Tom\u00e1\u0161 Akvinsk\u00fd zomrel 7. marca 1274, teda pred 750 rokmi (p\u00f4vodn\u00fd \u010dl\u00e1nok bol uverejnen\u00fd 3. apr\u00edla 2024; pozn. prekladu). Tento a bud\u00faci rok (800. v\u00fdro\u010die jeho narodenia) bud\u00fa v\u00fdnimo\u010dn\u00fdmi pr\u00edle\u017eitos\u0165ami na to, aby sme sa vyrovnali s jeho odkazom. Na celom svete sa bud\u00fa kona\u0165 konferencie, vyd\u00e1va\u0165 publik\u00e1cie a uskuto\u010d\u0148ova\u0165 r\u00f4zne iniciat\u00edvy.<\/p>\n
Pribl\u00ed\u017ei\u0165 sa k Tom\u00e1\u0161ovi Akvinsk\u00e9mu (1225 – 1274) znamen\u00e1 stretn\u00fa\u0165 sa s jedn\u00fdm z velik\u00e1nov teol\u00f3gie v\u0161etk\u00fdch \u010dias. Tom\u00e1\u0161 je svoj\u00edm vplyvom na z\u00e1padn\u00e9 kres\u0165anstvo druh\u00fd po August\u00ednovi. Presnej\u0161ie povedan\u00e9, R\u00edmsky katolicizmus po st\u00e1ro\u010dia pova\u017eoval Tom\u00e1\u0161a za svojho majstra, za najvy\u0161\u0161\u00ed, najzvu\u010dnej\u0161\u00ed a naj\u00faplnej\u0161\u00ed hlas r\u00edmskokatol\u00edckeho myslenia a viery. J\u00e1n XXII. ho kanonizoval u\u017e v roku 1323, len \u0161tyridsa\u0165dev\u00e4\u0165 rokov po jeho smrti. Pius V. ho v roku 1567 vyhl\u00e1sil za doktora Cirkvi ako kvintesenciu katol\u00edckej teol\u00f3gie, ktorej myslenie porazilo reform\u00e1ciu.<\/p>\n
Po\u010das Tridentsk\u00e9ho koncilu bola Summa theologiae (Suma teologick\u00e1) symbolicky umiestnen\u00e1 ved\u013ea Biblie ako d\u00f4kaz jej prvorad\u00e9ho v\u00fdznamu pri formulovan\u00ed tridentsk\u00fdch dekr\u00e9tov a k\u00e1nonov proti ospravedlneniu iba vierou.<\/p>\n
V 17. storo\u010d\u00ed pova\u017eoval Tom\u00e1\u0161a za obhajcu katol\u00edckeho teologick\u00e9ho syst\u00e9mu Robert Bellarmine, najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed protiprotestantsk\u00fd kontroverzn\u00fd spisovate\u013e, ktor\u00fd ovplyvnil cel\u00e9 gener\u00e1cie r\u00edmskokatol\u00edckych apolog\u00e9tov. V roku 1879 vydal p\u00e1pe\u017e Lev XIII. encykliku Aeterni Patris, v ktorej pouk\u00e1zal na Tom\u00e1\u0161a ako na najvy\u0161\u0161\u00ed prejav filozofickej a teologickej vedy v atmosf\u00e9re pozna\u010denej tvrdou konfront\u00e1ciou s modern\u00fdm myslen\u00edm.<\/p>\n
Druh\u00fd vatik\u00e1nsky koncil (1962 – 1965) stanovil, \u017ee form\u00e1cia k\u0148azov m\u00e1 ma\u0165 Tom\u00e1\u0161a ako najvy\u0161\u0161ieho sprievodcu pri ich \u0161t\u00fadiu (Optatam Totius, \u010d. 17). V posledn\u00fdch rokoch Pavol VI. (Lumen ecclesiae, 1974) a J\u00e1n Pavol II. (Fides et ratio, 1998) vyjadrili \u00factiv\u00e9 uznanie, ke\u010f pouk\u00e1zali na Tom\u00e1\u0161a ako na \u201emajstra myslenia a vzor spr\u00e1vneho sp\u00f4sobu vykon\u00e1vania teol\u00f3gie\u201c (FR, \u010d. 43).<\/p>\n
To znamen\u00e1, \u017ee R\u00edmska cirkev si Tom\u00e1\u0161a vytrvalo a presved\u010divo privlast\u0148ovala a pov\u00fd\u0161ila ho na r\u00edmskokatol\u00edckeho teol\u00f3ga „par excellence“.<\/p>\n
Okrem toho je Tom\u00e1\u0161 uzn\u00e1vanou autoritou, ktor\u00e1 stoj\u00ed za mnoh\u00fdmi nebiblick\u00fdmi v\u00fdvojmi v stredovekom a novovekom r\u00edmskom katolicizme od Tridentu a\u017e po I. a II. vatik\u00e1nsky koncil. Nemo\u017eno nevidie\u0165 skres\u013euj\u00face prvky v jadre jeho syst\u00e9mu, ktor\u00e9 vyvolali sk\u00f4r odklony ne\u017e pribl\u00ed\u017eenie sa k biblickej viere.<\/p>\n
