32. kapitola 2. knihy Mojžišovej pojednáva o zaujímavom stretnutí Mojžiša s Bohom. Boží ľud sa vzbúril proti svojmu Záchrancovi, voči Tomu, ktorý ich vyviedol z Egypta a ktorý sa na nich chystá vyliať svoj hnev. Avšak Mojžiš v mene ľudu zasahuje a Boh ustupuje od toho, čo povedal, že vykoná. To nás stavia pred nasledovnú otázku: Mení naša modlitba Božie zámery?
- Božie dokonalé vlastnosti sa nemenia.
Dokonalosti odkazujú na nemenné Božie vlastnosti. Boh je dokonale svätý (Izaiáš 6:3). Je dokonale milujúci (1. Jána 4:16). Je dokonale spravodlivý (5. Mojžišova 32:4). Je dokonale všemohúci, vševedúci, všadeprítomný, nezávislý, svojbytný a dostatočný sám v sebe. Malachiáš 3:6 nám hovorí, že Boh sa nemení. U Neho niet premeny ani tieňa zmeny (Jakub 1:17). Je ten istý včera, dnes i naveky (Židom 13:8). Od vekov naveky je Boh (Žalm 90:2). Dokonalosti Boha sa nemenia. Mojžiš to dobre vedel. Vo svojej modlitbe uznáva Božie vlastnosti. Uvedomuje si Boží hnev, zatiaľ čo sa dožaduje Božej lásky. Uvedomuje si Božiu silu, zatiaľ čo sa dožaduje Božieho milosrdenstva. Uvedomuje si Božiu slávu, zatiaľ čo prosí o Božiu dobrotu.
- Božie zámery sa nemenia.
Mojžiš sa odvoláva na Božie nemenné zámery. Vyrozpráva Bohu zámer, kvôli ktorému boli Židia vyvedení z Egypta. Robí to pre Jeho slávu. Mojžiš prináša Bohu to, čo vidíme v celom Božom slove: „Hospodinova rada trvá naveky, myšlienky Jeho srdca z rodu na rod.“ (Žalm 33:11), „Ja od počiatku zvestujem budúcnosť a od pradávna to, čo sa ešte nestalo. Ja vravím: Môj zámer sa splní a uskutočním všetko, čo chcem.“ (Izaiáš 46:10-11). Zámery Boha sa nemenia.
- Božie zasľúbenia sa nemenia.
A čo taká 2. Mojžišova 32:13? Mojžiš smelo vraví Bohu, aby sa rozpamätal. Hovorí to Niekomu, kto je vševedúci, kto vie všetko. Mojžiš má neuveriteľnú odvahu, keď Mu v podstate vraví: „Možno sa na niečo potrebuješ rozpamätať. Pamätáš si Abraháma, Izáka a Jákoba?“ Poukazuje na patriarchov a Hospodinovi pripomína Jeho vlastné slová: „Rozmnožím vaše potomstvo ako nebeské hviezdy. Celú túto krajinu, ktorú som vám prisľúbil, dám vášmu potomstvu a bude ju dedične vlastniť na veky.“ Mojžiš dobre pozná 4. Mojžišovu 23:19 aj Žalm 89:35:
„Boh nie je človekom, aby klamal, ani ľudským synom, aby ľutoval. Či nevykoná, čo povedal? Či nesplní, čo vyriekol?“ (4. Mojžišova 23:19)
„…neznesvätím svoju zmluvu a nezmením, čo vyšlo z mojich úst.“ (Žalm 89:35)
Na chvíľu sa tu zastavme. V tomto texte, ktorý vyvoláva množstvo otázok o tom, čo sa vlastne v Bohu mení, sa Mojžiš zameriava na to, čo sa v Bohu nemení nikdy. To nás privádza k 14. veršu, kde sa píše, že Boh upustil od pohromy, ktorú chcel uskutočniť na svojom ľude. Čo to znamená? Uprostred všetkého v Bohu nemenného sa zdá, že sa tu niečo mení. To nás privádza k 4. pravde:
- Božie plány sa odhaľujú.
Chcem sa vyjadriť jasne. Neznamená to, že Boh bol prekvapený Mojžišovou modlitbou, a preto svoj plán mení. Boží plán je pevný v tomto čase rovnako ako kedykoľvek v histórii. Tento príbeh máme zapísaný z istých dôvodov. Ukazuje nám, ako Boh súdi ľudí za ich hriech a ako sa Jeho plán postupne odhaľuje.
Židia vážne zhrešili, ale Pán poskytuje prostredníka. Mojžiš sa stavia pred Boha v mene ľudu a pred ľudí v mene Boha. Ak by sa Hospodin rozhodol, že ich zničí, načo by k nim Mojžiša posielal?
Kontext 2. Mojžišovej 32. kapitoly je krištáľovo jasný: Boh privedie na svoj ľud súd, ak sa niekto nepostaví a neprihovorí za neho. Všetko sa to odohráva v súlade s nemennými dokonalosťami Boha. On je svätý a spravodlivý. V tom istom čase je aj milujúci a milostivý. Akým spôsobom je Boh verný svojim nemenným dokonalostiam a svojim nemenným zasľúbeniam, zatiaľ čo napĺňa svoje nemenné zámery? Robí to skrze odkrývajúci sa plán. Mojžiš modlitbou nemení Boží plán, on ho napĺňa.
Vidíme to aj na iných miestach v Písme. Boh poslal Jonáša do Ninive, aby ľuďom oznámil, že budú zničení kvôli svojim hriechom. Boh odsudzuje hriech a zároveň ustupuje od zoslania pohromy, keď ľudia prijímajú Jeho slovo a kajajú sa. Rovnako tak v 2. Mojžišovej 32. kapitole Boh odsudzuje hriech a poskytuje prostredníka, čo nakoniec vedie do záchrany. My sa však už nepozeráme na Jonáša, hľadíme na Ježiša.
V našom hriechu sme pod odsúdením svätého Boha. Spravodlivou a správnou odplatou za náš hriech je smrť. Chvála Bohu, že vo svojom odhaľujúcom sa pláne poskytol Prostredníka. Boh k nám poslal Ježiša, pretože sme padlými modlármi, a dokiaľ sa niekto za nás nepostaví, budeme odsúdení. Pán Ježiš k nám prišiel, aby sa postavil do medzery ako Zástupca hriešnikov, naplnil Boží plán, a tak skrze Jeho smrť na kríži Boh upustil od svojho hnevu.
Slovami 1. Timotea 2:5: „Jeden je totiž Boh, jeden aj Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus.“
Preložené z: https://radical.net/does-prayer-change-gods-mind/