„Hospodin Boh vzal človeka a voviedol ho do záhrady Éden, aby ju obrábal a strážil. Potom Hospodin Boh rozkázal človeku: Zo všetkých stromov záhrady smieš jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš.“ (Genezis 2:15-17)
Porozumenie toho, prečo musel Ježiš zomrieť (Marek 8:31), nejde bez porozumenia Božieho plánu záchrany Jeho ľudu. Tento plán bol vytvorený ešte pred vekmi, keď sa všetky tri osoby Trojice zaviazali, že nás vykúpia. Otec poslal Syna, Syn zomrel za svoj ľud a Duch Svätý aplikoval Synovo dielo zmierenia u veriacich (Ján 3:16; Efezským 1:3-14). Ale tento plán bol vytvorený vo svetle toho, čo bol Boh určil, že sa v ľudskej histórii stane, menovite pádu človeka.
Porušenie zmluvy so svätým a láskavým Stvoriteľom spravilo z tohto pádu hroznú udalosť. V Písme môžeme nájsť bežne situáciu, kedy Boh jedná so svojím ľudom na základe zmlúv. Zmluvy sú dohody medzi dvoma stranami, ktoré sa k niečomu voči sebe zaväzujú. Biblické zmluvy nie sú uzatvorené medzi dvoma rovnoprávnymi stranami. Boh ich ľuďom uložil. Avšak Jeho milosť môžeme vnímať v každej jednej z nich, hoci nám ju Stvoriteľ vôbec nedlží.
Božia zmluva s Adamom reprezentuje vôbec prvú zo zmlúv medzi Bohom a človekom zaznamenaných v Písme. Obvykle odkazujeme na túto zmluvu ako na zmluvu skutkov alebo zmluvu stvorenia. Tento termín síce nenájdeme v knihe Genezis v udalostiach pred pádom, ale nájdeme v nich rozličné zmluvné prvky. Obzvlášť stoja za zmienku dva. Prvý, Boh zasľúbil Adamovi večný život, ak Ho bude poslúchať a nebude jesť ovocie zo zakázaného stromu. Toto je témou Rimanom 5:12-21, kde sa píše, že Ježiš, posledný Adam, pre nás zabezpečil svojou poslušnosťou večný život. Ak by prvý Adam poslúchol, on a jeho nasledovníci by nikdy nezomreli.
Zasľúbenie večného života reprezentuje zmluvné požehnanie, ale zmluvy taktiež obsahujú aj zmluvné prekliatia. Takže druhým prvkom zmluvy skutkov je prekliatie smrti, ktoré Boh sľúbil Adamovi, ak bude jesť zo zakázaného ovocia. Adam mohol jesť zo všetkých stromov v záhrade Éden okrem stromu poznania dobra a zla. V deň kedy by z neho jedol, zomrie (Genezis 2:15-17).
Teológovia volajú zmluvu s Adamom zmluvou skutkov, pretože je založená na princípe Adamovej poslušnosti. Zasľúbenie tejto zmluvy nie je samo o sebe darom z milosti, ktoré si Adam nezasluhuje. Práve naopak, Adam si ho musí odpracovať. Musí preukázať dokonalú poslušnosť voči prikázaniu, aby žil.
Boh požadoval od Adama poslušnosť a požaduje poslušnosť aj od nás. Naša poslušnosť nám však nezabezpečuje požehnanie Novej zmluvy, večný život. Je to Kristova poslušnosť, vďaka ktorej budeme žiť naveky, ak v Neho veríme. Sme neustále povolaní do poslušnosti ako poďakovanie Pánovi za večný život a nie preto, aby sme si večný život zaslúžili. Ďakujme Bohu za nebeský dar našou vernou službou.
Pasáže na ďalšie štúdium
Ozeáš 6:7
1. Korinstkým 15:45
Preložené z: https://www.ligonier.org/learn/devotionals/gods-covenant-adam/