Dnešný svet má čoraz pohŕdavejší pohľad na deti. Kultúrny obraz rodičovstva je v dnešnej dobe stále negatívnejší, pretože stále prízvukuje to, že deti sú pre rodičov frustráciou. Je pravdou, že deti prinášajú niekedy do našich životov jedinečné výzvy, mnoho nemilujúcich rodičov však tieto výzvy vníma ako prekážky ku svojmu vlastnému šťastiu.
Okrem toho kresťania, ktorí prijímajú podobné svetské názory na svoje deti, nikdy nemôžu byť zbožnými rodičmi. Boží plán pre rodinu nás nevedie k tomu, aby sme hundrali nad nedostatkami svojich detí alebo aby sme sa na ne pozerali cez sebecké svetské okuliare. Zbožní rodičia by sa mali na svoje deti pozerať tak, ako sa na ne pozerá Písmo. Nemôžete sa stať takými rodičmi, akými vás chce Boh mať, pokiaľ sa na vaše deti nebudete pozerať tak, ako sa na ne pozerá Boh.
Deti by mali byť vnímané ako požehnanie, nie ako bremeno
Po prvé, Písmo jasne učí, že deti sú požehnanými darmi od Pána. Boh ich tak stvoril, aby boli požehnaním. Mali by byť pre nás radosťou. Sú pre nás požehnaním od Pána, aby dali našim životom plnosť, zmysel, šťastie a uspokojenie. Rodičovstvo je pre nás Božím darom.
Toto je pravda dokonca aj v tomto padlom svete, ktorý je nakazený hriechom. Uprostred tohto všetkého zla sú deti dôkazom Božej láskavosti. Oni sú živým dôkazom toho, že Božia milosť je tu aj pre padlé a hriešne bytosti, ako sme my.
Pamätajte na to, že Adam a Eva jedli zo zakázaného ovocia ešte pred tým, než splodili nejakých potomkov. Napriek tomu ich Boh nezabil a nestvoril namiesto nich nejaký nový druh stvorenstva. Namiesto toho Boh splnil príkaz daný Adamovi a Eve ešte pred pádom o tom, aby boli plodní a množili sa (1. kniha Mojžišova 1:28). A tým započal plán spasenia, ktorý v sebe zahrnul nespočetné množstvo Adamovho potomstva (Zjavenie 7:9-10). Deti, ktoré porodila Eva, preto predstavovali nádej, že padlí hriešnici môžu byť spasení.
A keď Boh preklial zem kvôli Adamovmu hriechu, rozmnožil bolesti pri pôrode (1. kniha Mojžišova 3:16), ale nikdy nezrušil požehnanie, ktoré narodené dieťa prináša.
Eva si to uvedomila. Genesis 4:1 hovorí: „Potom Adam poznal svoju ženu Evu. Ona počala a porodila Kaina. Povedala: Dostala som muža od Hospodina.“ Toto dieťa považovala ako dar od Toho, proti ktorému zhrešila a tešila sa z tohto dieťaťa. Napriek všetkým tým bolestiam pri pôrode a vedomiu toho, že to dieťa je vo svojej podstate hriešne, vedela, že to dieťa je pre ňu znakom Božej milosti.
A čo s deťmi neveriacich? Tiež predstavujú Božie požehnanie? V Genesis (1. knihe Mojžišovej) 17:20 Boh zasľúbil, že požehná Izmaela. Ako ho požehnal? Tým, že rozmnožil jeho potomstvo. Boh povedal Abrahámovi: „Ale aj ohľadom Izmaela som ťa vypočul. Požehnal som ho, urobím ho plodným a preveľmi ho rozmnožím: Splodí dvanásť kniežat, vytvorím z neho veľký národ.“
V rámci celého Písma nájdeme mnoho miest, kde je zdôraznené, že deti sú požehnaním od milujúceho a milostivého Boha. Božím zámerom je darovať skrze dieťa rodičom radosť, šťastie, spokojnosť a lásku.
Žalm 127:3-5 hovorí: „Ajhľa, dedičstvom od Hospodina sú synovia, odmenou je plod života. Ako sú šípy v ruke hrdinu, takí sú synovia mladosti. Blahoslavený je muž, čo si nimi naplnil tulec: Nevyjde na hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.“
Aj z tohto textu nám môže byť jasné, že Božím plánom pre deti je, aby nám boli požehnaním a nie bremenom. A väčšinou sú aj požehnaním, keď sa narodia. Ale keď ich ponecháme vystavené tomuto svetu bez patričnej ochrany, nakoniec nám zlomia srdce.
Rodičovstvo by malo byť radosťou a nie bremenom
Rodičovstvo nie je bremeno, ktoré musíme niesť, ale výsada, z ktorej sa môžeme tešiť. Ak nám Boh dáva deti ako požehnanie, tak našou úlohou, ku ktorej nás povoláva, je, aby sme toto požehnanie zveľaďovali.
Rodičovstvo robia ťažkým len samotní rodičia, ktorí odmietajú uplatňovať jednoduché princípy, ktoré Boh v Písme stanovil. Zanedbávaním týchto Božích princípov sa rodičovstvo stáva bremenom, ktoré Boh nikdy nezamýšľal. Jedným z istých spôsobov, ako naplniť svoj život biedou, je nezodpovedne vychovávať deti, ktoré nám Boh vo svojej milosti zveril do našich rúk. Naopak, nič v živote vám neprinesie viac radosti ako výchova detí podľa Božích pravidiel.
Z tohto vyvstáva otázka: Existujú nejaké negatívne aspekty rodičovstva? Samozrejme, nikto z nás nemá radosť z toho, keď musí napomínať a trestať svoje deti. Ako rodič som sa rýchlo naučil to, čo hovorievali moji rodičia: že karhanie vždy viac bolí rodiča ako dieťa. Ale dokonca aj karhanie a trest môže priniesť radosť, keď sme verní Božím nariadeniam. Príslovia 29:17 hovorí: „Trestaj svojho syna a dožičí ti pokoj, dopraje rozkoš tvojmu srdcu.“
Život rodiča nemusí byť sklamaním alebo nepríjemnosťou. Rodičovstvo môže byť vzrušujúcou, osviežujúcou a radostnou skúsenosťou, pokiaľ budeme verní Bohom daným princípom výchovy detí. Boh nám vo svojej milosti s rodičovstvom dáva aj mnoho radosti, ak sme ochotní prijať Jeho princípy.
Garantuje nám Písmo úspech pri výchove, ak budeme nasledovať Boží plán? Na túto otázku sa pozrieme v ďalších častiach.
Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B150429
Nasledovná 2. časť zo série 7 článkov o rodičovstve s názvom „Naplnená rodina“.
Celá PDF brožúra 7 článkov o rodičovstve s názvom „Naplnená rodina“ k dispozícii NA STIAHNUTIE TU.
Výborná kniha o výchove detí od Johna MacArthura: Boží plán pre výchovu našich detí. https://www.dobrasprava.sk/knihy/index.php?route=product/product&product_id=88
