

(Toto je v poradí prvý článok série štyroch článkov o chvále a uctievaní. Pod článkom nájdete linky na ostatné články aj na PDF celej série.)
Mnoho zborov v dnešnej dobe vynakladá veľké množstvo energie a finančných výdavkov a kladie veľký dôraz na „zážitkové bohoslužby“. Dnes už nestačí len vybrať vhodné piesne, ktoré by svojim obsahom podporili samotnú kázeň. Dnes sa veľký dôraz kladie na osvetlenie, pódium, výzdobu, vizuálne efekty a dokonca sa už začínajú používať aj dymové prístroje na to, aby sa vytvoril čo možno najlepší zážitok počas chvál a kázania. Keď sa na to pozeráme z tohto uhlu pohľadu, tak tie najšpičkovejšie zhromaždenia sa nedajú odlíšiť od bežných koncertov.
Avšak je toto to, na čo sa máme skutočne sústrediť? Je pravé uctievanie naozaj len o efektnej hudbe, dizajnovom pódiu a vizuálnych efektoch? Má byť cieľom nášho uctievania stimulovanie našich zmyslov a emócií? Alebo to má byť len niečo nudné a mechanické? Alebo je to pravé uctievanie niekde medzi tým?
Pred nedávnom sme položili tieto otázky Johnovi MacArthurovi. Tu je jeho odpoveď:
„Sú to veľmi zaujímavé otázky. Odpoviem na to veľmi jednoducho. Chvály nie sú určené na to, aby stimulovali naše emócie. Skúsme to otočiť. Chvála je, keď myseľ pochopí pravdu a táto pravda aktivuje emócie, ktoré sa prejavia v uctievaní a láske k Bohu. Takže úlohou hudby nie je stimulovať emócie, úlohou hudby je dať priestor emóciám, ktoré sú reakciou mysle, ktorá porozumie pravde.
Ľudia mi často hovoria: ‚Ty si pastorom v Grace Community Church. Vy tam nemáte veľa priestoru na chvály, pretože zvykneš kázať hodinu.‘ Ja na to vždy odpovedám: ‚Nemôžeš Boha chváliť, pokiaľ nerozumieš pravde.‘ Keď vojdem do nejakého zboru, stačí mi 5 minút na to, aby som na základe hudby a reakcií ľudí zistil, ako sú na tom doktrinálne. Či majú biblické základy alebo nie.
Hudba, ktorá je cielená len na emócie je falošným spôsobom uctievania. Tam, kde ľudia skutočne poznajú Písmo a stoja na biblických doktrínach, odrazí sa to aj na samotnej hudbe. V takýchto zboroch ľudia nemajú záujem o piesne, v ktorých sa opakuje 7 slov dookola aspoň 11-krát. Nezaujímajú ich len nejaké povrchné pocity, ale majú skôr záujem spevom vyspievať doktríny, ktorým nadšene veria vo svojich srdciach. A toto je presným opakom toho, o čo sa dnes ľudia usilujú počas chvál: vypnúť svetlo, naplniť miestnosť dymom, zapnúť správne nazvučenú basovú hudbu, aby mohli byť ľudia emocionálne a skoro až fyzicky stimulovaní. V mnohých prípadoch je to úplne šialené.
Hudba by mala byť pravdou, ktorej je daný zvuk, ktorý vychádza zo srdca a je sprevádzaný emóciami. Takže to, čo vždy musí prevládať v zhromaždeniach, je zmysluplné chápanie pravdy a toto je jeden z dôvodov, prečo v cirkevnej histórii mali hymny tak dôležité miesto. Pretože obsahovali zdravé doktríny. A preto keď sa spievajú tieto hymny, je to, ako keby sme našej teológii dali zvuk, ktorý nám okrem iného pomáha tieto pravdy ľahšie zapamätať a vyznávať spoločne. Pravé uctievanie je práve o tom. Vyznávať pravdivú biblickú teológiu, ktorá mení ľudské srdcia.“
„Chvála nastáva, keď myseľ a srdce porozumie a prijme pravdu a táto pravda aktivuje emócie, ktoré sa prejavia v uctievaní a láske k Bohu.“ Toto je niečo úplne iné ako nehorázne výbuchy emócií, ktoré sú dnes takým častým javom v mnohých zboroch.
Pravé uctievanie nie je vojnou medzi našou mysľou a emóciami. Je to súlad týchto dvoch našich súčastí, ktoré majú spoločne slúžiť na uctievanie a oslavu nášho Pána. Podobne ako sám Kristus povedal žene samaritánke pri studni: „Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde.“ (Ján 4:24)
Vo svojej knihe Worship: The Ultimate Priority (Uctievanie: Najvyššia priorita) porovnáva John MacArthur nebezpečenstvá dvoch extrémov:
„Úprimnosť, nadšenie a zápal sú dôležité prvky, ale musia byť založené na pravde. Pravda je vždy základom a keď nevedie k horlivému nadšenému a zapálenému srdcu, tak je nevyhovujúca. Horlivá heréza je teplo bez svetla. Mŕtva ortodoxia je svetlom bez tepla.
Tieto dva extrémy sú prítomné medzi nami aj v dnešnej dobe. Na jednej strane sú ľudia, ktorí sa držia za ruky, poskakujú sem a tam, spievajú piesne a hovoria extatickými jazykmi. Nemôžeme nijakým spôsobom spochybniť ich zápal a nadšenie, avšak až príliš často je to len bezduchý zápal bez akéhokoľvek poznania pravdy.
Uctievanie s bezduchým nadšením nestačí. Neexistujú zapálenejší uctievači ako Šítski moslimovia, ktorý si raz za rok oholia hlavy, aby sa potom bili po hlavách tupou stranou svojich mečov len preto, aby si privodili krvácanie. Muži, chlapci a dokonca aj dojčatám robia zárezy na hlavách, ktoré potom výdatne krvácajú a následne na to sa títo ľudia prechádzajú pred mešitou za hudobného sprievodu a spevu tisícov ľudí. Robia tak za účelom uctievania jedného mŕtveho moslimského vodcu. Je to extrémny príklad toho, čo sa môže stať z uctievania, ktoré je oddelené od pravdy.
Na druhej strane sú zase tí, ktorí sa síce držia pevne zdravých doktrín, ale stratili zápal pravej viery. Poznajú pravdu, ale nevedia v nej nájsť žiadne potešenie. Možno nejakých takých máte aj v zbore.
Náš nebeský Otec hľadá oboje: zápal aj ortodoxiu. Ducha aj pravdu.“
Jeremiah Johnson
Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B171002
Jednotlivé články celej série:
- Uctievanie v duchu a v pravde: http://pravdavlaske.sk/clanky/nazory/uctievanie-v-duchu-v-pravde/
- Pravda o uctievaní: http://pravdavlaske.sk/clanky/nazory/pravda-o-uctievani/
- Duch uctievania: http://pravdavlaske.sk/clanky/nazory/duch-uctievania/
- 5 kľúčov k biblickému uctievaniu: http://pravdavlaske.sk/clanky/nazory/5-klucov-k-biblickemu-uctievaniu/
PDF dokument celej série: http://d.websupport.sk/pravdavlaske.sk/wp-content/uploads/2019/03/Seria_Chvaly_a_uctievanie.pdf