Jedným z najpozoruhodnejších vyhlásení apoštola Pavla je jeho obvinenie galatských kresťanov z toho, že opustili pravé evanjelium: „Čudujem sa, že od Toho, ktorý vás povolal v milosti Kristovej, sa tak rýchlo odvraciate k inému evanjeliu, ktoré ani nie je iné evanjelium“ (Galatským 1:6-7). Pavel tu dôrazným spôsobom povedal, že galatskí kresťania zlyhali v jednej z najdôležitejších skúšok: rozpoznaní falošného evanjelia od toho pravého.
Pavel hovorí priamo a jasne: „Ale keby sme aj my, alebo keby vám anjel z neba zvestoval iné evanjelium miesto toho, ktoré sme vám my zvestovali, nech je prekliaty!“ (Galatským 1:8)
Toto Pavlove varovanie je adresované nie len galatskému zboru ale každému jednému zboru aj v súčasnosti. V dnešnej dobe zúfalo potrebujeme počuť a dbať na toto varovanie, pretože aj dnes čelíme falošným evanjeliám, ktoré nie sú o nič menej zákerné a zvodné ako tie, s ktorými sa stretli kresťania v Galácii.
V tomto článku by som sa chcel zamerať na jedno z najklamlivejších evanjelií, ktorým je moralizmus. Toto falošné evanjelium môže mať mnoho foriem. Avšak základnou črtou moralizmu je: presvedčenie o tom, že hlavným cieľom evanjelia je zlepšenie správania jednotlivca.
Smutné je to, že toto falošné evanjelium si prisvojujú veriaci ľudia, ktorí sú dokonca presvedčení o tom, že toto je to pravé biblické evanjelium. Príliš veľa veriacich a príliš veľa zborov si osvojuje moralistické myslenie, ktoré degraduje evanjelium len na nejaké posolstvo o zlepšení morálky, etiky, slušnosti a správania. Inými slovami, strateným ľuďom hovoríme posolstvo o tom, že Božím nariadením a túžbou pre nich je, aby žili slušne.
Z určitého uhlu pohľadu sme sa narodili ako moralisti. Ako stvoreniam stvoreným podľa Božieho obrazu nám bola daná schopnosť myslieť morálne na základe nášho svedomia. Od nášho narodenia nás svedomie upozorňuje na mnohé naše viny a prestúpenia. Inými slovami, naše svedomie nás upozorňuje na našu hriešnosť.
Pridajme k tomu ešte skutočnosť, že proces rodičovstva a výchovy detí má tendenciu už v prvých rokoch vniesť do našich životov dôraz na dobré správanie. V útlom veku si začíname uvedomovať, že našim rodičom záleží na našom dobrom správaní. Dobré dieťa je väčšinou rodičmi odmenené, zatiaľčo neposlušné dieťa je rodičmi karhané. Toto zmýšľanie je posilnené aj inými autoritami v našich životoch a preniká celou našou kultúrou.
Ferrol Sams vo svojej autobiografii hovorí o hlboko zakorenenej tradícii v našej kultúre „byť dobre vychovaný“. V tejto knihe vysvetľuje, že dieťa „vychované dobre“ potešuje svojich rodičov aj ostatných naokolo tým, že sa drží morálnych zásad a spoločenskej etiky. Takto vychovaný mladý človek v dospelosti dodržiava zákony, je slušný k susedom, rešpektuje náboženstvo a zdržiava sa škandálov. Je zrejmé, že po takomto správaní túžia rodičia a teší sa z toho aj mnoho kresťanských spoločenstiev. Ale naše spoločenstvá sú plné ľudí, ktorí sú „dobre vychovaní“, ale smerujú do pekla.
Tak ľahko sa necháme zviesť myšlienkou, že všetko, čo potrebujeme na zmierenie s Bohom, vieme dosiahnuť dobrým správaním. Preto aby nám bolo toto myslenie prijateľné, musíme zmeniť Boží morálny štandard, ktorý nepripúšťa absolútne žiadny hriech alebo náznak nemorálneho správania, za taký ľudský štandard, ktorý povoľuje nespočetne veľa chýb a prestúpení. Väčšina moralistov sa hriechu ako takému ani nevyhýba, vyhýbajú sa iba škandálom a považujú to za dostatočné.
