Verný služobník ide príkladom

2. mája 2019

Zbor by nemal posudzovať svojich slúžiacich bratov len podľa toho, ako kážu. Dokonca aj ten najlepší kazateľ dokáže oslabiť vplyv svojich kázní, pokiaľ žije život naplnený hriechom. Je tragické, že dnešná cirkev je preplnená kazateľmi, ktorých správanie veľmi často popiera posolstvá jeho kázní. Charles Spurgeon varoval pred týmto vážnym nebezpečenstvom vo svojej kázni s názvom „Pokrytectvo“:

„Pokrytec môže hovoriť ako anjel, môže reagovať rýchlymi a múdrymi citáciami, dokáže hovoriť o akýchkoľvek zložitých teologických otázkach, či už ide o rôzne teologické doktríny alebo otázky metafyziky. Môže mať dokonca tak široké znalosti, že keď sa postaví za kazateľnicu a začne hovoriť, tak sa začnete cítiť zahanbene so svojou skromnou múdrosťou. Dôležitejšie sú však jeho činy. Čo vidíte, keď začne konať? Uvidíte samé protirečenie s tým, čo hovoril. Káže ostatným, aby dodržiavali Nový zákon: Dodržiava ho on sám? ‘Ó, nie!’ Hovorí iným, že musia zažiť takú alebo onakú skúsenosť? Zažíva ju on sám? ‘Ani z ďaleka!’ Hovorí ostatným, čo by mali a nemali robiť? Spomenie si vôbec niekedy pri svojom konaní na to, čo vlastne káže? ‘Vôbec nie!’ Sledujte ho v jeho domácnosti, sledujte ho pri bežných aktivitách, pri práci a keby ste chceli vyvrátiť jeho kázne, stačí, keď poukážete na jeho život.“ (Charles Spurgeon, „Hypocrisy“, str. 98)

Apoštol Pavel si tiež uvedomoval nebezpečenstvo pokrytectva, keď písal svojmu žiakovi Timoteovi: „Nech nikto nepohŕda pre tvoju mladosť, ale buď vzorom veriacich v reči, správaní, láske v duchu, vo viere a v mravnej čistote“ (1. Timoteovi 4:12). Slovo „príklad“ je preložené zo slova „tupos“, z ktorého je odvodené slovo „typ“, ktoré tiež znamená „model“, „obraz“ alebo „vzor“. Pri výrobe oblečenia rovnakého typu položí krajčír maketu na materiál a vyreže z neho vzor, ktorý presne zodpovedá položenej makete. Podobne aj umelec používa nejaký model, ktorý sa snaží prekresliť na svoje plátno. Keď dávate niekomu niekoho za príklad, dávate tomu človeku vzor, ktorý má nasledovať. Niekto raz povedal: „Tvoj život kričí tak nahlas, že nedokážem počuť to, čo hovoríš.“

Príkladná vernosť

V Novej zmluve nájdeme mnoho príkazov, ktoré nás vyzývajú k tomu, aby sme išli ľuďom príkladom v zbožnom žití. Pozrime sa na niektoré Pavlove príkazy:

„Napomínam vás: Napodobňujte ma!“ (1. Korintským 4:16)

„Napodobňujte ma ako ja Krista.“ (1. Korintským 11:1)

„Bratia, spoločne buďte mojimi napodobňovateľmi a pozorne si všímajte tých, ktorí tak žijú, ako máte príklad v nás.“ (Filipským 3:17)

„Čomu ste sa naučili, čo ste prijali, počuli a videli na mne, to čiňte.“ (Filipským 4:9)

„Lebo sme vám nezvestovali evanjelium len slovom, ale aj v moci a Duchu Svätom a v úplnej istote, veď viete, akí sme boli medzi vami a pre vás. A vy ste sa stali našimi aj Pánovými napodobňovateľmi.“ (1. Tesalonickým 1:5-6)

„Lebo sami viete, ako nás treba napodobňovať. Veď my sme nežili u vás neporiadne… Niežeby sme nemali na to právo, ale aby sme vám dali príklad, ako nás napodobňovať.“ (2. Tesalonickým 3:7.9)

Pavel nechcel týmito vyjadreniami o tom, aby ho ľudia napodobňovali podobne, ako on napodobňuje Krista, pôsobiť vôbec egoisticky. Jednoducho len chcel poukázať na nasledovaniahodný charakter zbožného muža, ktorým aj skutočne bol. Pavel si jasne uvedomoval, že nie je dokonalý, no napriek tomu bolo jeho najväčším cieľom usilovať sa o túto dokonalosť a posvätenie. Túto snahu chcel vštepiť aj tým, ktorí ho nasledovali a ktorých mu dal Pán do rúk, aby ich viedol. Žiadny človek, ktorý je v službe, by sa nemal usilovať o nič menej, ako sa usiloval Pavol.

Autor listu Židom napísal: „Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali Božie slovo. Pozorujte, aký bol koniec ich správania, a napodobňujte ich vieru“ (Židom 13:7). Ak slúžime, mali by sme žiť svoje životy tak, aby boli hodné nasledovania. Toto je nesmierna výzva a preto Jakub píše: „Nechcite byť, bratia moji, tak mnohí učiteľmi. Vedzte, že súd nad nami bude ťažší“ (Jakub 3:1). Je veľmi vážnou vecou vyučovať falošné veci a žiť pokrytecky. Život každého človeka by mal zodpovedať tomu, čo káže. Je tragické, že mnohí vo svojej službe porušujú tento princíp.

