Jedenásť vážnych tvárí úzkostlivo pozeralo na podlahu. S očami upretými do zeme, celá ich pozornosť bola sústredená na muža pred miestnosťou. Skrčený v napätom tichu, jedenásti kľačali pred najmocnejším vládcom v krajine s vedomím, že má moc ich popraviť.
Oblečený v kráľovskom rúchu, ktoré sa rovnalo jeho postaveniu, obkolesený strážou a služobníctvom, ako vysoko postavený človek pozrel dole na týchto pastierov, ako stáli pred ním zhrbení. Jeho dlhá história s týmito ľuďmi sa spájala s jasnými spomienkami na bolesť a odmietnutie. V minulosti mu ublížili nepredstaviteľným spôsobom. A teraz sa karty obrátili. Stačilo jediné slovo, aby sa im mohol kruto pomstiť za ich zradu.
Je to ten krok, ktorý by urobil Jozef voči svojim bratom? Ich otec Jákob bol mŕtvy a pochovaný. Teraz kľačali pred svojím bratom s obavami, že by sa im teraz mohol pomstiť za ich krutosť. Minúty sa zdali byť hodinami, keď sa Jozef rozhodoval. Jeho bratia sa pripravovali na najhoršie.
Rúben, najstarší z nich, sa už dlho cítil vinný za to, čo sa stalo Jozefovi. Júda, tiež cítil vinu – on bol tým, kto navrhol, aby predali Jozefa do otroctva. Ale všetci bratia – okrem najmladšieho Benjamína – boli zapletení v tejto bratskej zrade. Všetci boli vinní. Nastal deň, kedy sa im ich zločin vypomstí?
Keď sa ticho prelomilo, nebolo prelomené žiadnymi vyhrážkami alebo tvrdými trestami. Namiesto toho to ticho prerušil zvuk plaču. V snahe udržať svoje slzy na uzde. Jozef sa dlho premáhal, aby neprejavil svoj súcit, ktorý mal vo svojom srdci. V Genesis to je zachytené týmito slovami: „Nebojte sa! Som tu azda namiesto Boha? Vy ste proti mne zamýšľali zlo, Boh to však obrátil na dobré, a učinil, čo je dnes: zachoval pri živote mnohých ľudí. Teraz sa už nebojte! Ja budem živiť vás i vaše deti.“ (Genesis 50:19-21)
Správna perspektíva
Na rozdiel od tých, ktorí by prechovávali nenávisť a túžbu po odplate, sa Jozef voči svojim bratom zachoval láskavo. Ale ako sa mohla láskavosť a láska rozhojniť v srdci niekoho, s kým sa tak nehanebne zaobchádzalo? Odpoveď nájdeme v Jozefovej teológii: jasne chápal Božiu prozreteľnosť. V tom okamihu, po skúškach, ktoré mal za sebou, a s bratmi, ktorých mal pred sebou, Jozef poukázal na perspektívu, ktorá zhrnula príbeh jeho života: Boh má kontrolu a my mu môžeme dôverovať v tom, ako sa všetko skončí.
Ako sa veriaci v Novej zmluve pozerajú na Jozefov príklad, môžeme vidieť v liste Rimanom 8:28, “A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady Božej, všetky veci slúžia na dobro.” Ako sám Jozef prehlásil, Boh zamýšľal skúšky v jeho živote pre dobro svojho ľudu. Jozefovo utrpenie nebolo trestom za hriech, ale Boh skrze toto utrpenie pripravoval Jozefa na konkrétnu rolu vo svojom pláne na záchranu hriešnikov.
Božie zvrchované ciele
Jozef to v tom čase nevedel, ale za jeho utrpením bolo niečo viac. Zradený bratmi mu bola násilím odobratá radosť domova a bezpečie otcovej lásky k nemu. Bez varovania sa stal obeťou obchodovania s ľuďmi. Určite sa často pýtal, prečo to Boh na neho dopustil. Ako toto zapadá do snov, ktoré mu Boh dal?
Jozef bol odvedený do Egypta, kde bol predaný ako otrok Pótifarovi, hlavnému faraónovmu služobníkovi. Napriek tomu, vďaka Božiemu plánu a Jozefovej vernosti, rýchlo rástol v postavení v Pótifarovom dome. Jozef bol tak schopný a dôveryhodný, že jeho pán mu prenechal na starosť celý svoj majetok.
Bola to Božia prozreteľnosť, ktorá viedla Jozefa do Pótifarovho domu. Pótifar slúžil na faraónovom dvore, takže aj Jozef sa mohol priučiť vznešeným egyptským zvykom. Táto skúsenosť sa neskôr ukázala veľmi dôležitou. Jozef dostal tiež skvelú možnosť nadobudnúť vodcovské zručnosti. Ako chlapec sotva dokázal podať správu o aktivitách svojich bratov, ale teraz priamo spravoval celé bohatstvo svojho pána. Takéto administratívne skúsenosti sa ukázali ako neoceniteľné vzhľadom na Jozefovu budúcnosť. Okrem skúseností, ktoré tu nadobudol, bol čas u Pótifara zárukou toho, že keby bol Jozef niekedy z niečoho vinný, dostal by sa do väzenia, kde bývajú uväznení aj faraónovi väzni (Genesis 39:20). Tieto dve skutočnosti boli kľúčové v Božom pláne.
Falošné obvinenie
Pótifarova žena začala mať nekalé úmysly s manželovým hebrejským otrokom. Po Jozefovom odmietnutí voči jej zvodom sa jej nekalé túžby zmenili na hnev, keď z Jozefa strhla jeho oblečenie. Keď ušiel spred jej očí, jej hnev sa voči Jozefovi vystupňoval až do takej miery, že začala kričať na služobníctvo v dome. Keď ju služobníci našli, obvinila Jozefa zo znásilnenia a v ruke držala jeho oblečenie ako dôkaz. Rok pred tým, jeho bratia z neho strhli oblečenie a hodili ho do jamy. Tentokrát jeho oblečenie v rukách Pótifarovej ženy znamenalo, že Jozef skončil vo väzení.
Jozef sa musel čudovať, prečo je s ním takto zaobchádzané, keď nespravil nič, za čo by si zaslúžil takéto zaobchádzanie. V dôsledku skutočností, ktoré sa odohrali, mal Jozef obrovské pokušenie reptať, sťažovať si, byť nahnevaný, ale napriek tomu neprestajne uctieval Pána a robil, čo je správne v Jeho očiach. Napriek tomu, že nevedel pochopiť, prečo sa to všetko deje, Jozef bol presvedčený, že miesto vo väzení je tým miestom, kde ho chce Boh mať.
A čo ty?
Ak sa pozrieš na svoj život, či už v dobrých časoch alebo zlých, dokážeš vidieť, ako ťa Pán pripravil na nejaké konkrétne úlohy a ako si používa okolnosti na to, aby dosiahol svoj plán v tvojom živote?
- časť: Jozef: Božia zvrchovanosť v našich skúškach
- časť: Jozef: Dokonalosť Božej zvrchovanosti
- časť: Jozef: Jeho miesto v Božom pláne
Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B140526
