Pri dne\u0161n\u00fdch oslav\u00e1ch 506. v\u00fdro\u010dia reform\u00e1cie si mnoh\u00ed z n\u00e1s pripomen\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00e9 doktr\u00edny, o\u00a0ktor\u00e9 sa viedol z\u00e1pas, ako ospravedlnenie jedine vierou alebo Sola Scriptura. Tieto osobitosti s\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00e9, ale \u010dasto zab\u00fadame, \u017ee protestantsk\u00e1 reform\u00e1cia bola aj misijn\u00fdm hnut\u00edm.<\/p>\n
R\u00edmskokatol\u00edcka cirkev v 16. storo\u010d\u00ed zd\u00f4raz\u0148ovala ordinovan\u00e9 k\u0148azstvo a jeho \u00falohu pri priv\u00e1dzan\u00ed \u013eud\u00ed k Bohu. Reform\u00e1tori v\u0161ak vn\u00edmali k\u0148azstvo ako \u00farad patriaci v\u0161etk\u00fdm kres\u0165anom. Toto presved\u010denie posil\u0148ovalo misie v 16. storo\u010d\u00ed aj dnes. \u010co je teda k\u0148azstvo?<\/p>\n
K\u0148azstvo v\u0161etk\u00fdch veriacich<\/strong><\/p>\n V Starom z\u00e1kone je k\u0148az prostredn\u00edkom, ktor\u00fd premos\u0165oval priepas\u0165 medzi \u010dlovekom a Bohom. K\u0148az predstupoval pred Boha v mene \u013eudu a prin\u00e1\u0161al obety, ktor\u00e9 umo\u017e\u0148ovali \u013eu\u010fom prich\u00e1dza\u0165 k Bohu. Bol to v\u0161ak nedokonal\u00fd syst\u00e9m. K\u0148azi potrebovali obetova\u0165 aj za svoje vlastn\u00e9 hriechy a nie v\u017edy boli vzorn\u00fdmi z\u00e1stupcami \u013eudu.<\/p>\n Preto Je\u017ei\u0161 staroz\u00e1konn\u00e9 k\u0148azstvo zru\u0161il. Vytvoril dokonal\u00e9 k\u0148azstvo, ktor\u00e9 raz a nav\u017edy priviedlo \u013eud\u00ed k Bohu v \u0147om samom, v\u00a0Jeho dokonalej obeti. A \u010do je skuto\u010dne pozoruhodn\u00e9, Je\u017ei\u0161 sa o toto k\u0148azstvo del\u00ed so svoj\u00edm \u013eudom. Patri\u0165 ku Kristovi znamen\u00e1 patri\u0165 k jeho k\u0148azstvu – a t\u00e1to v\u00fdsada patr\u00ed ka\u017ed\u00e9mu veriacemu (1. Petra 2:9).<\/p>\n Spojenie k\u0148azstva s misiami<\/strong><\/p>\n T\u00e1to my\u0161lienka sa v spisoch reform\u00e1torov objavuje \u010dasto. Martin Luther tvrdil, \u017ee slovo „k\u0148az“ by malo by\u0165 rovnako be\u017en\u00e9 ako „kres\u0165an“, preto\u017ee ka\u017ed\u00fd kres\u0165an patr\u00ed do Kristovho k\u0148azstva. J\u00e1n Kalv\u00edn s t\u00fdm s\u00fahlasil a vo svojich In\u0161tit\u00faci\u00e1ch kres\u0165ansk\u00e9ho n\u00e1bo\u017eenstva u\u010dil, \u017ee v\u0161etci, ktor\u00ed patria Kristovi, s\u00fa k\u0148azmi. Aj Heinrich Bullinger vyu\u010doval, \u017ee v\u0161etci kres\u0165ania, mu\u017ei aj \u017eeny, s\u00fa skuto\u010dn\u00fdmi k\u0148azmi v Kristovom kr\u00e1\u013eovstve.<\/p>\n Reform\u00e1tori boli vo svojom pr\u00edkaze kres\u0165anom jednozna\u010dn\u00ed – ka\u017ed\u00fd z n\u00e1s je k\u0148azom, ktor\u00fd patr\u00ed do Kristovho vlastn\u00e9ho k\u0148azstva. Privil\u00e9gium pr\u00edslu\u0161nosti ku Kristovmu k\u0148azstvu je spojen\u00e9 s tou istou povinnos\u0165ou, ktor\u00e1 patrila k\u0148azom v minul\u00fdch storo\u010diach: Mus\u00edme priv\u00e1dza\u0165 svojich bl\u00ed\u017enych k Bohu.