Ako ísť príkladom?

Timotej bol mladý muž, pravdepodobne mal menej ako 40 rokov a preto bol terčom neustálych pochybností zo strany starších veriacich. Preto mu Pavel prikazoval, aby si zaslúžil rešpekt a to, že ho ľudia budú nasledovať. Ako to však mal Timotej urobiť? Tak že bude príkladom “v reči, správaní, láske, vo viere a v mravnej čistote.“ (1. Timoteovi 4:12). Pozrime sa trochu bližšie na každú jednu z týchto kategórií:

V reči

Reč každého jedného Božieho služobníka musí byť príkladná. V Matúšovom evanjeliu 12:34 Ježiš hovorí: „Z plnosti srdca hovoria ústa.“ Preto čokoľvek vychádza z úst človeka, odhaľuje, čo je skutočne v jeho srdci.

V liste Efezským v 4. kapitole je napísané, ako by mala vyzerať naša reč. Verš 25 hovorí: „Odložte lož.“ Pánov služobník by nikdy nemal klamať a nemal by si protirečiť. Namiesto toho Pavel ďalej píše: „Hovorte pravdu, každý so svojím blížnym“ (Efezským 4:25). Každému by sme mali hovoriť len pravdu bez ohľadu na okolnosti.

Pavel ďalej pokračuje v liste Efezským 4:26 slovami: „Hnevajte sa, ale nehrešte.“ V živote kresťana je miesto pre hnev, avšak pre spravodlivý hnev a nie hriešny hnev. Hlavne nie pre skrytý hnev, ktorý by sa mohol hromadiť a vyústiť v nejaké hriešne jednanie. Žiadny služobník by sa nemal dostať do bodu, kedy by sa tak nahneval, že by jeho slová boli plné horkosti, pomsty a nezdvorilosti. Naopak, jeho reč musí byť „vždy milá a duchaplná“ (Kolosenským 4:6).

Efezským 4:29 hovorí: „Nijaké mrzké slovo nech vám nevychádza z úst.“ Reč veriaceho človeka by mala byť vždy čistá. Pavel ešte ďalej pokračuje v tomto verši, kde hovorí, čo by malo vychádzať z úst každého veriaceho: „ale len dobré, aby budovalo, kde treba, a poslucháčom prinášalo požehnanie“ (Efezským 4:29).

V správaní

Musíme byť vzorom spravodlivého života: ľuďmi, ktorí biblické pravdy, ktorým veria, aj skutočne žijú. Všetky veci, ktoré robíme, kam chodíme, čo vlastníme, akýkoľvek aspekt nášho života je svojím spôsobom kázňou. Táto kázeň bude buď v rozpore alebo v súlade s tým, čo hovoríme.

V láske

Slúžiť v láske neznamená, že s každým budem najväčší kamarát a že sa budeme všetci tlapkať po pleci. Apoštol Pavel a jeho pomocník Epafroditus preukázali svoju lásku zboru tým, že usilovne slúžili (Filipským 2:27-30, 1. Tesalonickým 2:7-12). Niekedy sa zamyslím a premýšľam o tom, či mám zostať a dať svoje úsilie do nášho Grace Church alebo sa mám presunúť a ísť slúžiť niekam inam? Som však presvedčený, že Boh chce, aby som dal svoj život službe ľuďom v tomto zbore. Toto je môj spôsob, ako preukazujem svoju lásku voči svojim súrodencom. Každý z nás je povolaný ponúknuť obetavú službu pre dobro iných.

Vo viere

Slovo preložené ako „viera“ v 1. liste Timotejovi 4:12 môže byť preložené tiež ako „vernosť“, „dôvera“ alebo „konzistentnosť“. Aj Timotej mal byť konzistentný, verný a dôveryhodný vo svojej službe. Dôveryhodných a konzistentných služobníkov ľudia s ochotou nasledujú. V 1. liste Korintským 4:2 Pavel píše: „Od správcov (alebo šafárov) sa vyžaduje, aby každý bol verný.“

V čistote

Slovo „čistota“ (hagneia) nehovorí len o sexuálnej čistote, ale aj o čistote zámerov srdca. Ak sú čisté naše srdcia, bude čisté aj naše správanie. História nám jasne ukazuje, že služba služobníkov v zboroch môže byť veľmi ľahko zdevastovaná sexuálnou nečistotou, chamtivosťou a ctižiadostivosťou. Človek vo vedení je veľmi zraniteľný voči týmto vplyvom, pokiaľ nie je neustále na pozore. Každý z nás si musí zachovávať neustálu morálnu čistotu.

Náš duchovný život je neustále pod drobnohľadom pozorujúceho sveta, či už v oblasti reči, správania, lásky, vernosti a čistoty. Kompromis v niektorej z týchto charakterových vlastností môže veľmi vážne ohroziť posolstvo, ktoré nás Boh povolal zvestovať.

John MacArthur

Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B190320

Jednotlivé články celej série: