Evanjeliu P\u00e1na Je\u017ei\u0161a Krista neust\u00e1le hroz\u00ed, \u017ee bude prekr\u00faten\u00e9. Bolo prekr\u00faten\u00e9 po st\u00e1ro\u010dia, \u010do viedlo v\u00a016. storo\u010d\u00ed k\u00a0protestantskej reform\u00e1cii. \u013dudia ho prekr\u00fatili nespo\u010detnekr\u00e1t po\u010das dej\u00edn cirkvi a\u00a0\u010dasto ho prekr\u00facaj\u00fa aj dnes. Preto Martin Luther povedal, \u017ee evanjelium treba br\u00e1ni\u0165 v\u00a0ka\u017edej jednej gener\u00e1cii. Zl\u00e9 sily na\u0148 najviac \u00fato\u010dia. Vedia, \u017ee ak sa dok\u00e1\u017eu zbavi\u0165 evanjelia, dok\u00e1\u017eu sa zbavi\u0165 kres\u0165anstva.<\/p>\n
Evanjelium, dobr\u00e1 spr\u00e1va Novej zmluvy, m\u00e1 dve str\u00e1nky: objekt\u00edvnu a\u00a0subjekt\u00edvnu. Objekt\u00edvnu str\u00e1nku evanjelia predstavuje osoba P\u00e1na Je\u017ei\u0161a Krista a\u00a0Jeho dielo \u2013 kto je a\u00a0\u010do dosiahol vo svojom \u017eivote. Subjekt\u00edvna str\u00e1nka predstavuje ot\u00e1zku, ako si kres\u0165an privlastn\u00ed to, \u010do Kristus svoj\u00edm dielom vydobyl. A\u00a0tu sa dost\u00e1va do popredia doktr\u00edna ospravedlnenia.<\/p>\n
Reform\u00e1cia sa t\u00fdkala mnoh\u00fdch vec\u00ed, ale to, \u010do bolo stredobodom protestantskej reform\u00e1cie, teda tou najhlavnej\u0161ou vecou, bolo evanjelium a predov\u0161etk\u00fdm doktr\u00edna ospravedlnenia. Medzi predstavite\u013emi R\u00edmsko-katol\u00edckej cirkvi a\u00a0protestantsk\u00fdmi reform\u00e1tormi nebol ve\u013ek\u00fd rozpor, \u010do sa t\u00fdkalo jeho objekt\u00edvnej str\u00e1nky. Obe strany s\u00fahlasili, \u017ee P\u00e1n Je\u017ei\u0161 bol Bohom, Bo\u017e\u00edm Synom, z\u00a0M\u00e1rie panny, \u017ee \u017eil \u017eivot dokonalej poslu\u0161nosti, zomrel na kr\u00ed\u017ei zmieruj\u00facou smr\u0165ou a\u00a0bol vzkriesen\u00fd z\u00a0hrobu. Boj nastal oh\u013eadom druhej str\u00e1nky evanjelia, tej subjekt\u00edvnej: o\u00a0tom, ako veriaci vyu\u017e\u00edva vo svojom \u017eivote to, \u010do Kristus vydobyl.<\/p>\n
Reform\u00e1tori verili a\u00a0u\u010dili, \u017ee sme ospravedlnen\u00ed jedine vierou. Povedali, \u017ee viera predstavuje jedin\u00fd n\u00e1stroj potrebn\u00fd pre na\u0161e ospravedlnenie. To, \u010do t\u00fdm hovorili, bolo, \u017ee v\u0161etko to, \u010do P\u00e1n Je\u017ei\u0161 svoj\u00edm dielom vydobyl, prij\u00edmame t\u00fdm, \u017ee v\u0161etku svoju d\u00f4veru vlo\u017e\u00edme iba do Neho samotn\u00e9ho.<\/p>\n
Aj R\u00edmsko-katol\u00edcka cirkev u\u010d\u00ed, \u017ee viera je pre spasenie nevyhnutnou podmienkou. Na d\u00f4le\u017eitom Tridentskom koncile (1545-1563), ktor\u00fd vyjadril reakciu R\u00edmsko-katol\u00edckej cirkvi na protestantsk\u00fa reform\u00e1ciu, predstavitelia R\u00edmsko-katol\u00edckej cirkvi prehl\u00e1sili, \u017ee viera poskytuje tri veci: initium, fundamentum <\/em>a\u00a0radix<\/em>. Teda viera je po\u010diatkom ospravedlnenia, z\u00e1kladom ospravedlnenia a\u00a0kore\u0148om ospravedlnenia. Ale R\u00edm trval na tom, \u017ee \u010dlovek m\u00f4\u017ee ma\u0165 skuto\u010dn\u00fa vieru a\u00a0napriek tomu nemus\u00ed by\u0165 ospravedlnen\u00fdm, preto\u017ee r\u00edmsko-katol\u00edcky syst\u00e9m vy\u017eadoval na ospravedlnenie omnoho viac ako len vieru.<\/p>\n V\u00a0skuto\u010dnosti bol poh\u013ead R\u00edmsko-katol\u00edckej cirkvi na evanjelium, ako to vyjadril Trident, tak\u00fd, \u017ee ospravedlnenie sa dosahuje sviatos\u0165ami. Na za\u010diatku pr\u00edjemca mus\u00ed prija\u0165 krst a\u00a0spolupracova\u0165 pri \u0148om, \u010d\u00edm dost\u00e1va ospravedl\u0148uj\u00facu milos\u0165. T\u00fato milos\u0165 si podr\u017e\u00ed dovtedy, k\u00fdm nesp\u00e1cha smrte\u013en\u00fd hriech. Smrte\u013en\u00fd hriech sa vol\u00e1 preto \u201esmrte\u013en\u00fdm\u201c, preto\u017ee zab\u00edja milos\u0165 ospravedlnenia. Hrie\u0161nik preto mus\u00ed by\u0165 po \u0148om ospravedlnen\u00fd druh\u00fdkr\u00e1t. Stane sa to sviatos\u0165ou pok\u00e1nia, ktor\u00fa Tridentsk\u00fd koncil definuje ako \u201edruh\u00fa \u0161ancu\u201c ospravedlnenia pre t\u00fdch, ktor\u00fdch du\u0161e \u201estroskotali\u201c.<\/p>\n Z\u00e1kladn\u00fd rozdiel spo\u010d\u00edva teda v\u00a0tomto: Trident povedal, \u017ee Boh neospravedl\u0148uje nikoho dovtedy, k\u00fdm v\u00a0\u0148om nie je skuto\u010dn\u00e1 vlastn\u00e1<\/em> spravodlivos\u0165. In\u00fdmi slovami, Boh prehl\u00e1si niekoho za spravodliv\u00e9ho a\u017e vtedy, ke\u010f je spravodliv\u00fdm. Tak\u017ee pod\u013ea doktr\u00edny R\u00edmsko-katol\u00edckej cirkvi, ospravedlnenie z\u00e1vis\u00ed od posv\u00e4tenia dan\u00e9ho \u010dloveka. Naopak, reform\u00e1tori tvrdili, \u017ee ospravedlnenie je zalo\u017een\u00e9 na pripo\u010d\u00edtan\u00ed spravodlivosti P\u00e1na Je\u017ei\u0161a veriacemu. Jedin\u00fdm z\u00e1kladom, ktor\u00fdm \u010dlovek m\u00f4\u017ee by\u0165 spasen\u00fd, je spravodlivos\u0165 P\u00e1na Je\u017ei\u0161a Krista, ktor\u00e1 sa pripo\u010d\u00edta \u010dloveku po tom, ako v\u00a0Neho uver\u00ed.<\/p>\n S\u00fa to dva \u00faplne odli\u0161n\u00e9 svety a\u00a0\u00faplne rozdielne poh\u013eady na spasenie. Nemo\u017eno ich spoji\u0165. Jedn\u00fdm z\u00a0nich je evanjelium. Druh\u00fd na evanjeliu zalo\u017een\u00fd nie je. Tak\u017ee o\u00a0\u010do i\u0161lo v reform\u00e1cii? Bolo to evanjelium Je\u017ei\u0161a Krista. Hoci Tridentsk\u00fd koncil v\u00a0mnohom potvrdil tradi\u010dn\u00e9 pravdy kres\u0165anskej viery, nazval ospravedlnenie vierou slovom anathema (kliatba), neber\u00fac do \u00favahy mnoh\u00e9 miesta v\u00a0P\u00edsme, kde sa o\u00a0tejto doktr\u00edne jasne vyu\u010duje. Rimanom 3:28: \u201eSme toti\u017e presved\u010den\u00ed, \u017ee \u010dlovek je ospravedlnen\u00fd vierou bez skutkov z\u00e1kona.\u201c<\/p>\n