Mnohí kresťania a zbory ťažko odolávajú pokušeniu moralizmu. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že budeme ľuďom, či už priamo alebo nepriamo hovoriť, že to, čo Boh požaduje od padlého ľudského pokolenia, je zmena správania. Takýmto spôsobom zbory hlásajú falošné evanjelium hriešnemu svetu.
Týmto som nechcel povedať to, že nie je dôležité dodržiavať morálne pravidlá, ktoré sú pre zachovanie spoločnosti dôležité. Keďže aj Božie slovo obsahuje určité Božie zákony, tak ako kresťania musíme ľudí učiť tomuto zákon. Rovnako ako rodičia správne učia svoje deti plniť morálne zákony, tak aj cirkev je zodpovedná za vyučovanie Božích zákonov.
Avšak je veľmi dôležité poznamenať, že napriek tomu, že je toto vyučovanie Božiemu zákonu dôležité, nie je to evanjelium. V skutku najzákernejším falošným evanjeliom je moralizmus, pretože sľubuje Božiu priazeň a ospravedlnenie hriešnikov na základe ich dobrého správania.
Moralizmus v kresťanstve degraduje Bibliu len na nejaký zoznam pravidiel dobrého správania pre kresťanov, čím je evanjelium Ježiša Krista nahrádzané nejakými morálnymi príkazmi. Príliš veľa evanjelikálnych kazateľov spoza svojich kazateľníc radšej hovorí o dobrom správaní, než aby kázali evanjelium.
Aj apoštol Pavel vo svojom liste Galatským reaguje na moralizmus slovami: „človek nebýva ospravedlnený zo skutkov zákona, ale vierou v Krista Ježiša…“ A spasenie je dané tým, ktorí: „boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov zákona, pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnený nikto.“ (Galatským 2:16)
Ak hriešnikom hovoríme, že môžu byť zmierení s Bohom zlepšením svojho správania, tak hrešíme proti samotnému Kristovi, pretože nehovoríme evanjelium. Moralizmus nie je evanjelium, pretože nedokáže zachrániť stratených hriešnikov. Jediné evanjelium, ktoré zachraňuje, je evanjelium Ježiša Krista. Tak ako to napísal Pavel: „Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh Syna svojho, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom, aby sme prijali synovstvo.“ (Galatským 4:4-5)
Sme ospravedlnení jedine vierou, zachránení jedine z milosti a vykúpení z nášho hriechu jedine Kristom. Moralizmus len produkuje hriešnikov, ktorí sa správajú dobre. Evanjelium Ježia Krista premieňa hriešnikov na Božie deti.
Napriek tomu však cirkev nesmie prestať poukazovať na Boží zákon, pretože Boží zákon nám poukazuje na našu hriešnosť a na náš nedostatok spravodlivosti. Zákon však nikdy neprináša život, ale má byť „vychovávateľom po Krista, aby sme z viery boli ospravedlnení.“ (Galatským 3:24)
Nebezpečné myšlienky moralizmu sú aj dnes veľkým lákadlom pre mnoho zborov, ktoré nimi nahrádzajú pravé evanjelium Ježiša Krista. Mnoho ľudí okolo nás sa domnieva, že práve moralizmus je tým posolstvom, ktoré ako kresťania hlásame. Aby sme vyvrátili tento dojem, neostáva nám nič iné, len smelo kázať evanjelium, ktoré skutočne vedie hriešnikov ku Kristovi.
V pekle bude veľa ľudí, ktorí boli „dobre vychovaní“. V nebi ale budú tí, ktorí boli ospravedlnení na základe Božej milosti, na základe Kristovej zástupnej obete na kríži.
Moralizmus nie je evanjelium.
Preložené z: https://albertmohler.com/2018/01/12/moralism-not-gospel-many-christians-think