V posledn\u00fdch desa\u0165ro\u010diach a s rast\u00facou intenzitou sa Tom\u00e1\u0161 namiesto toho pribl\u00ed\u017eil k protestantskej teologickej citlivosti. Zd\u00e1 sa, \u017ee dnes je roz\u0161\u00edren\u00fd n\u00e1zor, \u017ee Tom\u00e1\u0161 u\u017e nie je dedi\u010dstvom pre r\u00edmskych katol\u00edkov a \u017ee evanjelik\u00e1li sa m\u00f4\u017eu a mali by sa od Tom\u00e1\u0161a ve\u013ea nau\u010di\u0165.<\/p>\n
Protestantsk\u00ed teol\u00f3govia (od Petra Martyra Vermigliho po Hermana Bavincka cez Franti\u0161ka Turrettiniho) vo v\u0161eobecnosti uplat\u0148ovali teologick\u00e9 rozli\u0161ovanie, ktor\u00e9 im umo\u017enilo oceni\u0165 tie aspekty jeho teol\u00f3gie, ktor\u00e9 zapadali do r\u00e1mca biblickej a ortodoxnej viery, a odmietnu\u0165 jeho u\u010denie tam, kde bolo v rozpore s P\u00edsmom.<\/p>\n
In\u00fdmi slovami, nezast\u00e1vali tomistick\u00fd syst\u00e9m (ofici\u00e1lna katol\u00edcka filozofia, ktorej zakladate\u013eom je Tom\u00e1\u0161 Akvinsk\u00fd; pozn. prekl.) ako tak\u00fd. Napriek tomu ho roz\u010dlenili na jednotliv\u00e9 \u010dasti, nako\u013eko len bolo mo\u017en\u00e9 urobi\u0165 to poctivo, a pou\u017e\u00edvali ho selekt\u00edvne.<\/p>\n
Ich pozornos\u0165 Tom\u00e1\u0161ovi bola viac metodologick\u00e1 ako obsahov\u00e1. Po\u017ei\u010dali si niektor\u00e9 jeho n\u00e1zory, ale nepripisovali im architektonick\u00fd v\u00fdznam.<\/p>\n
Hoci niektor\u00e9 odvetvia evanjelik\u00e1lnej teol\u00f3gie poznaj\u00fa skuto\u010dn\u00e9 koketovanie s Tom\u00e1\u0161ov\u00fdmi my\u0161lienkami, m\u00f4\u017ee by\u0165 u\u017eito\u010dn\u00e9 pripomen\u00fa\u0165 si pou\u010denie ve\u013ek\u00e9ho reformovan\u00e9ho teol\u00f3ga, ak\u00fdm bol Herman Bavinck (1854 – 1921). Podobne ako v pr\u00edpade in\u00fdch starovek\u00fdch a stredovek\u00fdch cirkevn\u00fdch otcov, aj Bavinck uplat\u0148uje k Tom\u00e1\u0161ovi pr\u00edstup, ktor\u00fd sa ozna\u010duje ako \u201eeklektick\u00fd\u201c, t.j. slobodne od neho preber\u00e1 poznatky a t\u00e9zy s vedom\u00edm, \u017ee stoj\u00ed na druhej strane (na strane r\u00edmskokatol\u00edckej), mimo z\u00e1kladov evanjelik\u00e1lnej teol\u00f3gie. V r\u00e1mci teol\u00f3gie ukotvenej v P\u00edsme \u010d\u00edta Bavinck Tom\u00e1\u0161a s inteligenciou a duchovnou bystros\u0165ou, pri\u010dom vyu\u017e\u00edva r\u00f4zne prvky bez toho, aby sa hl\u00e1sil k jeho syst\u00e9mu. Pre Bavincka milos\u0165 nepovzn\u00e1\u0161a ani nezdokona\u013euje prirodzenos\u0165, ale vykupuje ju z hriechu.<\/p>\n
Takto \u201eeklekticky\u201c \u010d\u00edtali Tom\u00e1\u0161a aj reform\u00e1tori a reformovan\u00ed a luter\u00e1nski scholastici, ktor\u00ed niekedy schva\u013eovali jeho postoje a argumenty, ale bolo im jasn\u00e9, \u017ee r\u00e1mec Tom\u00e1\u0161ovej teol\u00f3gie postaven\u00fd na mot\u00edve prirodzenos\u0165-milos\u0165 je odli\u0161n\u00fd a vzdialen\u00fd od evanjelik\u00e1lnej viery.<\/p>\n
To neznamen\u00e1, \u017ee by sme odmietali Tom\u00e1\u0161a ako typicky toxick\u00e9ho teol\u00f3ga, ktor\u00e9mu sa treba za ka\u017ed\u00fa cenu vyh\u00fdba\u0165, ani \u017ee by sme ho vyzdvihovali ako z\u00e1stancu kres\u0165anskej ortodoxie, ale pova\u017eujeme ho za nevyhnutn\u00e9ho partnera v dejin\u00e1ch kres\u0165ansk\u00e9ho myslenia, ktor\u00e9ho treba \u010d\u00edta\u0165 kriticky a ve\u013ekoryso vo svetle z\u00e1sady Sola Scriptura<\/em>, na ktor\u00fa reform\u00e1cia upozornila cel\u00fa Cirkev.<\/p>\n