Ženevský reformátor Ján Kalvín povedal: „Kázanie je verejné vykladanie Písma osobou, ktorú poslal Boh a v ktorej je Boh prítomný v hneve aj v milosti.“ Verná kazateľská služby vyžaduje kázanie o hneve tak isto ako aj kázanie o milosti. Božie slovo je ostrý dvojsečný meč, ktorý môže byť jemný a tvrdý zároveň, môže potešovať aj sužovať, zachraňovať aj zatracovať.
Kázanie o Božom hneve slúži ako čierne pozadie, ktoré umožňuje vyniknúť žiare Božej milosti. Práve na tomto tmavom plátne Božieho hnevu najviac vyniká nádhera Jeho zachraňujúcej milosti. Kázaním Božieho hnevu sa dá najlepšie preukázať Jeho milosť voči nám, hriešnikom.
Podobne ako hlásatelia na hradbách, ktorí varovali pred prichádzajúcim útokom, musia aj kazatelia hlásať celú radu Božiu. Tí, ktorí stoja za kazateľnicami, musia hlásať celú pravdu Písma, ktorá v sebe zahŕňa tak zvrchovaný hnev ako aj dokonalú lásku. Nemôžu si len tak vyberať, o čom chcú kázať. Hovoriť o Božom hneve nie je pre kazateľa niečo voliteľné – je to nevyhnutný mandát od Boha.
Žiaľ, kázanie o Božom súde sa akosi vytráca z mnohých súčasných kazateľníc. Mnohí kazatelia sa začali zdráhať hovoriť o Božom hneve. Dnes je veľmi populárne tvrdenie, že k tomu, aby mohla byť vyvýšená Božia láska, tak Boží hnev musí byť potlačený do úzadia. Pravda je však taká, že odstránením Božieho hnevu zatieňujeme Jeho úžasnú lásku.
Prečo je kázanie Božieho hnevu tak veľmi dôležité? Po prvé, svätosť Božieho charakteru to vyžaduje. Základom Božej dokonalej morálky je Jeho odpor voči hriechu. A.W. Pink tvrdí: „Boží hnev je kombinácia Božej svätosti a odporu voči hriechu.“ Boh je „zožierajúcim ohňom“ (Židom 12:29), ktorý „sa hnevá na bezbožného každý deň“ (Žalm 7:12). Boh nenávidí bezbožnosť (Žalm 45:8) a je rozhnevaný na všetko, čo je v rozpore s Jeho dokonalým charakterom. A preto „zahubí“ (Žalm 5:7) všetkých hriešnikov v deň súdu.
Každý kazateľ musí kázať o Božom hneve, pretože inak znižuje Božiu svätosť, lásku a spravodlivosť. Pretože Boh je svätý, je oddelený od všetkého hriechu a zároveň je tak v opozícii voči každému hriešnikovi. Pretože Boh je láska, tak má záľubu iba v čistote a preto nenávidí všetko, čo nie je sväté. Pretože Boh je spravodlivý, preto musí potrestať hriech a hriešnika, ktorý porušuje Jeho svätosť.
Po druhé, aj starí proroci neustále hlásali svojim poslucháčom kvôli ich neustálej zvrátenosti, že si hromadia Boží hnev (Jeremiáš 4:4). V Starej zmluve nájdeme viac ako 20 slov popisujúcich Boží hnev, ktoré sú v rôznych formách použité viac ako 580-krát. Znovu a znovu proroci hovorili ľuďom v obrazoch o Božom hneve, ktorý planul proti ich zvrátenosti. Posledný z prorokov, Ján Krstiteľ, hovoril o „budúcom hneve“ (Matúš 3:7). Od Mojžiša až po Jána Krstiteľa boli ľudia neustále upozorňovaní na Boží hnev, ktorý prichádza.
Po tretie, kázanie Krista vyžaduje kázanie Božieho hnevu. Je iróniou, že Ježiš bol tým, ktorý hovoril o Božom hneve najviac z celej Biblie. Náš Pán Ježiš hovoril viac o Božom hneve, ako hovoril o Božej láske. Ježiš varoval pred „ohnivým peklom“ (Matúš 5:22) a večným „zahynutím“ (Matúš 7:13) kde je „plač a škrípanie zubov“ (Matúš 8:12). Jednoducho povedané, Ježiš bol kazateľom pekla a zatratenia. Mnohí kazatelia by urobili dobre, keby nasledovali Kristov príklad vo svojom kázaní.
Po štvrté, sláva kríža si to vyžaduje. Kristus vytrpel všetok Boží hnev za tých, ktorí v Neho veria. Ak neexistuje Boží hnev, tak sa kríž ako aj spása stratených duší stávajú úplne bezvýznamnými. Od čoho by inak potrebovali byť hriešnici zachránení? Význam to dáva len vtedy, keď si uvedomíme skutočnosť Božieho hnevu proti tým, ktorí si zasluhujú odsúdenie. Iba v takomto prípade si uvedomíme dobrú správu, ktorú nám Kristov kríž prezentuje. Mnoho kazateľov sa dnes chváli tým, že službu majú na kríž zameranú, ale v skutočnosti nikdy nekážu o Božom hneve. Toto je znehodnotenie a potupenie samotného kríža.
Po piate, učenie Apoštolov vyžaduje kázanie Božieho hnevu. Učenie tých, ktorí boli priamo samotným Kristom povolaní, aby hlásali všetko, čo im On prikázal (Matúš 28:20). Požiadavkou tohto mandátu bolo aj hlásanie Božieho spravodlivého hnevu voči hriešnikom. Apoštol Pavel varuje neveriacich pred Bohom, ktorý „uvaľuje svoj hnev“ (Rimanom 3:5) a vyhlasuje, že jedine Ježiš nás môže „vytrhnúť z budúceho hnevu“ (1. Tesalonickým 1:10). Peter píše o „dni súdu a skazy bezbožných ľudí“ (2. Petra 3:7). V Júdovom liste sa píše o „treste vo večnom ohni“ (List Júdov 1:7). Ján popisuje „hnev Baránkov“ (Zjavenie 6:16). Je zjavné, že pisatelia Novej zmluvy si uvedomovali nutnosť kázania Božieho hnevu.
Kazatelia sa nesmú zbavovať kázania o spravodlivom Božom hneve voči hriešnikom, ktorí si zasluhujú peklo. Boh stanovil deň, kedy bude spravodlivo súdiť svet (Skutky apoštolov 17:31). Ten deň sa už objavuje na obzore. Podobne ako proroci a apoštolovia a dokonca podobne ako Kristus musíme aj my varovať neveriacich pred týmto blížiacim sa hrozným dňom a presviedčať ich, aby sa utiekali ku Kristovi, ktorý jediný má tú moc ich zachrániť v tento deň.
Preložené z: https://www.ligonier.org/blog/it-necessary-preach-divine-wrath/