:\/\/learn.ligonier.org\/articles\/ministering-vaticans-front-yard-interview-leonardo-de-chirico\">https:\/\/learn.ligonier.org\/articles\/ministering-vaticans-front-yard-interview-leonardo-de-chirico<\/a><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>\u010co v\u00e1s viedlo k zalo\u017eeniu zboru v R\u00edme? Kombin\u00e1cia viacer\u00fdch faktorov: Rast\u00faci pocit povolania, ktor\u00fd sme s man\u017eelkou pre\u017e\u00edvali. Povzbudenie zo strany zdru\u017eenia reformovan\u00fdch baptistick\u00fdch zborov, do ktor\u00e9ho patr\u00edme. Rast\u00faci celosvetov\u00fd z\u00e1ujem o to, aby boli ve\u013ek\u00e9 mest\u00e1 osloven\u00e9 evanjeliom, a skuto\u010dnos\u0165, \u017ee R\u00edm je m\u00e1lo evanjelizovan\u00fd, je v \u0148om ve\u013ea \u201en\u00e1bo\u017eenstva\u201c a m\u00e1lo evanjelia.<\/p>","protected":false},"author":15,"featured_media":11128,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[83],"tags":[134],"ppma_author":[219],"class_list":["post-11127","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-nazory","tag-misia"],"authors":[{"term_id":219,"user_id":15,"is_guest":0,"slug":"leonardo-de-chirico","display_name":"Leonardo De Chirico","avatar_url":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/?s=96&d=mm&r=g","0":null,"1":"","2":"","3":"","4":"","5":"","6":"","7":"","8":""}],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/11127","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/15"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=11127"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/11127\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":11282,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/11127\/revisions\/11282"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media\/11128"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=11127"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=11127"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=11127"},{"taxonomy":"author","embeddable":true,"href":"https:\/\/pravdavlaske.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/ppma_author?post=11127"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}