<\/p>\n Reform\u00e1tori tejto povinnosti dobre rozumeli, o \u010dom sved\u010d\u00ed roz\u0161\u00edrenie reformovan\u00e9ho kres\u0165anstva. Kalv\u00edn bol duchovn\u00fdm vodcom \u0161vaj\u010diarskej \u017denevy, ktor\u00e1 sa stala \u00fato\u010diskom protestantov \u010deliacich prenasledovaniu zo strany R\u00edmskej cirkvi. V 50. rokoch 15. storo\u010dia utiekli do \u017denevy tis\u00edce protestantsk\u00fdch kres\u0165anov, \u010d\u00edm sa po\u010det obyvate\u013eov mesta v priebehu desiatich rokov zdvojn\u00e1sobil. Ute\u010denci boli obnoven\u00ed, vy\u0161kolen\u00ed a poslan\u00ed sp\u00e4\u0165, aby posilnili cirkvi vo svojich domovsk\u00fdch krajin\u00e1ch a nakoniec oslovili mili\u00f3ny \u013eud\u00ed v Eur\u00f3pe i mimo nej.<\/p>\n Presbyteri\u00e1ni s\u00fa jednou z mnoh\u00fdch denomin\u00e1ci\u00ed, ktor\u00fdch korene siahaj\u00fa a\u017e do \u017denevy. John Knox, zakladate\u013e tejto denomin\u00e1cie, h\u013eadal v roku 1556 azyl u Kalv\u00edna. V roku 1559 sa Knox vr\u00e1til domov do \u0160k\u00f3tska, aby \u010falej zria\u010foval protestantsk\u00fa cirkev. Kalv\u00edn vyslal podobne stovky \u010fal\u0161\u00edch mision\u00e1rov, aby zakladali a podporovali zbory v celej Eur\u00f3pe vr\u00e1tane Christophera Goodmana (Anglicko) a Guida de Bresa (Holandsko). Kalv\u00edn dokonca poslal mision\u00e1rov do Braz\u00edlie, ktor\u00ed vypracovali prv\u00e9 reformovan\u00e9 vyznanie v Amerike. \u010casto sa hovor\u00ed, \u017ee reform\u00e1tori mali nedostato\u010dne rozvinut\u00fa misiol\u00f3giu, ale hist\u00f3ria hovor\u00ed nie\u010do in\u00e9. \u017denevsk\u00ed mision\u00e1ri zalo\u017eili tis\u00edce zborov po celom svete.<\/p>\n Ako reform\u00e1cia poh\u00e1\u0148a misie dnes<\/strong><\/p>\n Dnes, o nieko\u013eko storo\u010d\u00ed nesk\u00f4r, sa z cirkv\u00ed s kore\u0148mi v reform\u00e1cii sformovali denomin\u00e1cie zodpovedn\u00e9 za misijne zameran\u00e9 organiz\u00e1cie, ako je Misia do sveta (PCA), Iniciat\u00edva glob\u00e1lnej misie (ACNA) alebo Medzin\u00e1rodn\u00e1 misijn\u00e1 rada (SBC). Tieto skupiny vysielaj\u00face misie s\u00fa zodpovedn\u00e9 za nespo\u010detn\u00e9 tis\u00edce mision\u00e1rov po celom svete.<\/p>\n Zasv\u00e4ten\u00e1 slu\u017eba je d\u00f4le\u017eit\u00e1 aj dnes. Ordinovan\u00ed k\u0148azi – pastieri a kazatelia – s\u00fa potrebn\u00ed na hl\u00e1sanie slova, vysluhovanie sviatost\u00ed a vykon\u00e1vanie \u010fal\u0161\u00edch pastora\u010dn\u00fdch povinnost\u00ed. Potrebn\u00ed s\u00fa v\u0161ak aj k\u0148azi v laviciach. T\u00ed, ktor\u00ed nasleduj\u00fa Kristovo povolanie ku k\u0148azstvu, s\u00fa \u010dasto t\u00ed, ktor\u00ed maj\u00fa najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed vplyv na Bo\u017eie kr\u00e1\u013eovstvo.<\/p>\n Reform\u00e1torom ve\u013emi z\u00e1le\u017ealo na tom, aby priviedli druh\u00fdch k Bohu, a nezastavili sa pred ni\u010d\u00edm, aby sa Kristovo kr\u00e1\u013eovstvo rozprestieralo po celej zemi. V tomto poslan\u00ed m\u00f4\u017eeme pokra\u010dova\u0165 s vedom\u00edm, \u017ee Kristus n\u00e1s prijal do svojho k\u0148azstva a pris\u013e\u00fabil, \u017ee prostredn\u00edctvom n\u00e1s bude budova\u0165 svoju Cirkev.<\/p>\n