Verný služobník zápasí o posvätenie

4. mája 2019

Každý, kto vedie Kristovu cirkev, musí neustále rásť do podoby Krista. Presne toto naznačuje Pavel Timoteovi, keď mu prikazuje, aby bolo jeho „napredovanie všetkým zjavné“ (1. Timoteovi 4:15).

V predchádzajúcich článkoch tejto série sme sa pozreli na naliehavú výzvu apoštola Pavla týkajúcu sa kresťanského vodcovstva, ktorú nájdeme v 1. liste Timoteovi 4:6-15. Timotej bol mladý pastor a v Pavlových očiach aj syn vo viere, ktorému Pavel dal jasný biblickú príručku pre vodcov v cirkvi. Pavel vyzýval Timotea k tomu, aby varoval ľudí pred falošnými učeniami, študoval Písmo, vyhýbal sa svetáctvu, bol disciplinovaný, vyučoval s autoritou, išiel príkladom, bol odhodlaný a aby bol sústredený na jediný cieľ. Všetky tieto predpoklady dohromady formujú cirkevného vodcu, ktorý je stále viac podobný Kristovi.

„Aby bolo tvoje napredovanie všetkým zjavné“ nám jasne poukazuje na to, že Timoteov duchovný rast mal byť zjavný pre každého. Z tohto tiež vyplýva, že Timotej určite ešte nedosiahol dostatočnú duchovnú zrelosť. Žiadny služobník by sa nemal snažiť presvedčiť ľudí o tom, že je bez chyby. Mal by sa však snažiť o to, aby ľudia mohli vidieť jeho duchovný rast. Štandard pre Kristovho služobníka je nesmierne vysoký, každý z nás je od neho vzdialený. Dokonca aj sám Pavel povedal: „Nieže by som už dosiahol alebo bol už dokonalý, ale snažím sa… cieľ mám vždy pred očami“ (Filipským 3:12.14). Aj sám Pavel v živote mnohokrát zlyhal, ani on nebol dokonalý (pozri Skutky apoštolov 23:1-5). Podobne ako u Pavla, naša bezúhonnosť a pokora by mala byť zjavná ostatným okolo nás. Nie som dokonalý, ale dúfam, že napredujem.

Slovo „postup“ (prokopē) ľudia v pôvodnom jazyku väčšinou používali, keď hovorili o vojenskom postupe alebo povýšení. Stoici používali toto slovo na vyjadrenie postupu v poznaní. Niektorí toto slovo používali na opis priekopníka, ktorý si namáhavo razí cestu k cieľu. Našou snahou by malo byť podobať sa viac Kristovi tak, aby to mohli vidieť aj ostatní.

Po ľudsky povedané, nikto z nás sám o sebe nie je vhodný k tomu, aby mohol slúžiť Pánovi. Pán to vie. On, ktorý určuje tento vysoký štandard rovnako vie, že ho nikdy nedosiahneme. Keď sa však poddáme pod moc Ducha Svätého a budeme na ňom závislí, tak On vykoná skrze nás všetko, čoho by sme my neboli nikdy schopní.

Pavel uzatvára 4. kapitolu 1. listu Timoteovi slovami: „Daj pozor na seba a na učenie. V tom zotrvávaj, lebo keď to urobíš, zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú“ (1. Timoteovi 4:16). Timotej sa mal sústrediť na dve veci: svoje správanie a učenie. Tieto dve veci sú stredobodom pastorálnej služby. Tieto dva príkazy sú sumárom všetkých vlastností každého vedúceho služobníka, o ktorých som písal v predošlých článkoch.

Písmo opakovane hovorí o tom, že ten, kto je skutočne zachránený, vytrvá vo viere. Rovnako aj Pavel uisťuje Timotea o tom, že keď sa bude usilovať o osobnú zbožnosť a presné a zdravé učenie, tak ho to posunie ku konečnému a slávnemu spaseniu: „Keď to robíš, zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú“ (1. Timoteovi 4:16). Jeho vytrvalosť bude dôkazom toho, že jeho viera bola skutočná.

Pokiaľ aj my zotrváme v posväcovaní a v pravde, naše životy budú mať vplyv aj na iných, pretože im budeme schopní zvestovať posolstvo spásy. Nebudeme to síce my, ktorí budeme zachraňovať, ale Boh, ktorý si použije naše kázanie Jeho slova a naše životy. Všetky vlastnosti slúžiaceho vodcu musia smerovať k záchrane duší. Toto je cieľom našich životov a dôvodom, prečo aj po znovuzrodení ostávame stále ponechaní vo svete. Keby Boh vyhľadával len naše uctievanie, tak by nás hneď v momente nášho znovuzrodenia vzal do neba. On však chce od nás, aby sme prinášali posolstvo spasenia strateným ľuďom. Toto je sumár našej služby. Je to ohromné, sväté a slávne povolanie!

John MacArthur

Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B190329

Jednotlivé články celej série: